Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach.
Pedagogika mentálne postihnutých je vedný odbor špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Predmetom pedagogiky mentálne postihnutých je edukácia a edukatívna (re)habilitácia mentálne postihnutých, chápaná ako proces priameho a nepriameho zámerného, plánovitého cieľavedomého špeciálnopedagogického pôsobenia na osoby s mentálnym postihnutím a ich prostredie s cieľom socializácie mentálne postihnutých.
Čo je pedagogika mentálne postihnutých
Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu (Vančová, 2005, s. 21). Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu.
Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy.
Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia. Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.
Postavenie psychopédie v systéme pedagogických vied
Pedagogická veda obsahuje desiatky rôznych základných, aplikovaných a hraničných disciplín a je potrebné charakterizovať, kvôli lepšej orientácii, aspoň niektoré z nich:
- Všeobecná pedagogika je zameraná na systematizáciu a interpretáciu základných pedagogických javov a zákonitostí a na vytvorenie systému pedagogických pojmov (pedagogickej terminológie).
- Všeobecná didaktika sleduje vzdelávacie obsahy a procesy vyučovania (činnosť učiteľa) a učenia sa (činnosť žiaka).
- Teória výchovy skúma a analyzuje ciele, obsah, zásady, podmienky, činitele, prostriedky a proces výchovy v užšom slova zmysle.
- Dejiny pedagogiky skúmajú vývoj výchovy ako spoločenského javu a vývoj pedagogických koncepcií a výchovno-vzdelávacích inštitúcií od najstarších období po súčasnosť.
- Porovnávacia pedagogika sa zameriava na výskum a porovnávaciu analýzu pedagogických ideí, koncepcií a výchovno-vzdelávacích systémov v rôznych krajinách.
- Teória riadenia výchovných inštitúcií sa zaoberá plánovaním, organizovaním a kontrolou výchovno-vzdelávacích aktivít v školách, školských internátoch, v kultúrno-výchovných zariadeniach a i.
- Metodológia vied o výchove sa zaoberá systémom teoretických princípov, metód a spôsobov popisu, analýzy a objasňovania pedagogických javov.
Špeciálna pedagogika „sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov so špeciálnymi potrebami. Podľa druhu postihnutia, narušenia alebo špeciálnej potreby sa člení na: pedagogiku mentálne postihnutých, pedagogiku zrakovo postihnutých, pedagogiku sluchovo postihnutých, pedagogiku telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených, pedagogiku detí s narušenou komunikačnou schopnosťou, pedagogiku psychosociálne narušených detí, pedagogiku detí s viacnásobným postihnutím, pedagogiku detí s poruchou učenia, pedagogiku detí s poruchami správania, pedagogiku nadaných a talentovaných detí“ (Višňovský, Kačáni, 2001, s. 24).
V súčasnosti je špeciálna pedagogika už samostatnou vednou a študijnou disciplínou s vlastnou štruktúrou. Subdisciplíny špeciálnej pedagogiky sú:
- psychopédia - zameriava sa na osoby s mentálnym postihnutím, tj. so zníženými rozumovými schopnosťami;
- somatopédia - zameriava sa na osoby telesne postihnuté;
- oftalmopédia - zaoberá sa osobami so zrakovým postihnutím a nevidiacimi;
- surdopédia - venuje sa osobám so sluchovými vadami;
- logopédia - zameriava sa na osoby s poruchami reči;
- etopédia - venuje sa osobám s poruchami správania.
Základné pojmy
V kontexte pedagogiky mentálne postihnutých je dôležité rozlišovať medzi pojmami, ktoré sa často používajú:
- Mentálna retardácia (MR): Najširšie označenie ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie.
- Mentálne postihnutie (MP): Zahŕňa viaceré kritériá, najčastejšie etiologické, symptomatologické a kritérium závažnosti (stupeň MP), schopnosť učenia a vzdelávania.
- Podpriemerný intelekt: IQ pod 70.
Mentálne postihnutie je najširší a najvšeobecnejší strešný pojem, ktorý označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Napríklad: 10-ročné dieťa je na úrovni 2-ročného.
Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých
Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.
