Voľný trh práce a mentálne postihnutie

Osoby s mentálnym postihnutím sú plnohodnotnými členmi spoločnosti a majú právo na rovnaké príležitosti v oblasti zamestnania ako ostatní občania. Mentálne postihnutie predstavuje obmedzenie intelektových funkcií a adaptívneho správania, ktoré sa prejavuje v rôznej miere.

Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní.

Zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím na voľnom trhu práce zatiaľ na Slovensku nie je časté, no medzi ľuďmi s mentálnym postihnutím je mnoho takých, ktorí sú za určitých podmienok schopní pracovať aj na bežnom pracovisku. Kľúčom je individuálne posúdenie schopností človeka, príprava na konkrétne povolanie, vhodné pracovné podmienky a primeraná podpora pri nástupe aj počas výkonu práce.

Právo na prácu a rovnaké príležitosti

Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN dňa 4. mája 1994, sa zaoberajú aj povinnosťou zamestnávať ľudí s mentálnym postihnutím. V pravidle č. 7 je deklarované: "Štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnávania. Vo vidieckych aj mestských oblastiach musia mať rovnaké príležitosti na produktívne a platené zamestnanie na trhu práce".

• Zákony a predpisy v oblasti zamestnávania nesmú diskriminovať osoby so zdravotným postihnutím a nesmú im v zamestnaní klásť prekážky.
• Štáty by mali aktívne podporovať integráciu zdravotne postihnutých do otvoreného trhu práce.

Táto aktívna podpora by sa mohla uskutočniť pomocou rôznych opatrení, napr. prípravy na povolanie, stimulačné zameraných systémov kvót, vymedzených alebo vytvorených zamestnaní, pôžičiek alebo grantov pre malé podniky, exkluzívnych zmlúv alebo práva na prednostnú výrobu, daňových úľav, zvýhodnených zmlúv alebo inej technickej a finančnej pomoci podnikom, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnutých pracovníkov.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, vrátane mentálneho postihnutia, je kľúčovým aspektom inkluzívnej spoločnosti. Táto oblasť si vyžaduje cielenú podporu a pozornosť, aby sa zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých občanov.

Čo znamená mentálne postihnutie v pracovnom kontexte

Mentálne postihnutí ľudia nie sú chorí, ale majú rôzny stupeň poškodenia mozgu. Pri správnom prístupe však nemusia žiť izolovane.

Je dôležité zamerať sa na schopnosti a potenciál týchto osôb, nie na ich obmedzenia. Mentálne postihnutie charakterizujeme ako zadržanie, spomalenie, omeškanie, oneskorenie sa za vývinom.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie.

Ide najmä o poznávacie, rečové, motorické a sociálne schopnosti. Miera podpory preto nemôže byť určená iba diagnózou alebo stupňom postihnutia, ale musí vychádzať aj z konkrétnych schopností, skúseností, motivácie a pracovného prostredia človeka.

Dospelosť predstavuje pre mentálne postihnutých jednotlivcov veľmi ťažké obdobie ich života spojené s rôznymi prekážkami. Aj oni sa chcú stať plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, chcú byť samostatní, nezávislí, dosiahnuť nejaký úspech.

Napriek tomu, že mentálne postihnutí sú prevažne vnímaní ako veľké deti, ktoré nikdy nedospejú, oni naozaj dospelí sú. Práve dospelosť so sebou prináša ťažkú úlohu, ktorou je voľba povolania.

Význam práce pre človeka s mentálnym postihnutím

Galenos z Pergamu, osobný lekár cisára Marca Aurélia v r. 167 povedal: "Zamestnanie je najlepším lekárom prírody, je podstatným pre ľudské šťastie".

Práca má tieto základné funkcie: prirodzenú funkciu ako existencia, nezávislosť a samostatnosť, funkciu sociálnu - ako je služba verejnosti, ktorá vedie k uznaniu a hodnoteniu jedinca, osobnostnú funkciu, ktorá vedie k vývinu osobnosti a zvýšeniu sebavedomia ľudí s mentálnym postihnutím.

• Prirodzená funkcia: práca podporuje existenciu, nezávislosť a samostatnosť.
• Sociálna funkcia: človek poskytuje službu verejnosti, získava uznanie a je vnímaný ako aktívny člen spoločnosti.
• Osobnostná funkcia: práca podporuje vývin osobnosti a zvyšovanie sebavedomia.

