Stimulačné a intervenčné programy pre ľudí s mentálnym postihnutím podporujú rozvoj komunikácie, motoriky, percepcie, grafomotoriky, sociálnych a praktických zručností, rozhodovania, sebaobsluhy a samostatnosti. Ich cieľom je posilniť schopnosti človeka tak, aby sa mohol čo najviac zapájať do vzdelávania, práce, rodinného a spoločenského života a aby postupne dosahoval vyššiu mieru sebarealizácie a nezávislosti.
Účinná podpora musí byť individuálna, kontinuálna a prispôsobená druhu a stupňu zdravotného znevýhodnenia, aktuálnym schopnostiam, potrebám a životnému prostrediu človeka. Súčasťou podpory je najmä sociálna rehabilitácia, pravidelný nácvik praktických situácií, rozvoj komunikačných a sociálnych zručností, vzdelávanie, intervencia v krízových situáciách a vytváranie príležitostí na samostatné rozhodovanie.
Kto sú ľudia s mentálnym postihnutím
Ľudia s mentálnym postihnutím - žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, klienti chránených dielní a chránených bývaní, mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí.
Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Majú ťažkosti s komunikáciou, rozhodovaním sa, riešením problémov, zvládaním konfliktov, asertívnym správaním, prijatím sociálnych rolí náležiacich veku a ich adekvátnym zvládaním, preto je potrebné trénovať ich komunikačné a sociálne zručnosti, sebapresadzovanie, samoobslužné návyky, uplatňovanie svojich práv a sebareguláciu, čo vedie k osamostatňovaniu, sebarealizácii a nezávislému životu.
Prečo sú stimulačné a intervenčné programy potrebné
Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny. Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia.
Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov.
Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí.
Ako ukázali výskumy, ľudia s mentálnym postihnutím sú skupinou, ktorá má so zamestnanosťou najväčšie problémy. Napriek tomu, že sú tu pre nich rôzne možnosti, ako by mohli využiť svoj potenciál, často sú diskriminovaní a väčšina zostáva nezamestnaná.
Neexistujúce kontakty s externým prostredím, neschopnosť zamestnať sa spôsobujú, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinu života prežijú v kruhu svojich najbližších, v kruhu priateľov z domovov sociálnych služieb. Tým, že im nie je dovolené aktívne riešiť svoj život, sú odkázaní na neustálu podporu a pomoc ostatných, predovšetkým rodičov a odborný personál v domovoch sociálnych služieb.
Práve preto by intervenčné programy nemali byť zamerané iba na odstránenie jednotlivého oslabenia, ale aj na praktické fungovanie človeka v reálnom prostredí. Dôležité je prepájať odbornú podporu s každodennými situáciami, vzdelávaním, sociálnymi vzťahmi, sebaobhajovaním, prípravou na prácu a podporou rodiny.
Psychické prežívanie postihnutia a vplyv spoločnosti
Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifickou záležitosťou. Sú takí, ktorí sú si postihnutia vedomí a sú s tým stotožnení, bez nepríjemných dôsledkov na vlastnom postihnutí.
Viac je takých, ktorí sú si postihnutia vedomí, a vnímajú sa menejcenne, majú nižšie sebavedomie. A je tu i veľká skupina ľudí, ktorí si svoje postihnutie neuvedomujú a tento stav zostáva nezmenený do konca ich života. Mnoho ľudí s mentálnym postihnutím o svojich ťažkostiach vie, ale vedome ich popiera.
Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana.
Nepoznajú dostatočne schopnosti a zručnosti ľudí s mentálnym postihnutím, čo ešte zväčšuje bariéru medzi oboma stranami. Toto veľmi negatívne vplýva predovšetkým na akceptovanie takýchto ľudí ako pracovnej sily.
Prácu - zamestnanie pritom možno považovať za jeden z vrcholov integrácie človeka do spoločnosti a prebratia zodpovednosti za vlastný život.
Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím a iní dôležití dospelí v ich živote sú kvôli bariére medzi ľuďmi s mentálnym postihnutím a širokou verejnosťou často frustrovaní, nahnevaní, či dokonca vystrašení. Dennodenne sú konfrontovaní s problémami, ktorým musia čeliť ich deti (nemôžu získať potrebné vzdelanie, nemôžu sa zamestnať, sú neúspešní vo vzťahoch,…).