Ranný vek
V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
Predškolský vek
Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy. Inovácia edukačného procesu u detí s mentálnym postihnutím predškolského veku je kľúčová pre ich ďalší rozvoj.
Školský vek
Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek.
Adolescencia
V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
Dospelosť
Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.
Interdisciplinárny charakter psychopédie
Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.
Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých sú pedagogika a špeciálna pedagogika, partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej. (Bajo, in Bajo, Vašek 1994).
- Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
- Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
- Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
- Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.
Andragogika sa zameriava na výchovu a najmä vzdelávanie dospelých s ich fyziologickými, psychickými a sociálnymi osobitosťami. Výchova dospelých musí rešpektovať vekové osobitosti širokého obdobia veku dospelosti aj s ich individuálnymi zvláštnosťami.
Pedagogická psychológia je hraničná disciplína pedagogiky a psychológie zaoberajúca sa výchovno-vzdelávacími otázkami v praxi z psychologického hľadiska. Skúma jednotlivca (najmä deti a mládež), jeho správanie, učenie, formovanie osobnosti s ohľadom na to, ako pôsobí výchova.
Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých
Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.
Pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. Dôležitou súčasťou tohto smerovania je podpora komunikácie, učenia, sociálnych vzťahov, praktických zručností, samostatnosti a kvality života.
Psychopedická diagnostika
Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie.
Psychopedická diagnostika zahŕňa:
- Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
- Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
- Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
- Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.
Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca. Individuálny výchovno-vzdelávací program je významný prostriedok napomáhajúci integrovanému vzdelávaniu žiakov so zdravotným znevýhodnením.
Výchova a vzdelávanie detí a mládeže
Výchova a vzdelávanie detí a mládeže s mentálnym postihnutím vyžaduje rešpektovanie ich vývinovej úrovne, individuálnych možností a osobitných výchovno-vzdelávacích potrieb. Obsah, metódy, tempo a organizačné formy edukácie sa prispôsobujú konkrétnemu jednotlivcovi.
Medzi základné vzdelávacie možnosti patria:
- špeciálne materské školy a špeciálne triedy v materských školách;
- prípravný ročník špeciálnej základnej školy;
- špeciálna základná škola;
- praktická škola;
- odborné učilište.
Obsahová a procesuálna stránka edukácie
Obsah edukácie má smerovať k rozvoju vedomostí, zručností, návykov, komunikačných schopností, praktickej samostatnosti a sociálneho fungovania. Súčasťou edukácie je aj príprava na pracovné uplatnenie, voľný čas a život v rodine a komunite.
Obsah vzdelávania možno prispôsobovať prostredníctvom kurikulárnej modifikácie, ktorá umožňuje reagovať na individuálne schopnosti a potreby žiaka. Vyučovanie môže využívať rôzne metódy, zásady a organizačné formy podľa charakteru úlohy, stupňa postihnutia a cieľov edukácie.
Zložky výchovy
Medzi základné zložky výchovy mentálne postihnutých patria:
- telesná výchova;
- zmyslová výchova;
- pracovná výchova;
- rozumová a rečová výchova;
- estetická výchova;
- mravná výchova.
Významnú úlohu má utváranie sústavy vedomostí, ako aj utváranie zručností a návykov. Pri deťoch s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím je potrebná osobitná výchovná a vzdelávacia starostlivosť.
Výchova mentálne postihnutého dieťaťa v rodine je dôležitou súčasťou celkovej podpory. Rodina spolupracuje so školou, odborníkmi a ďalšími inštitúciami pri vytváraní podmienok na rozvoj dieťaťa a jeho začlenenie do spoločnosti.
Integrácia, inklúzia a moderné trendy
Po roku 2000 nastali významné koncepčné a systémové zmeny a trendy v pedagogike mentálne postihnutých.
- Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
- Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
- Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
- Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.
Integratívna a inkluzívna špeciálna pedagogika kladie dôraz na zabezpečenie rovných príležitostí pre všetkých žiakov. Informačno-komunikačné technológie (IKT) zohrávajú dôležitú úlohu vo vzdelávaní jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením.
Zmeny a inovácie v procese integrovaného vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením po roku 2008 priniesli nové možnosti pre ich edukáciu a socializáciu.
