Striedavá starostlivosť rodičov žijúcich v rôznych mestách

Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa po rozvode žije striedavo u oboch rodičov - obaja zostávajú plnohodnotnými rodičmi s každodennou účasťou na výchove. Pri rodičoch žijúcich v rôznych mestách však nejde iba o rozdelenie času, ale aj o posúdenie vzdialenosti, školskej dochádzky, cestovania, stability prostredia, veku dieťaťa a schopnosti rodičov spolupracovať.

Rozhodujúce je, či je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa a či budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Veľká vzdialenosť medzi bydliskami rodičov nie je sama osebe dôvodom, ktorý by automaticky vylučoval striedavú starostlivosť, časté presuny medzi mestami však nesmú dieťa neprimerane fyzicky ani psychicky zaťažovať a nesmú narúšať jeho školu, vzťahy a stabilitu.

Čo je striedavá osobná starostlivosť

Striedavú osobnú starostlivosť upravuje § 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Dieťa žije v určených intervaloch striedavo u oboch rodičov - nejde teda o „víkendového rodiča", ale o plnohodnotnú každodennú starostlivosť oboch.

Striedavá starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času.

Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa, alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča. Na Slovensku sa striedavá starostlivosť využíva aj v prípadoch, keď obaja rodičia po rozvode bývajú spolu, pretože ešte nemajú každý svoje bývanie.

Obaja rodičia počas „svojho" obdobia zabezpečujú bežný život dieťaťa: školu, krúžky, lekára, domáce povinnosti. Na rozdiel od výlučnej osobnej starostlivosti, kde je dieťa zverené jednému rodičovi a druhý má upravený styk, pri striedavej starostlivosti dieťa trávi porovnateľný čas s oboma rodičmi.

Striedavá starostlivosť nemusí byť presne 50/50

Je mýtus, že pri striedavej starostlivosti je možné iba striedanie 50/50. Sú možné aj iné pomery dní, rôzne kombinácie a alternatívy.

Napríklad 60/40, 70/30 s rôznymi kratšími stretnutiami skombinovanými podľa konkrétnych potrieb. Alebo, môže byť počas školského roka dohodnuté, že jeden rodič je s deťmi o niečo menej, pričom rozdiel mu môže byť kompenzovaný cez prázdniny.

Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk). Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča.

Najčastejšie sa využívajú harmonogramy 2-2-3 dni, týždňový a dvojtýždňový (menším počtom presunov znižuje náklady a šetrí čas). V praxi týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča, so striedaním spravidla v nedeľu alebo v piatok.

Možné sú aj iné intervaly (dva týždne, pol mesiaca) - vždy podľa veku dieťaťa, školských povinností a vzdialenosti bydlísk. Súd môže schváliť aj iný model, ak to zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa.

Rôzne mestá ako hlavná praktická prekážka

V prípade, že rodičia žijú v rôznych mestách, situácia je komplikovanejšia, ale nie neriešiteľná. Dôležité je preukázať, že napriek vzdialenosti je možné zabezpečiť stabilné prostredie pre dieťa a že časté cestovanie nebude pre neho zaťažujúce.

Jedným z najdôležitejších faktorov je vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov. Aby striedavá starostlivosť fungovala, rodičia by mali bývať v primeranej vzdialenosti, ideálne v tom istom meste alebo obci.

Súdy spravidla akceptujú vzdialenosť do 30-40 km, aby dieťa mohlo bez problémov navštevovať rovnakú školu alebo škôlku z oboch domovov. Ak rodičia bývajú v rôznych mestách, striedavá starostlivosť sa nariaďuje len výnimočne.

Pri väčších vzdialenostiach bydlísk sa u starších detí niekedy využíva dĺžka pobytu u jedného rodiča až 1 rok, pričom dieťa krátko navštevuje druhého rodiča. Takýto režim môže znížiť počet presunov, ale musí zodpovedať veku, potrebám a vzťahovým väzbám dieťaťa.