Tak je pravidlom, že aj mnohé rodiny sa postupom času dostávajú do istého stupňa izolovanosti a uprednostňujú kontakty s rodinami, kde majú takisto člena s mentálnym postihnutím.
Hlavné oblasti podpory
Ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú najmä:
Rozvíjanie komunikačných a sociálnych zručností
- komunikačných zručností: hovoriť k veci, obsahovo zrozumiteľne, pragmaticky, vytvoriť primeraný očný kontakt, ovládnuť nevhodné prejavy verbálnej i neverbálnej komunikácie,
- základných sociálnych zručností: počúvať iných, poradiť, nadviazať rozhovor, vyjadriť názor a pod.,
- rozvinutých sociálnych zručností: požiadať o pomoc, ospravedlniť sa, prijať chybu, uvedomiť si chybu, byť k sebe kritický,
- zručností rozhodovania sa: vybrať si z viacerých alternatív tú najvhodnejšiu, zvažovať riziká spojené s rozhodnutím a pod.,
- zručností spojených s riešením problému: nájsť príčinu problému, hľadanie riešení, aplikácia riešenia do praxe,
- zručností spojených s plánovaním: vytýčiť si cieľ, plánovať kroky k jeho dosiahnutiu, postupná realizácia krokov, hľadanie príčin neúspechu.
Vzdelávanie pre každodenný život
- Denné správy
- Informácie pre spotrebiteľov
- Práva, zákony a povinnosti
- Informácie o sociálnych službách, dávkach štátnej sociálnej podpory, dôchodkovom zabezpečení a pod.
- Informácie o možnostiach využitia voľného času
- Informácie o verejnej doprave
- Informácie o situáciách, ktoré ostatní riešia bez cudzej pomoci,
- Informácie o rozmanitých formách správania, ktoré si nevedia spontánne, nápodobou osvojiť
- Informácie o intímnych sférach života
- Informácie o dôležitých predpisoch a opatreniach, dotýkajúcich sa ich každodenného života
Stimulačné programy
Stimulačný program je individuálne vytvorený program, ktorý sa zameriava na konkrétne oslabenia a rozvojové potreby dieťaťa alebo žiaka. Pri ľuďoch s mentálnym postihnutím môže podporovať najmä motorické, percepčné, komunikačné a grafomotorické schopnosti.
Individuálny stimulačný program na rozvoj motoricko-percepčných zručností
Individuálne vytvorený program zameraný na oslabenia v oblasti motoriky a percepcie dieťaťa, žiaka.
Takýto program môže byť súčasťou širšej špeciálnopedagogickej starostlivosti a jeho obsah sa prispôsobuje aktuálnej úrovni schopností dieťaťa. Dôležitá je pravidelnosť, primerané tempo, zrozumiteľné zadania a postupné prepájanie cvičení s praktickými činnosťami.
Individuálny stimulačný program na rozvoj komunikačnej schopnosti a grafomotorických zručností
Individuálne vytvorený program podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia dieťaťa.
Rozvoj komunikačnej schopnosti môže zahŕňať porozumenie pokynom, pomenovanie predmetov a činností, vyjadrenie potrieb, rozširovanie slovnej zásoby, tvorbu jednoduchých výpovedí a nácvik sociálne primeranej komunikácie. Grafomotorické aktivity podporujú koordináciu oka a ruky, správne držanie písacieho náčiní, orientáciu na ploche a postupné zvládanie kreslenia, obťahovania a písania.
Vhodným doplnkom je zapožičiavanie niektorých špeciálnych pomôcok a materiálov pre zaradené dieťa na stimuláciu v domácom prostredí.
Diagnostika a nadväzujúca starostlivosť
Špeciálnopedagogická diagnostika - diagnostika neuromotorickej nezrelosti rozdelená do 2 stretnutí, diagnostika školskej zrelosti, špecifické vývinové poruchy učenia.
