Zborník Paliatívna medicína a liečba bolesti

Paliatívna medicína a liečba bolesti je jediný slovenský vedecko-odborný časopis s kombinovaným zameraním na paliatívnu problematiku a liečbu bolesti. Je recenzovaný, venuje sa podpore a terapii nevyliečiteľne chorých pacientov vrátane psychologickej podpory a ošetrovateľstva.

Časopis sa zaoberá aj nepaliatívnou liečbou bolesti a podpornými liečebnými a ošetrovateľskými postupmi. Je určený lekárom so zameraním na paliatívnu medicínu, algeziológom, onkológom, geriatrom, neurológom, psychológom, zdravotným sestrám, internistom a záujemcom z iných odborov.

O časopise

Časopis vychádzal v tlačenej podobe v rokoch 2008 - 2014, od roku 2015 je elektronickým časopisom s periodicitou 2-krát ročne. Ročník 19, 2026, vychádza 2-krát ročne.

Časopis vychádza v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou paliatívnej medicíny SLS, Slovenskou spoločnosťou pre štúdium a liečbu bolesti a Českou spoločnosťou paliatívnej medicíny.

Registrácia časopisu v Slovenskej republike je vedená pod číslom EV3582/09 a EV 265/24/EPP. Časopis je indexovaný v Bibliographia medica Slovaca (BMS). Citácie sú spracované v CiBaMed.

Zameranie a odborný obsah

Paliatívna medicína je špecializačný medicínsky odbor zameraný na liečbu pacientov s nevyliečiteľným, životohrozujúcim progresívnym ochorením onkologickej aj inej etiológie. Paliatívna starostlivosť zahŕňa lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť, rešpektuje bio-psycho-spirituálno-sociálnu jednotu jedinca.

Paliatívny prístup je aktívny a intenzívny, zameraný na zlepšenie kvality zostávajúceho života liečbou bolesti a iných obťažujúcich telesných či psychických symptómov. Rovnako dôležité je napĺňanie potrieb pacienta a jeho rodiny v spirituálnej a sociálnej oblasti.

Paliatívna starostlivosť nie je určená len pacientom v terminálnom štádiu ochorenia, ale aj pacientom v štádiu liečby modifikujúcej ochorenie. Hospicová starostlivosť je forma paliatívnej starostlivosti prednostne určená pre pacientov s prognózou dožitia do 6 mesiacov.

Paliatívna medicína je ucelený systém pomoci umierajúcim a ich rodinám. Je to celková liečba a starostlivosť o chorých, ktorí už nereagujú na kuratívnu liečbu.

Lieči príznaky, symptómy choroby, keď už nie je možné tieto vyliečiť a ani príčinu choroby. Následne najvýznamnejšie miesto po tom, má liečba bolesti a ďalších príznakov, ako aj riešenie psychologických, sociálnych a duchovných (spirituálnych) potrieb chorého.

Jej cieľom je dosiahnutie čo najlepšej možnej kvality života chorého a jeho príbuzných. Postupy paliatívnej medicíny síce príčinu ochorenia neodstránia, ale pacient sa môže cítiť subjektívne lepšie.

Význam paliatívnej starostlivosti

Slovo paliatívny pochádza z latinského slova palium a znamená plášť, prikrývku. Evokuje predstavu, že keď nemôžeme ranu vyliečiť, tak ju aspoň prikryjeme, aby trpiacemu bolo teplo, netrápili ho bolesti a mal pocit našej účasti.

Paliatívna starostlivosť, taktiež nazývaná starostlivosťou o pohodlie, sa sústreďuje predovšetkým na prinášanie úľavy terminálne chorým pacientom prostredníctvom zvládnutia symptómov choroby a bolesti.

Cieľom nie je liečiť, ale poskytnúť človeku pohodlie a dosiahnuť maximálne možnú kvalitu života, kým život trvá. Pozornosť sa nesústreďuje na smrť, ale na špecializovanú starostlivosť o kvalitu života zomierajúceho.