Zamestnanie zohráva dôležitú úlohu v živote každého človeka. Pre osoby s mentálnym postihnutím má zamestnanie okrem finančného zabezpečenia aj ďalšie dôležité funkcie.

Aby bol človek spokojný, musí vykonávať zmysluplnú prácu. To si uvedomujú aj ľudia s MP. Preto platí pre odborných pracovníkov, aby im vyhľadávali zamestnanie, ktoré bude posilňovať ich pocit sebarealizácie.

Úlohou práce je rozvíjať osobnosť človeka, preto sa musia zabezpečiť tieto podmienky: poznanie schopností jedinca s MP a jeho usmernenie na prácu, uvedomenie si ceny vlastnej práce, skúsenosť, v ktorej sa obidve predchádzajúce podmienky kombinujú.

Príprava na budúce povolanie

V predchádzajúcich kapitolách sme hovorili o príprave na zamestnanie ako o najvýznamnejšom prúde prechodu zo školy do pracovného procesu.

Základom je pripraviť ľudí s mentálnym postihnutím na výkon konkrétnych povolaní. Pre týchto ľudí existuje viacero alternatív k školskému vzdelávaniu.

Pri plánovaní vzdelávacieho programu detí s MP treba mať vždy na zreteli konečný cieľ celého snaženia - prípravu na budúce povolanie. Je len veľmi málo detí s mentálnym postihnutím, ktoré budú môcť pokračovať ďalším štúdiom na stredných alebo vysokých školách.

Väčšina detí s ľahkým a mierne stredným stupňom mentálneho postihnutia však napriek absolvovaniu osobitných alebo pomocných škôl nebude môcť pre obmedzenie akademických zručností pokračovať ďalším štúdiom a bude sa orientovať na fyzickú prácu.

Preto orientácia výučby v základných, osobitných a pomocných (neskôr špecializovaných) školách by mala mať vo svojom rozvrhu dostatočný priestor pre pracovnú výchovu (dielne, pozemky).

Deti sa už od desiateho roku učia zručnostiam v dielňach: drevárskych, kovoobrábacích, stolárskych, murárskych, dielňach šitia, varenia, pomocných prác verejného stravovania a záhradníctve.

Po ukončení elementárneho vzdelávacieho procesu môžu adolescenti pokračovať výchovou v zariadeniach sociálnej starostlivosti v chránených dielňach, v chránených pracoviskách alebo v špecifických odborných učilištiach.

Trénovaniu zručnosti predchádza stimulácia hrubej a jemnej motoriky už od raného detstva. Bežne používané pomôcky na podporu jemnej motoriky a vhodné metódy na trénovanie hrubej motoriky sú vhodným doplnkovým cvičením jedincov s MP.

K obratnosti a zručnosti prispieva aj športová aktivita, najmä nácvik zručnosti (loptové hry, gymnastika), rýchlosti (behy, kolektívne hry), obratnosti (kolektívne hry).

Motivácia a výber pracovného smerovania

Dôležitým aspektom pri rozhodovaní o zaradení človeka do pracovného procesu sú jeho schopnosti, talent, nasmerovanie a samotná vôľa.

Najdôležitejším faktorom pre adolescenta s MP pri zaraďovaní do pracovnej skupiny je jeho motivácia a životné zameranie. Nie menej dôležitými sú pocity uspokojenia prácou, či sa práca páči alebo nie.

Nejde vždy len o motiváciu na základe vrodených túžob, ale častokrát aj o motiváciu vybudovanú postupne na základe opakovania určitých úkonov, ktoré môžu prinášať určité uspokojenie.

U adolescentov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pristupujú aj vyššie hodnotové orientácie (motivácie), ako je uspokojenie na základe vedomia zodpovednosti vo výrobnej činnosti, t. j. uvedomenia si, že práca nie je len nástrojom vedúcim k odplate (plat), ale že sa podieľa aj na výrobe hodnoty, ktorá je užitočná pre celú spoločnosť.

Aj u adolescentov so stredne ťažkým stupňom mentálneho postihnutia možno však vhodnou výchovou a vedením k optimálnej motivácii dosiahnuť pocit uspokojenia prácou, pocit spolupatričnosti ku spolupracovníkom a spoločnosti.