Vstupná konzultácia pre rodičov - anamnestický rozhovor, popis aktuálnych ťažkostí a problémov dieťaťa s návrhom možností špeciálnopedagogickej starostlivosti ( diagnostiky, stimulácie a korekcie) - jednorazový príspevok do Egalita, o. z. (90 minút)
Pravidelná špeciálnopedagogická starostlivosť - terapia, stimulácia, korekcia, reedukácia pre zaradené dieťa (mimo štátnych sviatkov) - jednorazový príspevok do Egalita, o. z. (60 minút)
Individuálny špeciálnopedagogický tréning ·- pre zaradené dieťa - mesačný príspevok do Egalita, o. z. (2x 45 minút)
Vypracovanie odbornej správy z diagnostiky - na požiadanie zákonného zástupcu dieťaťa
Individuálny sluchový tréning Benaudira . ·- špeciálna diagnostika - monaurálna, binaurálna audiometria a dichotické testy počutia, sprevádzanie dieťaťa v terapii) - jednorazový príspevok do Egalita, o. z. (120 minút)
Bezplatne ponúkame edukačné materiály v podobe pracovných listov a aktivít pre deti a žiakov so špeciálnymi potrebami.
Intervenčné programy a sociálna rehabilitácia
V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.
Ďalej je sociálna rehabilitácia chápaná aj ako nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma a sociálna komunikácia.
Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie).
Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu.
Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.
Nevraviac o tom, že spoločnosť kladie na ľudí stále väčší tlak, aby sa zdokonaľovali a získavali stále nové zručnosti - ľudia s mentálnym postihnutím nie sú výnimkou a s ostatnou populáciou túžia držať krok…
Formy poskytovania sociálnej rehabilitácie
Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).
Ambulantne je to riešené dochádzaním účastníkov s postihnutím na pravidelné sociálno-rehabilitačné skupinové stretnutia, pobytovo sa osvedčili rekondično-integračné a rekondično-rehabilitačné pobyty, ale i víkendové semináre.
Sociálnu rehabilitáciu je možné poskytovať všade tam, kde je o ňu záujem. Vzhľadom k potrebným podmienkam sa ako vhodné javia zariadenia (napr. DSS), ale i školy, občianske združenia, rôzne centrá - potrebné je mať priestor a človeka, ktorý je odborne spôsobilý sociálnu rehabilitáciu vykonávať.
Metódy práce v stimulačných a intervenčných programoch
Hry
Ich veľkou prednosťou je, že môžu skupinu stmeľovať. Sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu.
Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní takých abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia. Hry taktiež pozitívne pôsobia na sociálne správanie ľudí s mentálnym postihnutím a majú motivačný charakter.
Diskusie
V diskusii sa vyžaduje vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Vyžaduje, aby boli diskutujúci pripravení vyjadriť opačný názor, než má niekto druhý a následne boli schopní odpovedať na odlišné vyjadrenia než sú tie ich.
Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie.
Môžu sa realizovať v rámci celej skupiny, ale i v menších skupinkách. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.
Zásadou je akceptácia všetkých názorov, prípadne i možnosť nevyjadriť sa.
Brainstorming
Chrlenie myšlienok tak rýchlo, ako je to možné, bez toho, že by sme sa zamýšľali nad ich hodnotou, je jedna z posledných aktivizujúcich metód rozbiehajúcich diskusiu v skupine.
Pri brainstormingu ide predovšetkým o množstvo myšlienok, získanie kreatívnych, originálnych nápadov. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému.
Analýza jednotlivých myšlienok prebieha až po vyčerpaní všetkých nápadov. U ľudí s mentálnym postihnutím je potrebné túto techniku dlhodobejšie trénovať, pretože niekedy jej voľnosť spôsobuje i produkciu veľkého množstva informácií nijako nesúvisiacich s témou.
Dotykové aktivity
Dotyky dokážu zázraky a môžu urobiť ľudí šťastnejšími. I obyčajné potrasenie rukou môže mať priam zázračné účinky.
Treba však s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov. Dotyky však môžu zblížiť a vytvoriť kladné, priateľské citové väzby medzi účastníkmi.
Rozprávanie a načúvanie
Prostredníctvom tejto aktivity si ľudia s mentálnym postihnutím navzájom dávajú, ale i odovzdávajú spätné reakcie na seba navzájom. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní ich myšlienok, pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
Ľudia s mentálnym postihnutím sa rozprávaním a načúvaním učia byť vnímaví, prístupní kritike, otvorení zmenám.
Hranie rolí
Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť i tie najtajnejšie skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie, zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie.
Taktiež zdôrazňuje dôležitosť neverbálnych emocionálnych odpovedí. Pre niektorých však môže byť ťažké vystúpiť zo svojej roly a hrať rolu inú, nakoľko si táto technika vyžaduje určitú dávku fantázie.