Paliatívna starostlivosť je súcitná starostlivosť o chorého v štádiu ochorenia, v ktorom už nie je možné očakávať vyliečenie, s cieľom symptomatickej kontroly a predĺženia života napriek vyčerpaniu príčinnej (kauzálnej) liečby choroby.

Obsah čísla 1e/2026

Elektronická verzia časopisu Paliatívna medicína a liečba bolesti 1e/2026 prináša úvodné slovo, prehľadové články, pôvodné články, predstavenie hospicov a paliatívnych oddelení, nekrológ a správy z odborných podujatí.

Úvodné slovo

Sila súdržnosti v časoch polarizácie - Prof. PhDr. Mgr. Patricia Dobríková, PhD. et PhD.

Prehľadové články

• Paliativní péče v zařízeních sociálních služeb - ThLic. Václav Tomiczek, Ph.D.
• Význam dotyku v paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti - Mgr. Martina Nebošková, PhD.

Pôvodné články

• Analýza záťažových faktorov súvisiacich so starostlivosťou o zomierajúcich v zariadeniach sociálnych služieb - Prof. PhDr. Mgr. Patricia Dobríková, PhD. et PhD.
• Prevalencia porúch spánku a ich asociácia s kvalitou života u pacientov v onkologickej paliatívnej starostlivosti - MUDr. Dominika Jarčušková, PhD., MUDr. Miriam Jarčušková, PhD., doc. MUDr. Aneta Bednářová, PhD., MUDr. Dominik Šafčák, PhD.

Predstavujeme hospice a paliatívne oddelenia

• Predstavujeme Liečebňu sv. Filomény - MUDr. Patrik Jakubek, MHA.
• Predstavujeme hospic Dom Božieho milosrdenstva - MUDr. Zuzana Benčová.
• Predstavujeme Dom RAFAEL - miesto dôstojnosti, prijatia a sprevádzania - Martina Janigová.

Nekrológ

Spomienka na kolegyňu Kristínu Kroftovú, sestru Barboru - MUDr. Leona Šóthová.

Odborné podujatia

20. svetový kongres Európskej asociácie pre paliatívnu starostlivosť - MUDr. Jozef Košč.

Pravidelné odborné rubriky

Medzi pravidelné rubriky patria prehľadové články z oblasti paliatívnej medicíny a starostlivosti, liečby bolesti, hospicov a ošetrovateľstva.

• Prehľadové články - paliatívna medicína a starostlivosť, liečba bolesti, hospice, ošetrovateľstvo a súvisiace oblasti.
• Pôvodné články - kazuistiky, štúdie a výskumy.
• Medziodborové konzílium - interdisciplinárna medziodborová diskusia k témam súvisiacim s paliatívnou medicínou a liečbou bolesti.
• Lieky a liekové skupiny - zaujímavé novinky z oblasti farmakoterapie používanej v paliatívnej medicíne a v liečbe bolesti.
• Odborné podujatia - správy a výstupy z odborných podujatí.
• Ošetrovateľstvo.
• Zo zahraničných prameňov.

Cieľové skupiny

Časopis je určený algeziológom a lekárom so zameraním na paliatívnu medicínu, onkológom, psychológom, zdravotným sestrám, neurológom, geriatrom, reumatológom, internistom a záujemcom z iných odborov.

Odborný obsah prepája medicínske, ošetrovateľské, psychologické, sociálne a duchovné aspekty starostlivosti o pacientov s nevyliečiteľným ochorením a o ich rodiny.

Formy hospicovej a paliatívnej starostlivosti

Hospicová starostlivosť je forma paliatívnej starostlivosti, ktorá tvorí súhrn lekárskych, ošetrovateľských a rehabilitačno-ošetrovateľských činností, poskytovaných terminálne a preterminálne chorým.

U týchto pacientov boli vyčerpané možnosti kauzálnej liečby, ale pokračuje liečba symptomatická, s cieľom minimalizovať bolesť a zmierniť všetky ťažkosti vyplývajúce zo základnej diagnózy a jej komplikácií a zohľadňujúc bio-psycho-sociálne potreby chorého.