Vzdelávanie a bariéry na ceste k zamestnaniu

Ľudia s mentálnym postihnutím čelia v spoločnosti mnohým prekážkam, vrátane obmedzeného prístupu k vzdelaniu a zamestnaniu.

Školský zákon na Slovensku neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím dosiahnuť úplné základné vzdelanie bez ohľadu na ich individuálne schopnosti. Aj keď žiak s mentálnym postihnutím úspešne absolvuje všetkých deväť ročníkov základnej školy v bežnej triede, dosiahne len ukončenie primárneho vzdelávania.

To mu následne znemožňuje prijať sa na ktorúkoľvek strednú školu okrem úzkej časti odborných škôl, kde môže získať maximálne nižšie stredné odborné vzdelanie.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že takéto vylúčenie prístupu k vzdelaniu je v priamom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala v roku 2010.

Ďalším problémom je absencia definície inkluzívneho vzdelávania v zákone. Deti so zdravotným postihnutím sú často vyraďované zo spádových škôl, pretože školy tvrdia, že nemajú vytvorené podmienky pre ich vzdelávanie.

Mnohé deti, najmä tie s autizmom, sú tak vzdelávané v rodinách. Obmedzený prístup k vzdelávaniu následne znižuje možnosť získať odbornú prípravu, pracovné návyky a skúsenosti potrebné na vstup do zamestnania.

Prekážky zamestnávania na otvorenom trhu práce

Ľudia s mentálnym a psychosociálnym postihnutím majú veľmi obmedzené možnosti pracovného uplatnenia. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím odporúča, aby sa investície presunuli z chránených dielní a pracovísk do podpory zamestnávania týchto ľudí na voľnom trhu práce.

Na Slovensku podľa Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR neexistujú presné štatistiky o počte ľudí s mentálnym postihnutím ani o ich zamestnanosti.

Zástupcovia združenia však zo skúsenosti konštatujú, že väčšina ľudí s mentálnym postihnutím nepracuje. "Pokiaľ sú zamestnaní, väčšinou v chránených dielňach, ktoré zriadili lokálne združenia ZPMP v SR alebo podobné organizácie," tvrdia.

Iba veľmi malá skupina ľudí s mentálnym postihnutím podľa nich pracuje na otvorenom trhu práce a zamestnávatelia na nich väčšinou nie sú pripravení. Situácia sa podľa zástupcov ZPMP v SR zlepšuje len veľmi pomaly.

Aj napriek mnohým výhodám stále existujú prekážky, ktoré bránia zamestnávaniu osôb s mentálnym postihnutím.

• Negatívne postoje a predsudky
• Nedostatočná podpora a prispôsobenie pracovného prostredia
• Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie
• Obmedzené možnosti zamestnania na otvorenom trhu práce

Ľudia so zdravotným postihnutím čelia v bežnom živote mnohým prekážkam. Niektorí sa s vrodenou chybou narodia, iní utrpia poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo dopravnej nehody.

Práve títo ľudia potrebujú na trhu práce zvýšenú pozornosť. Pre ich pracovné uplatnenie a bezpečné pracovné podmienky je dôležité odstraňovanie bariér, a to nielen stavebných a funkčných, ale aj tých v ľuďoch.

Najčastejšie typy bariér

• Stavebné bariéry: Nedostatočná prístupnosť budov, pracovísk a dopravných prostriedkov.
• Funkčné bariéry: Nedostatočné prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení potrebám zdravotne postihnutých zamestnancov.
• Komunikačné bariéry: Problémy s komunikáciou, napríklad pre osoby so sluchovým alebo zrakovým postihnutím.
• Informačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupnej forme, napríklad v Braillovom písme alebo v elektronickej podobe.
• Postojové bariéry: Negatívne postoje a predsudky voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Pri mentálnom postihnutí majú osobitný význam najmä postojové, komunikačné a informačné bariéry. Pracovné pokyny, zaučenie, bezpečnostné pravidlá a spätná väzba musia byť podané spôsobom, ktorému konkrétny zamestnanec rozumie.

