Závažné telesné postihnutie: druhy, príčiny, dôsledky, vzdelávanie a možnosti podpory

Závažné telesné postihnutie predstavuje dlhodobé zdravotné znevýhodnenie, ktoré obmedzuje pohyblivosť, schopnosť vykonávať bežné činnosti alebo samostatne sa zapájať do života spoločnosti. Môže vzniknúť v dôsledku poškodenia pohybového, oporného alebo nervového ústrojenstva, pričom sa prejavuje poruchou hybnosti až úplnou imobilitou.

Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Dôležitým aspektom je sociálny dôsledok ŤZP, ktorý predstavuje znevýhodnenie v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama.

Čo znamená telesné a závažné telesné postihnutie

Telesne postihnutý jedinec je jedinec s chybou pohybového a oporného ústrojenstva alebo poškodením nervového ústrojenstva, ak sa prejavuje porušenou hybnosťou. Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti.

Patria sem aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie. Telesným postihnutím sa zvyčajne rozumie stav, kedy človek nemôže fyzicky vykonávať nejaké činnosti.

Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva. Neskúma sa, či je to porucha svalov, skeletu, alebo ide o neurologické poškodenie. Dôležité je, že sa to prejaví ako obmedzená hybnosť, alebo úplná imobilita.

Telesne postihnutý môže teda človek byť nielen v dôsledku ochorenia, ale aj z dôvodov úrazu. Postih môže mať rôzny rozsah a od istého rozsahu poškodenia je taký človek úplne odkázaný na pomoc druhých.

Pojem telesné postihnutie u mnohých vyvoláva dojem, že musí byť viditeľné. Človek na invalidnom vozíku, alebo bez ruky je pre nás telesne postihnutý.

Telesné postihnutia sú obvykle pre okolie dobre rozpoznateľné, viditeľné, často nápadné. Nie každé závažné zdravotné obmedzenie však musí byť na prvý pohľad zrejmé.

Zdravotné postihnutie a jeho širší význam

Zdravotné postihnutie sa všeobecne rozdeľuje na postihnutie telesné, mentálne a kombinované. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so ZP bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života.

Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Slovné spojenie zdravotné postihnutie všeobecne označuje zdravotný stav, ktorý je trvalý z rozličných dôvodov. Termín telesné postihnutie bližšie špecifikuje zdravotné postihnutie.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Rozdelenie osôb so zdravotným znevýhodnením

Klasifikácia telesného postihnutia

Telesné postihnutie sa klasifikuje podľa viacerých hľadísk. Z hľadiska príčiny vzniku sa rozdeľuje na postihnutia cerebrálneho pôvodu a postihnutia noncerebrálneho pôvodu.

Z hľadiska času vzniku rozlišujeme telesné postihnutie vrodené a získané. Z hľadiska stupňa postihnutia sa rozlišuje ľahké, stredné a ťažké telesné postihnutie.

Z hľadiska prognózy stavu môže ísť o telesné postihnutie relatívne stabilizovaného charakteru, o postihnutie, pri ktorom možno liečbou dosahovať zlepšenie stavu, alebo o postihnutie progredujúceho charakteru, keď sa stav zhoršuje.

Vrodené telesné postihnutie

Telesné postihnutie môže byť vrodené na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva. Vrodené telesné postihnutia môžu byť geneticky podmienené alebo podmienené prenatálnymi činiteľmi, napríklad infekciou alebo žiarením počas tehotenstva.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia zahŕňajú najmä detskú mozgovú obrnu. Medzi vrodené poruchy vývinu patria aj dysmélie a rázštep chrbtice.

Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna je najčastejšia príčina telesného postihnutia. Zapríčiňuje poruchu hybnosti a vzniká v dôsledku mozgového poškodenia v najranejšom vývinovom období dieťaťa.

Príčiny vzniku DMO sú rozmanité a podľa obdobia vzniku rozlišujeme prenatálne, perinatálne a postnatálne činitele.

Prenatálne činitele

• vnútromaternicové infekcie,
• nedonosenosť,
• nedostatok kyslíka v krvi plodu,
• rontgenové žiarenie,
• nikotín,
• alkohol,
• duševná záťaž matky,
• nedostatok výživnej stravy.

Perinatálne činitele

Perinatálne činitele súvisia s obdobím pôrodu. Patrí sem nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 minút pri abnormálnych pôrodoch, napríklad pri pôrode cisárskym rezom alebo panvovým koncom.

Medzi perinatálne činitele patria aj špecifiká pôrodu, asfyxia, prematurita, perinatálna cievna príhoda a abnormálna poloha plodu.

Postnatálne činitele

Postnatálne činitele vznikajú po narodení. Patria sem rané kojenecké infekcie centrálneho nervového systému, meningitída, encefalitída, zápaly tráviaceho a dýchacieho ústrojenstva a úrazy hlavy.