Veľká vzdialenosť medzi bydliskami obidvoch rodičov nie je sama o sebe dôvodom, ktorý by a priori vylučoval vhodnosť striedavej starostlivosti. Pri posudzovaní tohto hľadiska je naopak treba prihliadnuť k ďalším okolnostiam daného prípadu, najmä potom k tomu, či dieťa nie je prevozom a pobytom v úplne odlišnom prostredí príliš fyzicky či psychicky zaťažované a či je v možnostiach rodičov v stanovenom intervale túto vzdialenosť prekonávať.

Škola, škôlka a dve mestá

Dieťa by malo navštevovať jednu školu bez ohľadu na to, u ktorého rodiča sa práve nachádza. Preto je dôležitá primeraná vzdialenosť bydlísk. Jedna škola umožňuje zachovať stabilný kolektív, rovnaké učebné požiadavky a pravidelný kontakt s kamarátmi.

Obaja rodičia by mali byť zapísaní ako zákonní zástupcovia a mať prístup k informáciám o prospechu dieťaťa. Rodičovské schôdzky, domáce úlohy a príprava na vyučovanie vyžadujú koordináciu medzi oboma domácnosťami.

Ak by striedanie viedlo k tomu, že dieťa musí navštevovať dve základné školy v iných mestách, súd bude skúmať, či je takýto režim skutočne zlučiteľný s jeho najlepším záujmom. Návšteva dvoch základných škôl v iných mestách v inom prostredí, v iných výchovných a vzdelávacích podmienkach je pre dieťa frustrujúce vyžadujúce si ustavičné prispôsobovanie sa existujúcim zmenám.

Ide o nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako fyzický vývoj Vášho dieťaťa, ktoré nemôže byť posudzované v jeho záujme. Skutočnosť, že ste sa s maloletou odsťahovali takmer 70 km od otca a v mieste nového pobytu ste pre maloletú zabezpečili novú školu je určite významné z hľadiska, že v prípade zverenia maloletej do striedavej starostlivosti, maloletá by nutne musela navštevovať aj ďalšiu základnú školu v mieste podľa pobytu otca.

Ak súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti právoplatným rozhodnutím určí, že dieťa bude striedavo navštevovať dve základné školy, je treba takéto rozhodnutie súdu rešpektovať. Ak by súd Vašu dcéru zveril do striedavej starostlivosti rodičov, vo svojom rozhodnutí prihliadne na vzdialenosť bydliska druhého rodiča a určí, že dieťa bude navštevovať dve základné školy.

Rodičia sa môžu dohodnúť na striedavej starostlivosti a na tom, že dieťa bude navštevovať dve rôzne školy v mieste pobytu, bez toho, aby museli ísť na súd. Takáto dohoda však musí v praxi zabezpečovať riadnu a stabilnú starostlivosť o dieťa.

Vek dieťaťa a jeho schopnosť zvládať presuny

Vek dieťaťa zohráva dôležitú úlohu. Pri veľmi malých deťoch (do 3 rokov) súdy pristupujú opatrnejšie. Pri deťoch predškolského veku (3-6 rokov) súdy posudzujú adaptabilitu dieťaťa. Školopovinné deti (6-15 rokov) sú na striedavú starostlivosť zvyčajne najlepšie pripravené.

Zákon nestanovuje minimálny vek dieťaťa pre striedavú starostlivosť. V praxi súdy posudzujú každý prípad individuálne. Pri deťoch mladších ako 3 roky je striedavá starostlivosť menej častá, najmä ak je dieťa dojčené.

Pri deťoch predškolského veku súd posudzuje najmä adaptabilitu dieťaťa a jeho citové väzby. Pri starších deťoch sa okrem veku posudzuje aj školská dochádzka, mimoškolské aktivity, kamarátske väzby a schopnosť znášať dlhšie odlúčenie od jedného rodiča.