Odstraňovanie bariér

• Prístupnosť budov a pracovísk: Zabezpečenie bezbariérového prístupu, inštalácia výťahov, rámp a úprava toaliet.
• Úprava pracovných miest: Prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení individuálnym potrebám zamestnancov.
• Komunikačné technológie: Používanie komunikačných technológií, ktoré umožňujú efektívnu komunikáciu, napríklad tlmočníci posunkovej reči, softvér na prevod textu na reč.
• Prístupnosť informácií: Poskytovanie informácií v prístupných formátoch, napríklad v Braillovom písme, vo veľkom tlačenom písme alebo v elektronickej podobe.
• Vzdelávanie a osveta: Organizovanie vzdelávacích programov a osvetových kampaní na zmenu postojov a predsudkov voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Formy zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím

U nás zatiaľ existujú tri formy zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím: na voľnom trhu (jedinci s ľahkým stupňom MP), v chránených dielňach vytvorených pri neštátnych organizáciách (NGO, u nás sú to dielne pri Združeniach na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím), chránené dielne - pracoviská pri ÚSS.

Zamestnanie na voľnom trhu práce

Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. K tomuto cieľu je nasmerovaná výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich s MP.

Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi.

Takto sa zamestnávajú v odboroch, ktoré sú uvedené v kapitole IX. Dôležitým aspektom pri rozhodovaní o zaradení človeka do pracovného procesu sú jeho schopnosti, talent, nasmerovanie a samotná vôľa.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Chránené dielne a pracoviská sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. sa za chránenú dielňu považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.

Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni.

Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím.

Úrad prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.

Ľudí s mentálnym postihnutím môžu zamestnávať aj chránené dielne. "Väčšina chránených dielní na Slovensku sa aktuálne venuje výrobe rôznych tovarov," priblížila Mišová.

V súčasnosti je podľa nej väčšina chránených dielní zriadených mimovládnymi neziskovými organizáciami, ktoré ich zriaďujú na základe poznania špecifík ľudí, ktorých združujú. Takýchto dielní je však stále nedostatok.

Riaditeľka ZPMP pripomenula, že pre ľudí so strednou a vyššou mierou postihnutia sú vhodnou možnosťou zamestnania aj chránené pracoviská.

Podporované zamestnávanie

Ide o formu zamestnávania, ktorá poskytuje individuálnu podporu a poradenstvo zamestnancom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom.

Dôležitým nástrojom zamestnávania ľudí s postihnutím sú agentúry podporovaného zamestnávania, ktoré okrem prípravy znevýhodneného uchádzača o zamestnanie spolupracujú aj na vyhľadávaní zamestnania a poskytujú podporu v jeho prvých fázach.

Možno však pri ňom využívať služby pracovných asistentov, ktorí na základe individuálnych potrieb zamestnanca podporujú jeho pracovné uplatnenie.

Sociálne podniky

Prípravu na zamestnanie môže realizovať aj sociálny podnik. Ten okrem zamestnávania slúži aj na prípravu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na vstup na trh práce.

V zahraničí ich bežne zakladajú mestá a obce. Tieto podniky spravidla vykonávajú údržbu zelene a upratovacie služby v obci, realizujú zber a triedenie druhotných surovín či pomocné stavebné práce.

Podľa Mišovej sú zamestnanci podnikov verejnosťou spravidla prijímaní veľmi pozitívne, keďže vykonávajú zväčša verejno-prospešnú činnosť.

Aktivity sociálnych podnikov sú rôznorodé, preto možno predpokladať, že zamestnanec s mentálnym postihnutím postupne získava viaceré pracovné, ale aj sociálne a komunikačné zručnosti.

ZPMP v SR v súčasnosti v Bratislave prevádzkuje sociálny podnik a zároveň vzdelávaco-rehabilitačné centrum Bivio. Podľa združenia by malo ísť o jediný momentálne registrovaný sociálny podnik pre ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku.

Vhodné pracovné pozície

Ľudia s mentálnym postihnutím sú vhodní predovšetkým na pozície s jasne vymedzenými činnosťami, s pravidelne sa opakujúcimi úkonmi alebo na prácu, kde nie je nevyhnutne vyžadovaná vysoká miera samostatnosti.

Títo zamestnanci podľa nej môžu vykonávať napríklad pomocné práce v kuchyni, upratovacie práce, jednoduché kancelárske práce, prácu v práčovni alebo v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe.

Ľudia s mentálnym postihnutím sa však vďaka svojej spoľahlivosti môžu uplatniť aj ako opatrovatelia seniorov či ľudí so zdravotným postihnutím, prípadne v zariadeniach sociálnych služieb a zdravotníckych zariadeniach.