Domáca hospicová starostlivosť

Domáca hospicová starostlivosť je pre chorého ideálna, ale nie vždy dostačujúca. Predpokladá určitú úroveň rodinného zázemia, ktoré často chýba, alebo sa dlhou službou chorému členovia domácnosti unavia, alebo je ošetrovanie touto formou príliš náročné pre rodinných príslušníkov.

Stacionárne denné pobyty

Stacionáre - denné pobyty sú obvykle súčasťou hospicov. Pacient je prijatý najčastejšie ráno a popoludní alebo večer sa vracia domov.

Tento spôsob však pripadá do úvahy len u chorých z blízkeho okolia hospicu, ak u nich domáca starostlivosť nepostačuje.

Lôžková hospicová starostlivosť

Lôžková hospicová starostlivosť je aktuálna, ak vyššie spomenuté formy starostlivosti nestačia alebo nie sú vôbec k dispozícii. V prípade zlepšenia stavu chorého alebo príbuzných je možný návrat k domácej starostlivosti.

Hospic a hospicový tím

Filozofia hospicov vychádza z úcty k životu a k človeku ako takému, ako k neopakovateľnej jedinečnej ľudskej bytosti.

Hospic chorému umiestnenému v hospici garantuje, že nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, bude vždy rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a v posledných chvíľach nezostane osamotený.

Hospicový tím je interdisciplinárny a multidisciplinárny. Pozostáva z chorého s opatrujúcim a jeho rodiny, hospicového lekára, hospicovej sestry, sociológa starajúceho sa o rodinu a pozostalých, duchovného vodcu, kňaza a psychológa, sociálneho pracovníka, dobrovoľníkov a ďalších špecialistov podľa akútnych potrieb chorého.

Hospicové hnutie je ucelený systém pomoci umierajúcim a ich rodinám, ktorý sa snaží o svoju vlastnú identitu v terajšom systéme takzvanej víťaznej medicíny. Do starostlivosti o chorého zapája aj jeho rodinu a snaží sa o zlepšenie kvality života umierajúcich.

Potrebám pacienta zodpovedá holistický prístup

Vo vzťahu k chorému holistický prístup znamená, že ide o celkový prístup k chorému, jeho rodine, jeho okoliu a všetkému, čo ho ovplyvňuje. Ide teda o kompletnú starostlivosť, ktorá rešpektuje jeho biologické, psychologické a duchovné potreby.

Biologické potreby

Biologické potreby sú všetky potreby ľudského tela. Medzi základné patrí potrava, zbavenie sa splodín látkového metabolizmu, prísun kyslíka a spánok.

Ďalej sú to potreby, ktoré viac-menej zabezpečuje odborná medicínska starostlivosť: ožarovanie, chemoterapia a hormonálna liečba. O všetky tieto potreby by malo byť dobre postarané v nemocničnej starostlivosti.

Psychologické potreby

Psychologické potreby sú potreby spojené s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti nezávisle od stavu chorého tela. Každý človek je jedinečnou bytosťou so svojím neopakovateľným poslaním, ktoré je nutné vždy rešpektovať.

Hospicové hnutie je založené na tejto zásade.

Sociálne potreby

Sociálne potreby vyplývajú zo statusu človeka ako spoločenskej bytosti žijúcej v istom sociálnom prostredí, ktorá má svoju rodinu, svoju prácu, svoje problémy, záujmy, záväzky, sny a priania.

Naraz je z tohto prostredia vytrhnutý z dôvodov ochorenia. Mali by sme ho počúvať a pomôcť mu vysporiadať sa s jeho problémami.

Duchovné potreby

Duchovné potreby boli u ťažko chorých a umierajúcich ľudí často odsúvané do úzadia. Teraz už postupne pribúda tých, ktorí si uvedomujú i tento možno najdôležitejší aspekt potrieb chorých v tomto štádiu života a hľadajú jeho naplnenie.

V tomto štádiu života sa chorý snaží vysporiadať s otázkou zmyslu života. Duchovné potreby nie sú vlastné len ľuďom veriacim, čo by možno názov napovedal, ale má ich každý človek.

Môžeme tu len naďalej radiť rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, na ktorej je založené celé hospicové hnutie, blízky a ľudský kontakt chorého s ostatnými ľuďmi a spĺňať potrebu pacienta v rámci jeho možností žiť naplno až do konca.