Avšak i pre ľudí s mentálnym postihnutím je táto aktivita dostupná a v praxi sa s obľubou využíva.
Relaxačné techniky
Aj pri sociálnej rehabilitácii sa s obľubou využíva relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia.
Relaxácia musí byť vedená lídrom, ktorý by mal mať potrebné odborné predpoklady a skúsenosť. Jej realizácia v skupine si vyžaduje dlhodobejší zácvik a toleranciu voči tým, ktorí nie sú schopní v celom rozsahu spĺňať všetky inštrukcie.
Úloha lídra a asistentov
Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov.
Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ to je potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať.
Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány. Dominantnými by počas stretnutia mali byť samotní ľudia s mentálnym postihnutím.
Zásady podpornej komunikácie
- Využívať jednoducho písané texty s podporou obrázkov a fotografií.
- Sprehľadniť podporné texty.
- Užívať väčší typ písma.
- Vyčkať na odpoveď.
- Neprerušovať.
- Hovoriť jednoducho (bez žargónu, odborných slov).
- Vytvoriť ovzdušie akceptácie.
- Vnášať do stretnutí myšlienku zmysluplnosti.
- Vytvárať realistické ciele.
- Uvedomiť si, že vlastné životné skúsenosti sú pravdepodobne veľmi odlišné od skúsenosti ľudí, ktorých podporuje.
- Uvedomiť si, že ľudia s mentálnym postihnutím majú mať rovnakú šancu riskovať a mýliť sa ako každý iný.
Odborné predpoklady a osobnostné vlastnosti pracovníkov
Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Pokiaľ však nemá človek príslušné vzdelanie, môže sa vyškoliť a naučiť sa, ako poskytovať sociálnu rehabilitáciu.
Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť.
Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne.
Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných. Mal by byť schopný navodiť príjemnú atmosféru, pri ktorej sa samostatní členovia skupiny cítia príjemne, nerušene, bez strachu a komunikačných bariér.
Prostredie, pomôcky a organizačné podmienky
Rôzne druhy aktivít, ktoré je možné pri sociálnej rehabilitácii ľudí s mentálnym postihnutím použiť, sú popísané vyššie.
Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa (pokiaľ sa aktivity nerobia v teréne - na pobytoch, víkendoch, kedy sa tvorí osobitný rozpočet), čo znamená prevádzkové náklady, náklady na zabezpečenie techniky, komunikačné náklady, mzdové náklady, resp. náklady na odmenu, pokiaľ ide o externý odborný personál.
Pri práci sa využívajú jednoduché písané texty, obrázky, fotografie, pracovné listy, komunikačné materiály, predmety z bežného života a pomôcky na nácvik sebaobsluhy, domácich činností, orientácie a sociálnej komunikácie. Výber pomôcok sa riadi cieľmi programu a individuálnymi potrebami účastníkov.
Podpora samostatnosti, bývania a práce
Všeobecne platí, že poskytované sociálne služby pre ľudí s mentálnym postihnutím (ktorí vzhľadom na širokú škálu diagnóz tvoria veľmi rôznorodú skupinu), zaostávajú za ich skutočnými potrebami.
Zámerom projektu je za účasti klientov (ľudí s mentálnym postihnutím) a ich rodinných príslušníkov, nadizajnovať a zavádzať dostupné služby pre klientov a ich rodiny, podporovať funkčnosť rodín a dosiahnuť maximálnu možnú mieru samostatnosti a nezávislosti človeka s mentálnym postihnutím.
Výsledná koncepcia vznikla v snahe zvyšovať kvalitu života, rozšíriť možnosti zaradenia do spoločnosti a hlavne nastaviť služby „šité na mieru“ pre klientov s akýmkoľvek typom mentálneho znevýhodnenia a ich rodiny na území Bratislavského samosprávneho kraja.
V roku 2011 sa Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR rozhodlo v spolupráci s ostatnými aktérmi konať a prihlásilo sa k deinštitucionalizácii v oblasti poskytovania sociálnych služieb s cieľom prechodu na komunitnú sociálnu starostlivosť na Slovensku.
Jeho podstata mala spočívať v zmene prístupu k poskytovaným službám s cieľom dosiahnuť spokojnosť klientov a ich rodín. Plán prechodu na komunitnú starostlivosť a dnešná realita však od seba zostávajú naďalej vzdialené.