Úskalie striedavej starostlivosti je v tom, že mnohé deti v nej roky navonok fungujú bezproblémovo, ale vnútorne môžu trpieť. Kým bábätku je v podstate jedno, kde je, ak má pri sebe matku, u starších detí už zaváži aj viazanosť k miestu.

Pre deti s poruchami správania alebo pre deti citlivé na zmenu prostredia, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie, nebude striedavá starostlivosť vhodná. Malé dieťa bytostne potrebuje matku. Je na ňu naviazané a je nesvoje, keď matka zájde čo i len niekam za roh.

Názor dieťaťa

Dieťa má právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti.

V súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere, hoci nie je ním viazaný. Jedenásťročné dieťa je už dostatočne vyspelé na to, aby svoj názor vedelo samostatne vyjadriť.

Rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Názor dieťaťa však nesmie byť výsledkom nátlaku, manipulácie alebo konfliktu lojality.

Najlepší záujem dieťaťa

Nadradené kritérium pri každom rozhodovaní súdu je najlepší záujem dieťaťa. Súd posudzuje celkový prospech dieťaťa vrátane jeho fyzického, psychického a sociálneho vývoja.

Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa.

Zohľadňujú sa aj okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

Posudzujú sa tiež podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

Pre dieťa je najdôležitejšie, či sa rodičom darí udržať rozchod čo najmenej konfliktný a čo najviac nevyhrotený. Až potom nastupujú úvahy o rozdelení starostlivosti a o tom kto, kde, ako bude bývať.

Komunikácia a spolupráca rodičov

Striedavá starostlivosť vyžaduje, aby rodičia boli schopní vzájomne komunikovať a spolupracovať v záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne komunikovať, spolupracovať na výchove dieťaťa.

To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality, bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa.

Súd skúma, či rodičia dokážu:

• dohodnúť sa na každodenných záležitostiach, ako sú škola, zdravie a voľnočasové aktivity,
• rešpektovať druhého rodiča a nevytvárať negatívnu atmosféru,
• dodržiavať dohodnutý harmonogram striedania,
• flexibilne reagovať na mimoriadne situácie.

Ak medzi rodičmi prevládajú vyhrotené konflikty a nie sú schopní základnej komunikácie, súd striedavú starostlivosť spravidla nenariaďuje, pretože by to bolo v rozpore so záujmom dieťaťa.

Pri striedavej starostlivosti však rodičia nemusia komunikovať neustále. Ak máte dohodu dobre nastavenú, nie je nutné často komunikovať. Vždy sa viete vztiahnuť k jednotlivým dohodnutým bodom.

Raz keď budete mať stanové kedy a u koho deti sú, nepotrebujete o tom komunikovať. Jedine ak by ste potrebovali niečo v harmonograme meniť, ale to bude závisieť na Vás, či Vám to stojí za to druhú stranu osloviť alebo nie.

Na informácie o zdravotnom stave dieťaťa má vždy právo aj druhý rodič, bez ohľadu ako je porozvodová starostlivosť upravená. Informovaniu v tomto smere sa nevyhnete.

Odovzdávanie dieťaťa medzi mestami

Ak je Vám nepredstaviteľné sa stretnúť s bývalým partnerom zoči voči, je možnosť odovzdať deti do školy/škôlky s tým, že toho druhého nestretnete. Zdravšie pre deti by bola možnosť, aby si rodičia deti odovzdali osobne a prehodili popri tom pár viet o tom, ako sa deti majú.

Pri väčšej vzdialenosti treba vopred určiť miesto a čas odovzdávania, spôsob cestovania a zodpovednosť za prepravu. Pravidelnosť a predvídateľnosť pomáhajú znižovať napätie a zabraňujú tomu, aby sa každé odovzdávanie stalo novým konfliktom.

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. V ideálnom prípade by mali všetky zainteresované zložky spolu komunikovať a postupovať v jednotnej línii, aby boli vnímané potreby a správanie sa detí.