Liečba bolesti a kontrola symptómov

Medikamentózne zmiernenie bolesti je pacientovo výsostné právo. Pokiaľ je to v možnostiach dnešnej medicíny, je prirodzené, že sa lekár nedíva nečinne na trpiaceho, ale bolesť a sprievodné príznaky choroby účinne tlmí liečivami, teda medikamentózne.

Paliatívna liečba a starostlivosť dopĺňa kuratívnu a podpornú liečbu. Ide o tíšenie bolesti a súcitný sprievod terminálne chorých a umierajúcich.

Kuratívna liečba lieči priamo príčinu choroby. Jej výsledkom je úplné vyliečenie chorého, zatiaľ čo paliatívnou medicínou sa choroba síce nevylieči, ale subjektívne sa pacient cíti lepšie.

Jednotky paliatívnej starostlivosti, z anglického pain units, sú pracoviská, ktoré sa špecializujú na liečbu neznesiteľnej alebo ťažko zvládnuteľnej bolesti.

Rodina, dobrovoľníci a respitná starostlivosť

Dobrovoľník je ten, kto dobrovoľne, bez nároku na odmenu venuje svoju energiu a voľný čas činnosti prospešnej človeku a celej spoločnosti.

Nemocničný dobrovoľník sa zapája do rôznych činností v rámci zdravotníckej starostlivosti. Jednou z foriem dobrovoľníckej práce je aj sprevádzacia činnosť.

V hospicoch je dobrovoľník neoddeliteľnou súčasťou hospicového tímu. U nás sa formovaniu a výchove v oblasti paliatívnej starostlivosti venuje dobrovoľnícke združenie Palium.

Respitná starostlivosť je starostlivosť o starajúcich sa. Je založená na predpoklade, že psychicky vyrovnaný ošetrujúci dokáže viesť k potrebnej duševnej hygiene aj rodinu zomierajúceho, ktorá je vystavená extrémnej psychickej záťaži.

Obyčajne ide o odľahčenie v starostlivosti o chorých, o ktorých sa dlhodobo starajú príbuzní. V určitej chvíli sa stane, že rodina je už vyčerpaná každodenným náročným ošetrovaním, prípadne psychickým tlakom a starosťami o chorého.

Tu môže nastúpiť respitné lôžko napríklad v domovoch dôchodcov alebo hospicoch. U detí je to detský hospic.

V priebehu niekoľkodňového alebo niekoľkotýždňového pobytu chorého v hospici si môže rodina oddýchnuť a má možnosť načerpať novú silu. Chorí sú v prostredí, kde starosti s ošetrovateľskou starostlivosťou a s tlmením prípadných bolestí prevezmú odborníci.

Detský hospic

Detský hospic sa výrazne odlišuje od podobných zariadení určených pre dospelých. Na rozdiel od hospicov pre dospelých v terminálnom štádiu, kde pacient trávi posledné dni svojho života, sústreďujú sa detské hospice skôr na takzvanú odľahčovaciu starostlivosť.

Choré deti a ich rodiny prichádzajú do hospicu na krátkodobé, spravidla niekoľkodňové až niekoľkotýždňové zotavovacie pobyty, často opakovane, v priebehu ktorých sa majú možnosť zotaviť a načerpať novú silu.

Rodičia si tu môžu oddýchnuť od každodenného náročného ošetrovania. Sú v prostredí, kde vyčerpávajúce starosti s ošetrovateľskou starostlivosťou, s tlmením prípadných bolestí a s prípravou jedla prevezmú iní ľudia.

Detský hospic je samozrejme schopný a pripravený postarať sa o choré dieťa v terminálnom štádiu, ale tento druh starostlivosti nie je v porovnaní s objemom poskytovanej odľahčovacej starostlivosti dominantný.

Dôstojnosť, autonómia a rozhodovanie pacienta

Infaustný stav je taký stav, kde uzdravenie u chorého už nie je reálne a smrť je možné očakávať v relatívne blízkej budúcnosti.