Inovácie v terminológii a pedagogickej praxi
Inovácie v terminologickom aparáte pedagogiky mentálne postihnutých sú nevyhnutné pre presné a aktuálne pomenovanie javov a procesov v tejto oblasti. Alica Vančová sa významne podieľala na inováciách v terminologickom aparáte špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých.
Terminologický a výkladový slovník špeciálnej pedagogiky je dôležitým nástrojom pre odborníkov v tejto oblasti. Inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu v procese reformy vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením.
Aktuálne výzvy
Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:
- Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
- Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
- Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
- Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.
Súvisiace oblasti špeciálnej pedagogiky
Alica Vančová a jej kolegovia sa venujú aj základom pedagogiky ďalších skupín zdravotne znevýhodnených, čím prispievajú k rozvoju inkluzívnej špeciálnej pedagogiky.
- Pedagogika viacnásobne postihnutých: Zaoberá sa edukáciou a (re)habilitáciou osôb s kombináciou viacerých postihnutí.
- Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou: Zameriava sa na rozvoj komunikačných zručností u osôb s rôznymi formami narušenej komunikačnej schopnosti.
- Základy pedagogiky sluchovo postihnutých: Špeciálna pedagogika v procese zmien a potreba identifikácie nových vzdelávacích potrieb v podmienkach postgraduálneho vzdelávania.
- Základy pedagogiky zrakovo postihnutých: Aktuálne otázky špeciálnej pedagogiky na Slovensku.
- Základy pedagogiky jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia: Dyslexia na prvom stupni základnej školy a niektoré možnosti jej korekcie.
Štúdium pedagogiky mentálne postihnutých v Trnave
Študijný program pedagogika mentálne postihnutých na Pedagogickej sociálnej akadémii v Trnave sa zameriava na prípravu kvalifikovaných odborníkov schopných pracovať s jednotlivcami so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s mentálnym postihnutím.
Cieľom štúdia je poskytnúť študentom širší vedný základ z oblasti biologicko-medicínskych vied, psychologicko-sociologických vied, všeobecnej a špeciálnej pedagogiky. Absolvent má získať teoretickú orientáciu aj praktické kompetencie potrebné na plánovanie, realizáciu a hodnotenie výchovno-vzdelávacej a špeciálnopedagogickej intervencie.
Obsah vzdelávania
Obsah vzdelávania v tomto programe je koncipovaný tak, aby absolvent bol teoreticky a prakticky pripravený pre špeciálnu výchovu a prevýchovu.
- Teoretické poznatky: Študenti získavajú hlboké teoretické poznatky o rôznych aspektoch mentálneho postihnutia, vrátane etiológie, diagnostiky a intervencií.
- Praktické zručnosti: Súčasťou štúdia sú praktické cvičenia a stáže v terénnych pracoviskách, kde si študenti osvojujú špeciálno-pedagogické postupy a techniky.
- Výskumná činnosť: Študenti sa učia realizovať výskum s cieľom zlepšiť rehabilitáciu jednotlivcov s mentálnym postihnutím.
- Individuálny prístup: Štúdium kladie dôraz na schopnosť zostaviť individuálny špeciálny výchovný a prevýchovný program, vrátane elementárnej stimulácie a rozvíjania.
Kompetencie absolventa
Absolvent študijného programu disponuje kompetenciami v oblasti poznania a akceptácie vývinových, sociokultúrnych a individuálnych charakteristík intaktných žiakov a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a chápe koncept inštitucionálneho socializačného procesu v širších sociálnovedných súvislostiach.
Absolvent má základný prehľad v sociálnej štruktúre spoločnosti, jej statike a dynamike, rozumie vzdelávacím potrebám i špecifikám rôznorodých sociálnych skupín. Absolvent ovláda teoretické i praktické súvislosti obsahu vzdelávania a metodiky v profilových vzdelávacích oblastiach a špecializáciách svojho pôsobenia.
Disponuje kompetenciami v oblasti pedagogickej asistencie, plánovania, projektovania, realizovania a hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu intaktného žiaka a plánovania, projektovania a realizovania špeciálno-pedagogickej intervencie u žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v škole a v čase mimo vyučovania v pozícii vychovávateľa, školského špeciálneho pedagóga a pedagogického asistenta.