Žiť nezávislý život v inštitúcii sa jednoducho nedá.
Komunitné a podporné služby
Rozširovanie siete komunitných a podporných sociálnych služieb (zariadenie podporovaného bývania, podpora samostatného bývania, rehabilitačné stredisko, sprostredkovanie osobnej asistencie) v závislosti od dopytu po týchto službách v spolupráci s verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v regióne BSK.
V roku 2019 BSK viedol v registri troch poskytovateľov sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania s celkovou kapacitou 15 miest. V zriaďovateľskej pôsobnosti BSK bolo v roku 2019 spolu 44 miest v zariadeniach podporovaného bývania (DSS pre deti a dospelých Kampino, DSS a ZPB MEREMA a DSS prof. K. Matulaya).
Osem poskytovateľov sociálnej služby - rehabilitačných stredísk bolo v roku 2019 vedených v registri BSK s celkovou kapacitou 109 miest. V zriaďovateľskej pôsobnosti BSK bolo v roku 2019 spolu 94 miest (GAUDEAMUS - zariadenie komunitnej rehabilitácie a ZSS ROSA).
Príprava na zamestnanie
Mladí, dospelí ľudia s mentálnym postihnutím, absolventi praktických škôl, si často na Slovensku nevedia nájsť prácu. Príčin je viacero, jednou z nich je nedostatočná príprava na konkrétne profesie, s ktorými by sa mohli uplatniť na trhu práce.
Pokiaľ sa im nepodarí nájsť prácu, sú zväčša odkázaní na poberanie sociálnych služieb v zariadeniach, alebo zostávajú zatvorení doma. Práca je kľúčom k plnohodnotnému a samostatnému životu, preto sme sa rozhodli zamerať práve na túto oblasť.
Príprava ľudí s mentálnym postihnutím na zamestnávanie je náročný proces a ťažká úloha, nie však neriešiteľná.
Prebieha v ňom príprava na prácu a zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím a zároveň tu poskytujeme plnohodnotné verejné služby pre kohokoľvek, kto má záujem.
Mnohí z nich tu pracujú, ďalší sa v prevádzkach hotela, reštaurácie a práčovne zaúčajú na profesie ako pomocná sila do kuchyne, pomocný čašník, pracovník práčovne či chyžná.
Takto sa zvyšujú šance na ich začlenenie sa do pracovného života a do spoločnosti. Vďaka BIVIO môžu žiť nezávislejší život.
Intervenčné služby pre ľudí a rodiny
Poskytovanie a priebežné vyhodnocovanie dopadu poskytovania krátkodobej a dlhodobej intervenčnej služby pre prijímateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK za účelom riešenia krízových situácií a za účelom udržania fyzického a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia osôb, ktoré týmto prijímateľom poskytujú starostlivosť v rodinnom prostredí.
V zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK je poskytovaná krátkodobá a dlhodobá intervenčná služba pre prijímateľov sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK.
Pre osamelé osoby poskytujúce starostlivosť prijímateľovi sociálnej služby sa predĺžil počet nocí, kedy možno poskytovať krátkodobú intervenčnú službu o tri (celkovo tak možno službu poskytovať 10 nocí).
V roku 2019 bola v zariadeniach sociálnych služieb BSK poskytnutá krátkodobá intervenčná služba 44 prijímateľom sociálnej služby a dvom prijímateľom sociálnej služby bola poskytnutá dlhodobá intervenčná služba.
Individuálne plánovanie a ochrana dôstojnosti
Zlepšovanie podmienok ubytovania prijímateľov sociálnych služieb s mentálnym postihnutím vo vzťahu k ochrane ich súkromia.
V priebehu sledovaného obdobia sa v DSS pre deti a dospelých KAMPINO zásadným spôsobom zmenili podmienky bývania prijímateľov sociálnych služieb vo vzťahu ochrane ich súkromia nielen v oblasti zachovania intimity a praktického využívania priestorov na bývanie, ale aj z hľadiska estetického prebudovania a vybavenia obytných priestorov, ktoré zohľadňujú každodenné životné potreby a súkromie.
Ich súčasťou sú zariadenia na osobnú hygienu - samostatné WC, samostatné kúpeľne so sprchovým kútom a kombinované sociálne zariadenia určené pre osoby odkázané na vozík.