• pomocné práce v kuchyni,
• upratovacie práce,
• jednoduché kancelárske práce,
• práca v práčovni,
• poľnohospodárstvo a živočíšna výroba,
• údržba zelene,
• zber a triedenie druhotných surovín,
• pomocné stavebné práce,
• práca v zariadeniach sociálnych služieb a zdravotníckych zariadeniach.

Konkrétna pracovná pozícia však musí zodpovedať schopnostiam, zdravotnému stavu, skúsenostiam a záujmom človeka. Samotné zaradenie na pracovné miesto bez vhodného zaučenia a podpory nemusí viesť k udržaniu zamestnania.

Prínosy zamestnávania pre zamestnávateľov a spoločnosť

Predstavitelia ZPMP v SR zdôrazňujú, že zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím môže mať pre zamestnávateľa rôzne výhody.

"Skúsenosti ukazujú, že ide o mimoriadne stabilnú a vysoko motivovanú pracovnú silu. V tejto skupine je prakticky veľmi nízka fluktuácia," uviedli.

Na vytvorenie a prevádzku pracovného miesta obsadeného človekom s mentálnym postihnutím môžu zamestnávatelia od štátu získať finančnú podporu a ľudia s mentálnym postihnutím zväčša nepotrebujú špeciálnu úpravu pracovného prostredia ani špeciálne vybavenie.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k rozmanitosti pracovného tímu. Mnoho osôb s invalidným dôchodkom je motivovaných k práci a môže byť veľmi lojálnymi zamestnancami.

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, často získavajú lojálnych a motivovaných zamestnancov. Títo zamestnanci sú často veľmi svedomití a zodpovední, pretože si vážia príležitosť, ktorú dostali.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k inkluzívnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Znižuje závislosť týchto osôb na sociálnej pomoci a umožňuje im aktívne sa podieľať na ekonomickom živote krajiny.

Legislatívna a finančná podpora

V Slovenskej republike existujú rôzne formy finančnej podpory pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Tieto podporné programy sú určené na kompenzáciu nákladov spojených s prispôsobením pracovného prostredia a podporou zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. štát podporuje zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z.).

Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2 % zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr.:

• Príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie.
• Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Úrad práce môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.

Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

Samostatná zárobková činnosť

Úrad môže poskytnúť príspevok na SZČ na chránenom pracovisku na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu prevádzkovať alebo vykonávať SZČ.

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré sú uvedené v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia chráneného pracoviska vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ na chránenom pracovisku.

Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku príjemcovi príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti.

Zvyšnú časť príspevku predkladá príjemca príspevku najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku OZP so sťaženým prístupom na trh práce na SZČ za obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia CHP vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti najneskôr do posledného kalendárneho dňa, pripadajúceho na 11 kalendárny mesiac odo dňa uzatvorenia dohody, počas ktorého OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkoval alebo vykonával SZČ na chránenom pracovisku na základe právoplatného priznaného postavenia chráneného pracoviska (preukazuje 60 % výšky celkového príspevku).

Druhú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane predloženia príslušných fotokópií účtovných dokladov preukazujúcich vynaložené výdavky za príslušné predchádzajúce obdobie (k nahliadnutiu aj ich originálov) predkladá príjemca po uplynutí 24 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ na chránenom pracovisku v zmysle § 57 ods. 5 písm.

Príspevok sa neposkytuje UoZ, ktorý je občanom so ZP, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti, alebo príspevok na SZČ v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti.

Odmeňovanie a pracovný pomer

Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. Odmeňovanie preto musí vychádzať z podmienok konkrétneho pracovného pomeru a z vykonanej práce.

Spôsob odmeňovania ľudí s MP za svoju prácu sa v minulosti spájal aj s osobitnými podmienkami pri poberaní invalidného dôchodku.

Plat môžu poberať ak: nepoberajú invalidný dôchodok, ak poberajú invalidný dôchodok musia byť zaradení do skupiny B (maximálna mzda do výšky 2. 999,- Sk).

Iné odmeny: môžu byť odmenení, ale nie finančne (rekreácie, vecné dary).

Pri posudzovaní dnešných pracovných podmienok je potrebné vychádzať z aktuálne platných právnych predpisov a z konkrétnej situácie zamestnanca, pretože uvedené historické pravidlá a suma 2. 999,- Sk nemusia zodpovedať súčasnej právnej úprave.