Dva domovy a vybavenie dieťaťa

Je mýtus, že pri striedavej starostlivosti deti nevyhnutne chodia s kuframi z jedného domu do druhého. Vzťah s deťmi sa dá budovať tak v jednom, ako aj v dvoch domovoch.

Deti môžu mať v každom domove vlastnú izbu, oblečenie, hračky a všetko, čo potrebujú a na čo sú zvyknuté. Deti si tak nepotrebujú nič prenášať.

Deti môžeme zahrnúť do procesu zariaďovania. Necháme ich vybrať si, v rámci možností, zariadenie, doplnky do vlastnej izby.

V procese rozchodu rodičov, ktorý sa deje mimo kontrolu detí, si môžu aspoň niečo vybrať a urobiť podľa seba. Je realistickejšie, že deti si prenášajú veci k druhému rodičovi, ku ktorému idú iba na víkend.

Na druhej strane, potreba dvoch kompletných domácností môže byť finančne aj organizačne náročná. Dieťa potrebuje vybavenie, oblečenie, školské pomôcky a hračky na oboch miestach, aby sa presuny nestali zdrojom každodenného stresu.

Jeden domov alebo dva domovy

Je nepochybné, že bývanie v jednom dome s oboma rodičmi počas detstva má pozitívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa. Ak však dochádza k rozdeleniu rodiny, treba zvážiť všetky možnosti.

Argumentuje sa tým, že deti ostávajú v jednom domove a toto im vytvára pocit bezpečia. Deti sa nemusia sťahovať, a tým pádom je pre nich rozchod rodičov znesiteľnejší.

Z výskumu na túto tému vyplýva, že tým najdôležitejším faktorom, ktorý vplýva na mentálne zdravie detí počas rozchodu rodičov, je skutočnosť, či sa rodičom darí udržať tento proces čo najmenej konfliktný a čo najviac „priateľský“ alebo nevyhrotený.

Existujú aj názory, že striedanie sa rodičov v jednej domácnosti pri deťoch na nich môže pôsobiť mätúco. Môže to v nich vyvolať falošný pocit, že rodičia by sa mohli k sebe vrátiť.

Deti tiež nevedia, či teda je dom mamin alebo otcov. Predlžuje sa tak u nich obdobie, kedy ešte dúfajú, že sa rodičia k sebe vrátia, nemôžu si túto udalosť jasne uzavrieť, začať nad ňou smútiť a tým sa s ňou aj zmieriť.

Škola, lekár a trvalý pobyt

Dieťa by malo mať jedného všeobecného lekára pre deti a dorast. Obaja rodičia musia mať prístup k zdravotnej dokumentácii a informáciám o zdravotnom stave dieťaťa.

Pri akútnych zdravotných situáciách je oprávnený konať rodič, u ktorého sa dieťa v danom čase nachádza. O plánovaných lekárskych zákrokoch rozhodujú obaja rodičia spoločne.

V dnešných časoch existencie Edupage viete o všetkých školských výsledkoch, udalostiach, platbách, atď. z tejto aplikácie. Nie je nutné poskytovať informácie, ktoré sú takýmto spôsobom dostupné.

Dieťa môže mať trvalý pobyt len na jednej adrese. Toto administratívne rozhodnutie však nemá vplyv na rozsah rodičovských práv a povinností.

V rozsudku súdu, ktorým súd upravil rodičovské práva a povinnosti, by malo byť určené, kde má dieťa trvalé bydlisko po rozvode rodičov. Trvalý pobyt je dôležitý pre spádovú školu, zdravotnú poisťovňu a ďalšie úradné záležitosti.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj pri striedavej starostlivosti. Súd zohľadní čas, počas ktorého je dieťa u každého z rodičov, a majetkové pomery oboch.