Absolvent dokáže zabezpečovať efektívnu výchovnú činnosť, pedagogickú asistenciu a disponuje diagnostickými, intervenčnými a korekčnými zručnosťami a zručnosťami pre uskutočnenie efektívnej prevencie. Je schopný zostaviť problémovú anamnézu a získať orientáciu v situácii jednotlivcov z cieľových skupín.
Dokáže pozitívne modifikovať správanie a osobnostný vývin jednotlivca alebo cieľovej skupiny. Nadobudol kompetencie súvisiace s hodnotením priebehu a výsledkov výchovno-vzdelávacej činnosti, špeciálnopedagogickej intervencie, kompetencie súvisiace s kooperáciou s pedagogickými a odbornými zamestnancami v tíme podporujúcom inkluzívne vzdelávanie, s kooperáciou so zákonnými zástupcami žiakov a kompetencie súvisiace s vlastným profesijným rastom a rozvojom a stotožnil sa s profesijnou rolou, školou a školským zariadením.
Absolvent je kultúrne a jazykovo gramotný. Je schopný efektívne pracovať ako člen tímu a riadiť jednotlivcov. Je pripravený na autonómny výkon svojej profesie a ďalšie vzdelávanie a profesijný rozvoj.
Má vybudované spoločensky akceptované občianske postoje a pozitívny postoj k svojej profesii a cieľovej skupine. Absolvent programu zároveň získal kompetencie v oblasti projektového manažmentu a manažmentu vzdelávania, plánovania, strategického riadenia, efektívnej organizácie práce a evalvácie v školách a školských zariadeniach a ďalších zariadeniach zameraných na vzdelávanie.
Získal kompetencie v oblasti personálneho manažmentu a manažmentu ľudských zdrojov, súčasných trendov vedenia ľudí a marketingových stratégií pre výkon riadiacej pozície v oblasti vzdelávania.
Schopnosti absolventa vo vzťahu k dieťaťu a žiakovi
Absolvent pozná a akceptuje špecifiká, vekové a individuálne osobitosti detí a žiakov, pozná základné biologické, psychologické, špeciálno-pedagogické a sociologické aspekty vývoja detí a mládeže.
Je schopný rozlíšiť aktuálnu vývinovú úroveň, rozvojové charakteristiky, výchovno-vzdelávacie potreby a špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov, ich vlastnosti, schopnosti, záujmy, vedomosti a zručnosti vo výchovno-vzdelávacom procese v škole a mimo vyučovania.
Absolvent vie vysvetliť zákonitosti socializácie a učenia sa detí/žiakov vo výchove mimo vyučovania a diferencovať pedagogické, psychologické, sociologické, axiologické prístupy k voľnému času detí/žiakov v inštitucionalizovanej výchove počas i mimo vyučovania.
Pozná faktory ovplyvňujúce pozitívne a negatívne trávenie voľného času detí a žiakov, dokáže vybrať formy a metódy zamerané na efektívne trávenie voľného času detí/žiakov.
Absolvent vie posúdiť vplyv sociokultúrnych determinantov na vývin a rozvoj dieťaťa/žiaka, pozná zákonitosti a riziká kyberpriestoru, ako aj riziká sociálneho vylúčenia, šikanovania, zneužívania a týrania.
Absolvent pozná ohrozenia v oblasti partnerských a rovesníckych vzťahov u dieťaťa/žiaka intaktného ako aj dieťaťa/žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pozná metódy, nástroje a stratégie prevencie kyber-ohrození, sociálneho vylúčenia, šikanovania a zdroje podpory socializácie.
Ďalšie vzdelávanie odborníkov
Celoživotné vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Inovácie v celoživotnom vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov sú nevyhnutné pre zabezpečenie kvalitnej edukácie a podpory týchto žiakov.
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave pripravuje na základe požiadaviek praxe vzdelávacie aktivity v regióne východného Slovenska. Ide o kvalifikačné vzdelávanie v odbore pedagogika mentálne postihnutých a poradenstvo, inovačné vzdelávanie a funkčné vzdelávanie.