Každý človek má aj v tomto stave právo na sebaurčenie a autonómiu a teda aj na rozhodnutie, čo si v závere života želá a čo odmieta.

Slobodný informovaný súhlas pacienta je v princípe potrebný na prijatie do hospicu. Podpis tohto dokladu nesmie v žiadnom prípade nahrádzať kvalifikovaný osobný rozhovor.

Vzhľadom na to, že u nás ešte vždy nie je pravidlom informovať o diagnóze a prognóze pacienta a jeho príbuzných, ide o veľmi citlivú záležitosť tak pre pacienta, ako aj pre jeho príbuzných a tiež pre ošetrujúcich.

Informovaný súhlas je v českom a slovenskom zdravotníctve novinkou a jeho zavádzanie do praxe vzbudzuje protichodné reakcie. Viaže sa k nemu veľa etických problémov, ktoré ešte nie sú v našich zemepisných šírkach ošetrené.

Experti WHO v tejto súvislosti zdôrazňujú napríklad zásady umiernenosti, rovnocennosti a relativity popri „zákone najvyššom“, teda vôli pacienta.

Living will

Living will, doslovne živá vôľa, je písomné vyjadrenie slobodnej vôle chorého do budúcnosti pre prípad, že chorý nebude pre závažnosť svojho zdravotného stavu schopný posúdiť svoju situáciu ani verbalizovať svoje želanie.

DNR

DNR je skratka z anglického Do not resuscitate, teda neresuscitovať. Ide o rozhodnutie, že pri prípadnom srdcovom zlyhaní a následnej biologickej smrti sa nemá pacient oživovať dostupnými medicínskymi metódami, ako sú masáž srdca, umelé dýchanie alebo defibrilácia.

Etické otázky v paliatívnej starostlivosti

Dystanáza, teda „zadržaná smrť“, je umelé a násilné predlžovanie prirodzeného procesu umierania liečbou. Jej nevýhody z pohľadu pacienta alebo jeho blízkych prevažujú nad jej výhodami.

Je nepríjemným dôsledkom uplatňovania postupu „víťaznej medicíny“ v situáciách, keď potreby umierajúceho vyžadujú paliatívny postup.

Aktívna eutanázia sa profánne označuje ako zabitie „zo súcitu“ na výslovné prianie chorého. Eutanázia bola a je eticky odsudzovaná a zákonom trestaná.

Legalizáciou inde vo svete vznikajú vážne morálne a etické problémy, boli tiež zaznamenané prípady zneužitia a zabitia bez súhlasu chorého.

Prebieha celosvetová diskusia o tom, či sa milosrdné ukončenie života za neznesiteľných podmienok a bolesti dá vôbec označiť za humánny čin.

Tradičný obsah tohto pojmu je dobrá smrť z gréckeho slova eu v zmysle ľahká, bezbolestná, rýchla a thanatos.

Lekár by mal pracovať v službách životu a všeobecnej vôle človeka žiť, a nie naopak. Je ustanovený ľudskou spoločnosťou, aby liečil a tlmil bolesť, kde musí, aby liečil, pokiaľ môže, a staral sa o ľudí, keď ich už nemôže liečiť.

Nikto mu však nedal kompetenciu život ukončiť. Lekár nie je povolaný na to, aby rozhodoval o hodnosti alebo nehodnosti života, tak ako na to nemá právo žiadny človek.

Pasívna eutanázia nie je klasické ponímanie eutanázie ako takej. Ide o stratégiu „odklonenej striekačky“, teda postup, pri ktorom sa na výslovné prianie pacienta a so súhlasom nevyliečiteľne chorého nerobia kuratívne zásahy, ktoré smrť preukázateľne odďaľujú.

Publikačný profil časopisu

Časopis podporuje odbornú diskusiu o paliatívnej medicíne, liečbe bolesti, hospicovej starostlivosti, ošetrovateľstve a psychologickej, sociálnej a duchovnej podpore pacientov a ich rodín.

Príspevky majú byť napísané zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v klinickej praxi.

Všetky články sú recenzované. O publikovaní vybraných článkov definitívne rozhoduje redakčná rada, prípadne odborný redaktor alebo editor, na základe nezávislých obojstranne anonymných recenzných posudkov.