Pracovné podmienky a podpora na pracovisku

Podporované zamestnávanie poskytuje individuálnu podporu a poradenstvo zamestnancom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom.

Podpora môže byť potrebná pri hľadaní pracovného miesta, pri pracovnom pohovore, počas zaučenia, pri vysvetľovaní pracovných úloh aj pri riešení situácií, ktoré vzniknú po nástupe do práce.

Pracovné miesto má mať jasne vymedzené činnosti a pravidelne sa opakujúce úkony. Pokyny majú byť zrozumiteľné a pracovný postup má byť rozdelený na jednotlivé kroky.

Pri vhodne nastavenej práci nemusí byť potrebná špeciálna úprava pracovného prostredia ani špeciálne vybavenie. Dôležitejšie môže byť prispôsobenie spôsobu komunikácie, tempa zaučenia, rozsahu dohľadu a organizácie úloh.

Zamestnávateľ by mal brať do úvahy, že ľudia s mentálnym postihnutím sú vhodní predovšetkým na pozície s jasne vymedzenými činnosťami, s pravidelne sa opakujúcimi úkonmi alebo na prácu, kde nie je nevyhnutne vyžadovaná vysoká miera samostatnosti.

Medzinárodné a slovenské iniciatívy

V niektorých západných krajinách majú veľmi dobre prepracovaný systém zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím. Ako príklad uvedieme francúzsky systém.

Tento systém je komplexný a umožňuje pracovať ľuďom s rôznou úrovňou pracovnej schopnosti. Francúzi venujú veľa času a námahu príprave a výuke učňovskej zdatnosti, ktorá vedie ku konkrétnej pracovnej činnosti.

Stále zlepšujú systém zamestnávania ľudí s MP na voľnom trhu práce. Garantom programov pre ľudí s MP je štát, ktorý plne hradí platy vychovávateľov, majstrov výcviku a supervízorov.

Organizáciu práce (zadelenie, spôsob výroby, predaj a platy ľudí s MP) zabezpečujú jednotlivé kraje a okresy (podľa spôsobu zamestnávania).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako žiadateľ v rámci operačného programu Ľudské zdroje pripravujú vyhlásenie Vyzvania na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok s názvom „Cesta na trh práce 3“ s kódom OP ĽZ NP 2019/3.1.1/03.

Cieľom národného projektu je zlepšenie postavenia UoZ/ZUoZ na trhu práce, zvýšenie zamestnateľnosti a zamestnanosti UoZ a ZUoZ podporou vytvárania pracovných miest, zníženie nezamestnanosti, osobitne dlhodobej nezamestnanosti, podpora rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti.

Projekt „Cesta na trh práce 3“

Projekt „Cesta na trh práce 3“ je zameraný na zlepšenie postavenia UoZ/ZUoZ na trhu práce, zvýšenie zamestnateľnosti a zamestnanosti podporou vytvárania pracovných miest a zníženie nezamestnanosti.

Aktivity budú realizované prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) v súlade so zákonom o službách zamestnanosti.

Projekt sa bude vykonávať prostredníctvom šiestich hlavných aktivít:

• Podpora vytvárania pracovných miest pre UoZ
• Podpora vytvárania pracovných miest pre ZUoZ s osobitným zreteľom na DNO v sociálnych podnikoch pracovnej integrácie vytvorených v zmysle zákona o službách zamestnanosti
• Podpora vytvárania pracovných miest u verejných zamestnávateľov
• Zamestnám sa sám aj v poľnohospodárskej prvovýrobe
• Poskytovanie finančného príspevku na dochádzanie za prácou
• Poskytovanie individualizovaných služieb UoZ

Cieľovou skupinou projektu sú uchádzači o zamestnanie (UoZ), znevýhodnení uchádzači o zamestnanie (ZUoZ), zamestnanci, poskytovatelia služieb zamestnanosti a samostatne zárobkovo činné osoby.

Regionálne poradenské centrá

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR realizuje projekt finančne podporený Európskym sociálnym fondom prostredníctvom Iniciatívy spoločenstva EQUAL.

Cieľom projektu je eliminovať negatívne prístupy k mentálne postihnutým a vytvoriť poradenské centrá v regiónoch Slovenska.

Projekt sa zameriava na ľudí s mentálnym postihnutím vo všetkých vekových kategóriách, ich rodičov, opatrovníkov a pracovníkov v sociálnych zariadeniach.