Kvalifikačné vzdelávanie v odbore pedagogika mentálne postihnutých
Pedagogika mentálne postihnutých (2-ročné 4-semestrálne štúdium) je určená pre absolventov vysokých škôl učiteľského, resp. pedagogického smeru alebo absolventov vysokých škôl neučiteľského smeru s doplňujúcim pedagogickým štúdiom.
V zmysle platných predpisov za kvalifikačné vzdelávanie v oblasti špeciálnej pedagogiky nie je možné požadovať ani udeliť kredity.
Poradenstvo
Poradenstvo (2,5-ročné 5-semestrálne štúdium) je zamerané na prípravu na činnosť špeciálnych pedagógov v poradenských zariadeniach (centrá špeciálnopedagogického poradenstva, pedagogicko-psychologické poradne, školský špeciálny pedagóg pre individuálne integrovaných žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných školách).
Štúdium prináša informácie viažuce sa na všetky druhy postihnutí a narušení s osobitným dôrazom na poruchy učenia a správania, na ich diagnostiku a korekciu.
Inovačné vzdelávanie
Inovačné vzdelávanie je zamerané na zdokonaľovanie profesijných kompetencií potrebných na štandardný výkon pedagogickej činnosti alebo na štandardný výkon odbornej činnosti. Trvá najviac rok, končí sa záverečnou prezentáciou a pohovorom pred trojčlennou komisiou.
Po úspešnom absolvovaní inovačného vzdelávania vydá fakulta absolventovi osvedčenie.
IV pre pedagógov pre deti s poruchami učenia a správania je zamerané na poskytnutie teoretických informácií a praktických zručností potrebných pre realizáciu základnej selekcie detí s poruchami učenia a správania, prevencie porúch učenia a správania a pre aplikáciu vhodných pedagogických prístupov k deťom s poruchami učenia a správania.
Štúdium je určené najmä pre učiteľov základných škôl. Štúdium je ročné. Absolventovi fakulta vydá osvedčenie.
IV Program Ruka - Mozog je určené pedagogickým zamestnancom základných ako aj špeciálnych škôl a odborným zamestnancom pre prácu so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vyplývajúcimi zo zdravotného postihnutia na podklade poškodenia CNS.
Program Ruka - Mozog predstavuje multiodborovú metodiku korekcie vývinu postihnutého dieťaťa.
Funkčné vzdelávanie
Funkčné vzdelávanie sa pripravuje od AR 2012/2013 a bude prebiehať vo forme krátkodobých školení podľa záujmu.
Metodologické základy odboru
Metodológia pedagogiky mentálne postihnutých zahŕňa výskumné metódy v pedagogike mentálne postihnutých, diagnostiku v pedagogike mentálne postihnutých a princípy špeciálnopedagogickej diagnostiky.
Výskumná a odborná práca v tejto oblasti sa opiera o systematické pozorovanie, analýzu pedagogických situácií, diagnostické postupy, rozhovor, štúdium dokumentácie a ďalšie metódy, ktoré umožňujú lepšie porozumieť vzdelávacím potrebám jednotlivca.
Odporúčaná odborná literatúra
- Bajo, I. - Vašek, Š.: Pedagogika mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia 1994. ISBN 80-967180-1-0
- Kučera, J.: Downuv syndrom. Praha: Avicenum 1981. ISBN 08-084-81
- Lechta, V. a kol.: Nové cesty k postihnutým ľuďom. Bratislava: Liečreh Gúth 1997. ISBN 80-967383-7-2
- Pikálek, Š.: Výchovná a pracovnorehabilitačná činnosť u ťažko mentálne postihnutých. Bratislava: UK v Bratislave 1998. ISBN 80-88868-02-5
- Riefová. S.: Nesoustředěné a neklidné dítě ve škole. Praha: Portál 1999. ISBN 80-7178-287-4
- Vančová, A.: Základy pedagogiky mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia 2005. ISBN 80-968797-6-6
- Vašek, Š.: Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia 2003. ISBN 80-968797-0-7
- Vašek, Š. a kol.: Pedagogiky viacnásobne postihnutých. Bratislava: Sapientia 1999. ISBN 80-967180-4-5
tags: #zaklady #pedagogiky #mentalne #postihnutych #akademia #trnava