Uloženie povinnosti prispievať na výživu dieťaťa druhému rodičovi je závislé aj od rozdielu v príjmoch oboch rodičov. Ak jeden z rodičov zarába napr. 3 krát viac ako druhý rodič, môže mu byť súdom určené prispievať na výživu dieťaťa popri striedavej starostlivosti.

Východiskom je zákonná úprava, ktorá garantuje právo dieťaťa na rovnakú životnú úroveň, ktorá mu má byť zachovaná u oboch rodičov. Vyšší príjem jedného rodiča sa spravidla premietne do jeho vyššieho výživného, aby životná úroveň dieťaťa bola u oboch rodičov porovnateľná.

V prípadoch zverenia do striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné spravidla neurčuje, ak sú majetkové pomery rodičov porovnateľné. Ak je dieťa u každého z rodičov periodicky po rovnaký čas, tak sa výživné neurčuje.

V odôvodnených prípadoch však súd môže určiť výživné, pričom prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Výživné môže určiť obom rodičom v rôznej výške a pri porovnateľných pomeroch môže rozhodnúť tak, že sa plnenia navzájom kompenzujú.

Niektorí rodičia si zriadia spoločný účet, na ktorý prispievajú podľa svojich príjmov, a z neho hradia spoločné výdavky na dieťa, ako sú škola, lekár a krúžky.

Sviatky, prázdniny a dovolenky

Rodičia by sa mali vopred dohodnúť na rozdelení sviatkov, prázdnin a dovoleniek. Osvedčený prístup je striedanie - napríklad Vianoce párny rok u matky, nepárny rok u otca.

Letné prázdniny sa zvyčajne rozdeľujú rovnomerne s ohľadom na dovolenku oboch rodičov. Pri rodičoch žijúcich v rôznych mestách môže byť praktickejšie určiť dlhšie súvislé pobyty, aby sa obmedzil počet presunov.

Harmonogram by mal upravovať aj začiatok a koniec školských prázdnin, sviatky, narodeniny, odovzdávanie dieťaťa a spôsob riešenia mimoriadnych udalostí.

Podmienky, ktoré súd posudzuje

Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem.

Rozhodujúce je, či je to v záujme dieťaťa a či budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní zohľadňuje najmä:

• spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať,
• záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť,
• vzdialenosť bydlísk rodičov,
• vek, zdravotný stav a vývinové potreby dieťaťa,
• stabilitu a bezpečnosť prostredia v oboch domácnostiach,
• schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať,
• názor dieťaťa primeraný jeho veku a rozumovej vyspelosti,
• školskú dochádzku a mimoškolské aktivity,
• vzťahy dieťaťa k obom rodičom, súrodencom a ďalším blízkym osobám,
• možnosť zachovania sociálnych a rodinných väzieb v oboch domácnostiach.

Súd posudzuje, či rodičia dokážu zabezpečiť riadnu starostlivosť, výchovu, stabilitu a bezpečné prostredie pre dieťa. Pri rozhodovaní prihliada aj na pracovné možnosti rodičov, stabilitu bývania, doterajšiu starostlivosť, vzťah detí k obom rodičom a ich vlastný názor, ak sú dostatočne zrelé.

Kedy striedavá starostlivosť nefunguje

Striedavá starostlivosť sa spravidla nenariaďuje, ak veľká vzdialenosť bydlísk znemožňuje, aby dieťa navštevovalo jednu školu, alebo ak by cestovanie bolo pre dieťa neprimerane zaťažujúce.

Problémom môže byť aj nefunkčná komunikácia rodičov na úrovni, ktorá dieťa vystavuje konfliktom pri každom odovzdávaní, nevhodné bývanie, pracovný režim nezlučiteľný so starostlivosťou alebo odmietanie dieťaťa, ak má jeho názor vzhľadom na vek primeranú váhu.

Striedavá starostlivosť nebude vhodná ani vtedy, ak by zásadne narúšala školskú dochádzku, pravidelné krúžky, športové aktivity, zdravotnú starostlivosť alebo stabilné sociálne väzby dieťaťa.