V rámci projektu ZPMP budú vytvorené Regionálne vzdelávacie a informačno-poradenské centrá v Prešove a v Košiciach.

Ich úlohou bude poskytovať komplexný servis, vrátane komunikácie so samosprávnymi krajmi. Centrá sa zamerajú na vzdelávanie vo forme kurzov, ktoré pripravia mentálne postihnutých pre chránený aj voľný trh práce v závislosti od stupňa postihnutia.

Prieskum ukázal, že pracovníci domovov sociálnych služieb chcú spolupracovať a naučiť sa metodiku individuálneho prístupu ku klientom.

Ďalším cieľom projektu ZPMP je vytvorenie informačných databáz, ktoré budú rešpektovať mentálne a psychické požiadavky mentálne postihnutých.

V súčasnosti prebieha monitorovanie v regiónoch formou dotazníkov v školách a domovoch sociálnych služieb. Konkrétnym výstupom bude vytvorenie internetovej základne s komplexným poradenským systémom.

Projekt ZPMP obsahuje množstvo ďalších aktivít, ktoré doteraz mentálne postihnutým chýbali. Ide o poradenstvo pre rodiny po diagnostikovaní postihnutia u dieťaťa, podporné a právne služby v školskom veku a kvalitné voľnočasové aktivity.

Cieľom je zabrániť izolácii v ústave v dospelosti.

Projekt „Zručnosti pre trh práce“

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny od apríla 2024 spustili národný projekt Zručnosti pre trh práce, ktorý sa realizuje v zmysle § 54 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z.

Cieľom národného projektu Zručnosti pre trh práce je podporiť uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v snahe nájsť si prácu prostredníctvom rekvalifikácie a zároveň projekt umožňuje získať bezplatné vzdelávanie aj zamestnaným záujemcom o zamestnanie (ZoZ), a to s cieľom ochrániť a zlepšiť ich postavenie na trhu práce.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 16.03.2026 bolo zverejnené Oznámenie o možnosti predkladania žiadosti na poskytnutie príspevku na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie v transformujúcich sa regiónoch v rámci národného projektu Zručnosti pre trh práce v transformujúcich sa regiónoch - podaktivita č. 1 - Podpora rekvalifikácie uchádzačov o zamestnanie realizovaného v zmysle § 54 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z.

Za vzdelávanie na účely tohto projektu sa považuje odborná príprava žiadateľa zameraná na rozvoj komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych, podnikateľských alebo jazykových vedomostí, zručností alebo schopností určených na zabezpečenie jeho adaptability a uplatnenia sa v zamestnaní alebo v pracovných činnostiach, ktoré má žiadateľ vykonávať po absolvovaní ním vybraného vzdelávacieho programu.

Vzdelávanie musí byť v rozsahu minimálne 10 vyučovacích hodín.

Možnosť ďalšieho vzdelávania môže byť významná aj pre ľudí s mentálnym postihnutím, ak je obsah kurzu, spôsob výučby a rozsah podpory prispôsobený ich schopnostiam a pracovným cieľom.

Aktuálne premeny trhu práce

Účastníci stretnutia v Barcelone diskutovali o meniacom sa trhu práce a jeho vplyve na získavanie či rozvoj pracovných zručností.

S tým súvisí potreba prijímania opatrení zo strany zamestnávateľov, sociálnych partnerov a verejných služieb, ktoré dokážu zvýšiť zamestnateľnosť pracovníkov aj uchádzačov o zamestnanie.

Rovnako tak to platí aj v kontexte digitalizácie a prechode na zelenú ekonomiku. Potreby trhu práce sa neustále menia, čo si vyžaduje prispôsobenie zručností a vzdelávania novým požiadavkám vyplývajúcim zo zeleného a digitálneho hospodárstva.

Zároveň je nevyhnutné brať do úvahy špecifické potreby zraniteľných skupín a starnúceho obyvateľstva naprieč Európou.

Rezort práce aktívne podporuje rozvoj a zlepšovanie digitálnych zručností aktívnych účastníkov trhu práce. Táto podpora je aj súčasťou strategických dokumentov SR súvisiacich s oblasťou zamestnanosti, napr. Národnej stratégie digitálnych zručností SR.