Redakčné vedenie

Šéfredaktorka: prof. PhDr. Mgr. Patricia Dobríková, PhD. et PhD.

Odborná editorka: MUDr. Leona Šóthová.

Redakčná rada: prof. PhDr. Mgr. Patricia Dobríková, PhD. et PhD., MUDr. Lucia Dzurillová, MUDr. Miroslav Ferenčík, MBA, MUDr. Katarína Jakubovitšová, MUDr. Mária Jasenková, MUDr. Kristina Križanová, doc. MUDr. Igor Martuliak, PhD., PhDr. Jana Nemcová, PhD., MUDr. Peter Stachura, MBA, MUDr. Andrea Škripeková, PhD., MUDr. Leona Šóthová, prof. Daniel J. West, Jr., PhD., FACHE, FACMPE.

Vydavateľ: SOLEN, s. r. o.

Pokyny pre autorov

Príspevky je potrebné dodať s predpísanými náležitosťami vždy v elektronickej podobe e-mailom. Nevyžaduje sa dodanie rukopisu v tlačenej podobe.

Redakcia si vyhradzuje právo na drobné štylistické úpravy textu bez konzultácie s autorom, s ktorými sa autor oboznámi pri autorskej korektúre, ako aj na zamietnutie textu, ktorý obsahovo nezapadá do koncepcie časopisu alebo nebol schválený odborným recenzným posudzovaním.

Práca s formálnymi nedostatkami sa vráti autorovi na prepracovanie. Redakcia si vyhradzuje právo na vlastný manažment zaraďovania nevyžiadaných rukopisov, ktoré prešli recenzným konaním.

Základné náležitosti rukopisu

• Názov práce má byť stručný a výstižný, maximálne do 10 slov, pričom má vystihovať podstatu článku.
• Uvádza sa meno a priezvisko hlavného autora vrátane titulov, pracovisko, kompletná adresa vrátane telefonického a e-mailového kontaktu.
• Uvádzajú sa mená vrátane titulov a pracoviská spoluautorov.
• Pripája sa krátky výstižný súhrn predloženej práce v rozsahu maximálne 10 riadkov a približne 5 kľúčových slov.
• Vyžaduje sa anglický preklad názvu práce, súhrnu a kľúčových slov.
• Text, tabuľky, grafy a obrázky sa odovzdávajú ako samostatné prílohy v čo najkvalitnejšom prevedení.
• Obrázky majú mať minimálne 150 dpi a presné legendy.
• Maximálny počet je 5 tabuliek a 5 obrázkov, pričom ich umiestnenie v texte musí byť zreteľne vyznačené.
• Vyžaduje sa písmo Times New Roman, veľkosť 12 a riadkovanie 1,5.

Počet strán závisí od druhu príspevku. Článok treba členiť na menšie prehľadnejšie odseky a v prípade potreby použiť podnadpisy a jednoduché členenie.

Pri pôvodných prácach a kazuistikách treba dodržať požadované členenie opísané v náležitostiach rukopisu. Všetky skratky musia byť pri prvom použití vysvetlené.

Zátvorky sú vždy guľaté ( ). Zdomácnené cudzie výrazy treba písať buď v súlade s pravidlami slovenského pravopisu, alebo v pôvodnej latinskej podobe.

V texte treba zreteľne vyznačiť odkazy na všetky grafické znázornenia. Tabuľky a grafy treba vytvoriť pomocou MS Word alebo MS Excel.

Pri písaní všetkých prác, prehľadových, pôvodných prác a kazuistík, má text zodpovedať všeobecným zákonitostiam spisovnej slovenčiny určenej pre odbornú publikáciu.

Pri opise prípadu v kazuistike treba uvádzať celé vety s plnovýznamovými slovesami, nie heslovito a ako výpočet laboratórnych vyšetrení. Texty určené na recenziu musia byť spracované gramaticky a štylisticky správne.

Bibliografické odkazy

Bibliografické odkazy v texte sa uvádzajú číslicou v guľatých zátvorkách a v poradí, v akom sú citované prvýkrát, nie abecedne. Nasledujúce odkazy na rovnaký zdroj sa označujú rovnakým číslom ako pri prvej zmienke.