Ak rodič pracuje v zahraničí a je doma len 9 dní do mesiaca, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd totiž prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie.

Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou. Súd berie do úvahy aj morálne a osobnostné predpoklady rodiča, a pravidelné požívanie alkoholu môže byť dôvodom, prečo by dieťa nemalo byť zverené tomuto rodičovi.

Dohoda rodičov alebo rozhodnutie súdu

Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora.

Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd. Súd môže nariadiť striedavú starostlivosť aj bez súhlasu jedného z rodičov, ak dospeje k záveru, že je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Nesúhlas druhého rodiča striedavú starostlivosť automaticky nevylučuje - rozhodujúci je záujem dieťaťa. Nesúhlas jedného rodiča, ktorý nie je podložený relevantným a racionálnym dôvodom, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu.

Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa.

Najistejšou cestou je dohoda rodičov, ktorú súd schváli, ak je v záujme dieťaťa. Bez dohody treba striedavú starostlivosť navrhnúť v rozvodovom konaní a preukázať splnenie podmienok.

Zmena už určenej striedavej starostlivosti

Rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti nie je nemenné. Súd môže zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery.

Dôvodom pre zmenu môže byť presťahovanie, zhoršenie komunikácie medzi rodičmi, prianie staršieho dieťaťa alebo iné závažné okolnosti, ako napríklad domáce násilie alebo výrazné zhoršenie podmienok u jedného z rodičov.

Ďalšími dôvodmi môžu byť zmena životných okolností, nová práca, zdravotné problémy, zanedbávanie dieťaťa alebo nástup dieťaťa do školy, ak striedavá starostlivosť začne narúšať školskú dochádzku.

Návrh na zmenu rozhodnutia podáva rodič na okresnom súde, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Súd pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa.

Pri zmene už existujúcej úpravy súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.

Právna úprava

Striedavú osobnú starostlivosť upravuje § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Zmena rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností sa týka § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v § 62-78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko upravuje § 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Úprava rodičovských práv a povinností po rozvode je spojená s konaním o rozvod manželstva. Ust. § 100 CMP stanovuje, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

V rámci skúmania skutočností súd vykoná všetky dôkazy na zistenie skutočného stavu veci. Súd pri úprave rodičovských práv a povinností vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých.

Výhody a riziká pri rodičoch z rôznych miest

Medzi možné výhody striedavej starostlivosti patrí rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, rovnomerné rozdelenie zodpovednosti, menší pocit straty, spravodlivejšie finančné rozdelenie a väčšia motivácia oboch rodičov vytvoriť dieťaťu kvalitné podmienky.

Dieťa si zachováva blízky vzťah s matkou aj otcom, čo pozitívne ovplyvňuje jeho emocionálny vývin. Obaja rodičia sa aktívne podieľajú na výchove a starostlivosti a dieťa nezažíva traumatické odlúčenie od jedného rodiča.

Medzi riziká patrí neustále sťahovanie, vyššie nároky na organizáciu, potreba dvoch kompletných domácností, riziko nestability pri zlej komunikácii rodičov a obmedzenia pri mimoškolských aktivitách.

Pravidelné krúžky a športy môžu byť náročnejšie na organizáciu. Pri rodičoch žijúcich v rôznych mestách sa k tomu pridáva čas a náročnosť cestovania, rozdielne sociálne prostredie a potreba zosúladiť školu, lekára, prázdniny a každodenné povinnosti.

Najlepší model preto nemožno určiť iba podľa toho, či sa čas rozdelí rovnomerne. Dôležité je, či konkrétne usporiadanie prináša dieťaťu dostatočný kontakt s oboma rodičmi bez toho, aby stratilo stabilitu, bezpečie a možnosť pokojne žiť v škole aj mimo nej.

tags: #striedava #starostlivost #rodicov #v #roznych #mestach