Hlavným zámerom je rozvoj digitálnych kompetencií na všetkých úrovniach vzdelávania a pre všetky skupiny obyvateľstva, vrátane tých najzraniteľnejších.

„V dôsledku rýchlych zmien na trhu práce sa časť pracovnej sily stáva ohrozenou, pretože nie je schopná svojimi zručnosťami reagovať na meniacu sa situáciu na trhu práce. Ak sa tejto skupine neposkytne dostatočná včasná podpora, hrozí, že sa zaradí do skupiny uchádzačov o zamestnanie. V blízkej budúcnosti bude mať výrazný vplyv na štruktúru trhu práce umelá inteligencia. Preto považujem za kľúčové investovať do vzdelávania a rozvoja zručností, ako aj podporovať vzdelávanie zamerané na umelú inteligenciu,“ uviedol na konferencii štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer.

Súčasťou Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021-2030 je efektívnejšie prepojiť vzdelávanie a trh práce s dôrazom na očakávané zmeny v štruktúre pracovných miest, posilniť motiváciu zamestnancov, ale aj zamestnávateľov zapájať sa do vzdelávania.

Za účelom prepájania potrieb trhu práce so systémom vzdelávania vznikla v tomto roku Aliancia sektorových rád ako záujmové združenie právnických osôb na tripartitnom princípe.

Jej hlavným poslaním je zosúlaďovanie systému vzdelávania s požiadavkami zamestnávateľov na kvalifikovanú pracovnú silu. Cieľom je zlepšiť prípravu súčasnej aj budúcej pracovnej sily v súlade s vývojovými trendmi a inováciami na trhu práce.

Diskriminácia a ochrana pracovných práv

Zuzana Stavrovská upozorňuje na pretrvávajúcu diskrimináciu ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku, napríklad pri skončení pracovného pomeru.

Často vstupuje do súdnych konaní, ktoré sa týkajú neplatnosti výpovedí. Ďalšia diskriminácia sa objavuje v rozvodových konaniach, kde musí rodič so zdravotným postihnutím preukazovať svoju schopnosť starať sa o deti.

Diskriminácia sa objavuje aj v prístupe k informáciám, ako sa ukázalo počas pandémie COVID-19, keď tlmočníci pre nepočujúcich nosili rúška, čo im znemožňovalo odčítavať z pier.

V pracovnom prostredí je preto potrebné rešpektovať dôstojnosť zamestnanca, jeho právo na rovnaké zaobchádzanie a právo na zrozumiteľné informácie o pracovných povinnostiach, pracovnom čase, odmeňovaní a bezpečnosti práce.

Praktické podmienky úspešného pracovného uplatnenia

1. Poznať schopnosti človeka: posúdiť jeho pracovné, komunikačné, sociálne a motorické zručnosti.
2. Vybrať konkrétne povolanie: pracovné úlohy musia zodpovedať schopnostiam, záujmom a motivácii človeka.
3. Pripraviť pracovný postup: rozdeliť úlohy na zrozumiteľné a opakovateľné kroky.
4. Zabezpečiť odbornú prípravu: umožniť nácvik pracovných zručností v škole, sociálnom podniku, rehabilitačnom stredisku alebo u zamestnávateľa.
5. Poskytnúť podporu pri nástupe: využiť pracovného asistenta, agentúru podporovaného zamestnávania alebo inú odbornú pomoc.
6. Prispôsobiť komunikáciu: používať jasné pokyny, názorné vysvetlenia a primeranú spätnú väzbu.
7. Podporiť prijatie v kolektíve: predchádzať predsudkom a vytvárať rešpektujúce pracovné prostredie.
8. Priebežne vyhodnocovať situáciu: sledovať, ktoré úlohy zamestnanec zvláda samostatne a kde potrebuje ďalšiu podporu.

Úspešné pracovné uplatnenie nevychádza z predstavy, že všetci ľudia s mentálnym postihnutím môžu vykonávať rovnakú prácu. Vychádza z individuálneho prístupu, pri ktorom sa hľadá vhodné spojenie medzi schopnosťami človeka, pracovnou pozíciou a podmienkami zamestnávateľa.

Zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím na voľnom trhu práce predstavuje výzvu, ale aj príležitosť. Je potrebné prekonávať predsudky, vytvárať podporné pracovné prostredie a zabezpečiť prístup k odbornému vzdelávaniu a príprave.

tags: #volny #trh #prace #a #mentalne #postihnutie