Do zoznamu referencií na konci textu sa uvádzajú autori do počtu 3 autorov. Pri väčšom počte ako 3 autori treba uviesť prvých 3 autorov, za ktorými nasleduje skratka „et al“.

Pri uvádzaní citovaných autorov vo vlastnom texte treba zjednotiť skratky et al. v celom texte aj v zozname literatúry. Zároveň treba za citovaným autorom napísať aj odkaz na zoznam literatúry.

Treba sa vyhýbať odkazom na abstrakty, nepublikované pozorovania a osobné oznámenia. Preferujú sa súčasné citácie z ostatných 3 rokov.

Úprava bibliografických odkazov sa prispôsobuje formátu citácií v databázach MEDLINE/PUBMED. Redakcia odporúča citovať aj slovenské a české práce, ktoré sa zaoberajú danou problematikou.

Ďalšie povinné vyhlásenia

• Portrétová fotografia autora článku; ak je viac spoluautorov, iba prvého - hlavného autora, prípadne autora, ktorého kontakt bude uvedený vo vizitke na konci článku.
• Vyhlásenie, že článok nebol uverejnený ani ponúknutý na uverejnenie v inom časopise.
• Vyhlásenie, že autor aj spoluautori sa oboznámili s pravidlami publikačnej etiky a že nie je žiadna prekážka na publikovanie článku.
• Vyhlásenie o potenciálnom konflikte záujmov autora.

Pri odovzdávaní článku na publikovanie je hlavný autor povinný poslať redakcii písomné vyhlásenie, že celý autorský kolektív je uzrozumený s pravidlami publikačnej etiky a že nie je reálna prekážka na publikovanie článku.

Publikačná etika

Pravidlá publikačnej etiky vyjadrujú štandardy etického správania všetkých zložiek podieľajúcich sa na publikovaní článkov v časopisoch spoločnosti Solen, s. r. o.: autora, redaktora, odborného redaktora alebo editora, redakčnej rady, recenzenta a vydavateľa.

Podkladom k týmto smerniciam je už existujúca politika spoločnosti Elsevier a materiál Praktické pokyny pre vydavateľov časopisov (The Best Practice Guidelines for Journal Editors) Výboru pre publikačnú etiku (COPE).

Zodpovednosť redakcie

Redaktor časopisu spoločnosti Solen je zodpovedný za rozhodnutie, ktoré z článkov prijatých časopisom budú publikované.

O publikovaní vybraných článkov definitívne rozhoduje redakčná rada, prípadne odborný redaktor alebo editor, na základe nezávislých obojstranne anonymných recenzných posudkov.

Redaktor sa riadi politikou redakčnej rady časopisu a právnymi predpismi, ktoré vstupujú do platnosti, ak ide o urážku na cti, porušenie autorských práv a plagiátorstvo.

Redaktor môže svoje rozhodnutie konzultovať s redakčnou radou alebo recenzentmi. Rukopis hodnotí podľa jeho intelektuálneho obsahu bez ohľadu na rasu, pohlavie, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie, etnický pôvod, občianstvo alebo filozofiu autorov.

Redaktor ani iný člen redakcie nesmie zverejniť žiadne informácie o prijatom rukopise nikomu inému ako príslušnému autorovi, recenzentom, potenciálnym recenzentom, iným redakčným poradcom a vydavateľovi.

Recenzné konanie

Obojstranne anonymné recenzné konanie prispieva k zvýšeniu odbornej kvality článkov a pomáha redaktorovi v jeho rozhodnutí o zaradení článku na publikovanie.

Recenzent, ktorý sa necíti dostatočne odborne kvalifikovaný na hodnotenie článku, by mal túto skutočnosť oznámiť redaktorovi a ospravedlniť sa z recenzného konania.

Každý rukopis prijatý na recenziu musí recenzent považovať za dôverný dokument a nesmie byť ukázaný ani diskutovaný s inými nezúčastnenými osobami.