Zamestnanci DSS a ZPB MEREMA musia rešpektovať súkromie prijímateľa sociálnej služby, napr. zaklopať pred vstupom do miestnosti, ktorú prijímateľ obýva.
Zahrnutie posilňovania samostatnosti a vytvárania príležitostí na samostatné rozhodovanie prijímateľov sociálnej služby s mentálnym postihnutím do procesu individuálneho plánovania poskytovania sociálnej služby.
Realizované školeniami, seminármi a pracovnými stretnutiami so zamestnancami ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK.
Realizácia interného a externého vzdelávania zamestnancov zariadení sociálnych služieb v oblasti sociálnej rehabilitácie.
Sebaobhajovanie a uplatňovanie práv
Venujeme sa sebaobhajovaniu - sú to pravidelné stretnutia dospelých ľudí s mentálnym postihnutím, na ktorých diskutujú o svojich právach a povinnostiach, učia sa samostatnosti a rozhodovaniu.
Obhajujeme práva a záujmy - bojujeme proti diskriminácii ľudí s mentálnym postihnutím.
Chceme, aby boli akceptovaní takí, akí sú. Aby mohli pracovať, vzdelávať sa, oddychovať, mať rodinný život a priateľov.
Vzdelávacie kurzy, konferencie a semináre môžu byť určené pre ľudí s mentálnym postihnutím, odborníkov, rodičov a dobrovoľníkov. Dôležitou súčasťou je aj poskytovanie zrozumiteľných informácií o bývaní, vzdelávaní, zamestnávaní, sociálnych službách, právach a povinnostiach.
Participácia a rozvoj sociálnych služieb
Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja dňa 14. júna 2019 uznesením č. 147/2019 jednomyseľne schválili Koncepciu rozvoja sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím v kompetencii BSK na roky 2019 - 2021.
Návrh koncepcie je výsledkom participácie na spoločnom projekte Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (ZPMP v SR), Odboru sociálnych vecí BSK a Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti (ÚSV ROS).
Hlavné oblasti koncepcie
- C.1. Podpora informovanosti ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín;
- C.2. Podpora rozvoja sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodiny;
- C.3. Podpora zlepšovania životných podmienok prijímateľov sociálnych služieb s mentálnym postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK;
- C.4. Podpora iniciatív zameraných na zlepšenie životných podmienok a spoločenského uplatnenia sa ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín v oblastiach, ktoré nespadajú do kompetencie BSK.
Podpora informovanosti zahŕňa vytváranie prehľadných informácií o možnostiach riešenia životných situácií, v ktorých sa ľudia s mentálnym postihnutím a ich rodiny nachádzajú.
Odbor sociálnych vecí Úradu BSK v spolupráci s občianskym združením, ktoré sa venuje pomoci ľuďom s mentálnym postihnutím začal prípravné práce na vydaní informačného letáku, ktorého ambíciou je prehľadne a zrozumiteľne informovať o možnostiach sociálnej pomoci počas celého života.
Cieľovou skupinou štruktúrovaných informácií sú samotní ľudia s mentálnym postihnutím a ich najbližšie osoby. Informačný leták bude písaný aj v ľahko čitateľnom texte.
Podpora rozvoja sociálnych služieb zahŕňa aj rozšírenie kapacít a geografickej dostupnosti služby včasnej intervencie v spolupráci s verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v okresoch Malacky, Pezinok a Senec.
Podpora poskytovania špecializovaného sociálneho poradenstva ako samostatnej odbornej činnosti pre ľudí s mentálnym postihnutím terénnou alebo ambulantnou formou, so zameraním na aktivizáciu a prípravu na zamestnanie v spolupráci s verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v regióne BSK.
Úloha rodiny, komunity a občianskych združení
Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (ZPMP v SR). Patrí medzi najväčšie občianske združenia na Slovensku.
Hlavným cieľom združenia je začlenenie ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti. Je pre nás významné, aby bolo samozrejmosťou naplnenie ich ľudských práv.
Rúcame predsudky - pre širokú verejnosť každoročne usporadúvame celoslovenské kultúrne akcie - Výtvarný salón, Deň krivých zrkadiel = deň ľudí s mentálnym postihnutím… Robíme kampane pre zvýšenie povedomia o problematike ľudí s mentálnym postihnutím.