Recenzie musia byť vypracované objektívne. Osobné kritizovanie autora je nevhodné. Recenzenti by mali svoj názor vyjadriť jasne a podporiť ho argumentmi.

Informácie alebo myšlienky získané z recenzií musia byť považované za dôverné a nesmú byť použité pre osobný úžitok.

Recenzenti by nemali hodnotiť rukopis, v ktorom dochádza k stretu záujmu vychádzajúceho z konkurenčnej súťaživosti, vytvorený v spolupráci alebo iným vzťahom či konexiami s autorom, spoločnosťou alebo inštitúciou napojenou na článok.

Požiadavky na vedeckú integritu

Každý článok musí obsahovať detailné informácie a referencie, ktoré umožnia čitateľom replikovať dáta. Článok vychádzajúci z výskumu musí obsahovať presný záznam prezentovanej práce i objektívnu diskusiu o jeho význame.

Podmienkou publikovania klinických výskumov je, aby použité postupy zodpovedali etickým princípom Helsinskej deklarácie a boli schválené príslušnou etickou komisiou.

Rovnaké predpisy musia rešpektovať aj práce založené na pokusoch na zvieratách. Klamlivé alebo vedome nepresné vyhlásenie znamená neetické správanie a je neprijateľné.

Originalita a plagiátorstvo

Na publikovanie sú prijímané iba originálne práce, ktoré neboli dosiaľ nikde publikované alebo odoslané na publikovanie inému časopisu.

Ak autor použije prácu alebo slová iného autora, musí ho presne odcitovať. Ak je v rukopise použitá obrazová dokumentácia, ktorá bola uverejnená inde, je nutné uviesť pôvodný prameň a doložiť písomný súhlas držiteľa výhradného práva.

Plagiátorstvo vo všetkých podobách predstavuje neetické publikačné správanie a je neprijateľné.

Autor by všeobecne nemal publikovať rukopis opisujúci rovnaký výskum vo viac ako jednom časopise alebo ako prvotnú publikáciu. Prijatie rovnakého rukopisu do viac ako jedného časopisu predstavuje neetické publikačné správanie a je neprijateľné.

Citovanie a súkromne získané informácie

Autori by mali citovať publikácie, ktoré by mohli byť významné na určenie podstaty práce.

Informácie získané súkromne, napríklad v konverzácii, korešpondencii alebo v diskusii s tretími stranami, nesmú byť použité alebo uverejnené bez vyjadrenia, teda písomného súhlasu, priamo od zdroja.

Autorstvo

Autorstvo by sa malo týkať iba tých, ktorí významne prispeli ku koncepcii, dizajnu, realizácii alebo interpretácii prezentovanej štúdie alebo článku.

Všetci, ktorí prispeli k vytvoreniu článku alebo štúdie, by mali byť uvedení ako spoluautori. Tí, ktorí sa podieľali na čiastkových dôležitých aspektoch projektu, výskumu alebo článku, by mali byť označení alebo vedení ako prispievatelia.

Autor zaistí, že všetci vhodní spoluautori sú zahrnutí v článku a že schválili finálnu verziu a dohodli sa na jej predložení na uverejnenie.

Konflikt záujmov a financovanie

Autori musia vo svojom rukopise oznámiť všetky finančné alebo iné dôležité strety záujmov, ktoré by mohli byť vyložené tak, že ovplyvňujú výsledky alebo interpretáciu ich rukopisu.

Všetky zdroje finančnej podpory musia byť zverejnené.

Oprava alebo stiahnutie článku

Pokiaľ autor objaví signifikantnú chybu alebo nepresnosť vo svojej publikovanej práci, je jeho povinnosťou okamžite upovedomiť redaktora časopisu a spolupracovať na stiahnutí alebo oprave článku.

Elektronická dostupnosť

Časopis vychádza iba online. Na bezplatný prístup k obsahu je potrebná registrácia a vytvorenie používateľského účtu na stránke.

Elektronická forma umožňuje sprístupniť odborné texty z paliatívnej medicíny, liečby bolesti, hospicovej starostlivosti a ošetrovateľstva bez tlačenej podoby.

tags: #zbornik #paliativna #medicina #a #liecba #bolesti