Poskytujeme bezplatné sociálne poradenstvo - odborne radíme v otázkach bývania, vzdelávania, zamestnávania či sociálnych služieb. Poradenstvo poskytujeme ľuďom s mentálnym postihnutím, ich rodičom, opatrovníkom…
Organizujeme pobyty - každý rok organizujeme rekondično-integračné pobyty pre ľudí s mentálnym postihnutím s asistentmi.
Spolupráca s rodinou je dôležitá pri nastavovaní cieľov, posudzovaní potrieb, prenose naučených zručností do domáceho prostredia a udržiavaní získaných schopností. Rodina zároveň potrebuje zrozumiteľné informácie, odborné poradenstvo a podporu pri riešení každodenných aj krízových situácií.
Programy zamerané na bezpečie a duševnú pohodu
Deti a mladí ľudia potrebujú dnes, viac ako kedykoľvek predtým, pomoc a podporu s ich psychickým zdravím a pohodou. Potrebujú sa naučiť používať nástroje, ktoré im pomôžu zvládať krízové situácie, potrebujú prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne a majú osobný priestor, ale aj priestor na zdieľanie.
Základné školy, ktoré získali grant z fondu Deti v bezpečí sa zase budú snažiť o to, aby v škole vytvorili bezpečné prostredie pre deti, rozvíjali ich empatiu a životné zručnosti a obnovili chýbajúce sociálne kontakty, ktoré výrazne absentovali počas prerušenia prezenčného vyučovania pre pandémiu ochorenia Covid-19.
Posilňovať budú aj peer skupiny a spoluprácu s odborníkmi.
Programy na rozvoj životných zručností
Zámerom projektu je vytvárať bezpečné prostredie na škole, zlepšiť klímu v školskej triede, čo bude dosiahnuté prostredníctvom metodiky rozvoja životných zručností u žiakov školy.
Následne vytvoriť podmienky na zavedenie životných zručností do bežného vyučovania žiakov v škole prostredníctvom podporujúcich aktivít.
Týmito aktivitami chcú prispieť aj k vysoko efektívnemu učeniu, rešpektujúcej komunikácii v rovesníckej skupine, rozvoju empatie a obnoveniu chýbajúceho sociálneho kontaktu, ktorý výrazne absentoval počas prerušenia prezenčného vyučovania spôsobeného zatvorením škôl.
Programy na podporu sebavedomia a vzťahov
Cieľom projektu je budovať zdravé sebavedomie u detí, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby boli schopné lepšie sa začleniť do svojich školských kolektívov a nadväzovať zdravé vzťahy so svojimi spolužiakmi.
Program bude pozostávať z pravidelných tematických stretnutí, zapojenia spolužiakov, vzdelávania rodičov a zážitkového programu.
Skúsenosti s realizáciou programov emočnej pohody ukazujú, že deti, ktoré ich absolvovali sa vedia lepšie vyrovnať s ťažkosťami, sú sociálne zručnejšie, asertívnejšie a altruistickejšie.
Rozvoj programov podľa potrieb človeka
Stimulačné a intervenčné programy majú najväčší význam vtedy, keď vychádzajú z konkrétnych potrieb človeka a jeho rodiny. Program má rešpektovať vek, schopnosti, komunikačný spôsob, zdravotný stav, skúsenosti, záujmy a životné prostredie účastníka.
Pri plánovaní podpory je potrebné vytvárať realistické ciele, rozdeľovať ich na menšie kroky, pravidelne sledovať pokrok a podľa potreby meniť metódy. Dôležité je poskytovať dostatok času na odpoveď, opakovať činnosti v prirodzených situáciách a podporovať človeka bez toho, aby mu bola zbytočne odoberaná možnosť rozhodovať sa.
Uvedomiť si, že ľudia s mentálnym postihnutím majú mať rovnakú šancu riskovať a mýliť sa ako každý iný.
Vhodne nastavená stimulácia rozvíja oslabené funkcie, intervenčný program reaguje na konkrétnu životnú alebo sociálnu situáciu a sociálna rehabilitácia prepája získané zručnosti s každodenným životom. Spoločne vytvárajú podmienky na komunikáciu, sebaobhajovanie, samostatné rozhodovanie, vzdelávanie, prácu, vzťahy a dôstojný život v komunite.
tags: #stimulacne #a #intervencne #programy #pre #mentalne