Formy detskej mozgovej obrny

DMO môže byť spastická alebo nespastická. Spastická forma je charakterizovaná kŕčovito stiahnutým svalstvom, zatiaľ čo pri nespastickej forme je prítomná najmä znížená svalová aktivita alebo mimovoľné pohyby.

Pridružené poruchy pri DMO

Pri DMO sa môžu objaviť poruchy telesného vývinu, poruchy intelektu, poruchy zraku, sluchu a reči, poruchy učenia, apatia, labilita nálad a epileptické záchvaty.

Medzi ďalšie pridružené ťažkosti patria anomálie chrupu a horného podnebia, poruchy dýchania a obmedzenie sociálnych kontaktov. U detí sa môžu vyskytovať aj poruchy reči, zlyhávanie sociálnych kontaktov a poruchy v škole.

Dysmélie

Dysmélie sú poruchy vo vývine končatín. Dochádza k nim medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších činiteľov, napríklad žiarenia, liekov alebo nedostatku kyslíka.

• Amélia - chýba celá končatina.
• Fokomélia - tulenia ruka, pri ktorej chýba rameno i predlaktie.

Rázštep chrbtice

Pri rázštepe chrbtice ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice, pričom na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička. Dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože.

Porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva. Príčinou môže byť dedičnosť alebo pôsobenie vonkajších činiteľov, medzi ktoré patria lieky, hormonálne poruchy a nedostatok vitamínov, napríklad kyseliny listovej.

Postihnuté dieťa neudrží moč ani stolicu, koža je necitlivá a náchylná k preležaninám. K ochoreniu sa pridružujú motorické problémy, ortopedické problémy, skoliózy a vegetatívne problémy.

Získané telesné postihnutie

Telesné postihnutie môže byť získané v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a ďalších častí nervového alebo pohybového systému.

Mnohí ľudia sa stanú telesne postihnutými postupne. Človek môže žiť doterajší život bez výraznej zmeny, pracovať a športovať, no pri zhoršení ochorenia sa jeho každodenné fungovanie môže zásadne zmeniť.

Život sa od základu zmení, ak sú následky úrazu definitívne. Strata končatiny, alebo jej časti je veľká záťaž na psychiku človeka.

Získané postihnutia bez mozgového poškodenia

Amputácie

Amputácia je oddelenie časti, či celej končatiny od tela. K amputáciám dochádza v dôsledku dopravných, pracovných a domácich úrazov, zhubných nádorov končatín alebo chorobných zmien končatín z cievnych či metabolických príčin.

Anatomické straty sa nahrádzajú protézami. Strata končatiny predstavuje nielen zmenu telesných schopností, ale aj výraznú psychickú a sociálnu záťaž.

Svalové ochorenia

Medzi svalové ochorenia patrí napríklad progresívna svalová dystrofia. Ide o degeneratívny rozpad svalstva, ktorého príčinou je chromozómová porucha.

Perthesova choroba

Perthesova choroba má neznámy pôvod. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje.

Pohyby sú spočiatku ľahko obmedzené, dieťa sa sťažuje na bolesť v bedrách, začína krívať a často odpočíva. Neskôr môže odmietať chodiť.

Liečba vyžaduje úplný pokoj na lôžku.

Získané postihnutia s poškodením mozgu alebo miechy

Telesné postihnutie vzniká aj v dôsledku poškodenia centrálneho nervového systému v priebehu života. Najčastejšie ide o úrazy miechy a úrazy mozgu.

Úrazy miechy

Úrazy miechy sprevádza znížená mobilita až imobilita. Môžu viesť k parézam, teda čiastočným ochrnutiam, alebo k plégiám, teda úplným ochrnutiam.

Ďalšími dôsledkami môžu byť problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním a problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať.

Úrazy mozgu

Medzi úrazy mozgu patrí otras mozgu, pomliaždenie mozgu a krvácanie do mozgu. Rozsah následkov závisí od miesta a závažnosti poškodenia.

Rozsah funkčného obmedzenia

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách.

V prípade viacerých ochorení rozhoduje ochorenie s najväčším vplyvom na zdravie človeka. Za všetky ďalšie ochorenia je možné pripočítať maximálne 10 %.

V pedagogickej praxi sa vychádza najmä z toho, či je dieťa chodiace alebo nechodiace, a z toho, či žiak s týmto postihnutím dokáže pri vyučovaní udržať polohu tela, vykonávať lokomočné pohyby a vykonávať manipulačné pohyby.

Problémy môžu nastať aj pri udržaní vzpriameného trupu a hlavy, takže žiak potrebuje oporu, nie je schopný stáť alebo stojí len s oporou. Obmedzenie manipulačných pohybov závisí od druhu a rozsahu porúch hybnosti horných končatín.

Dôsledky telesného postihnutia na každodenný život

Ľudský organizmus je veľmi zložitý. Ak všetko funguje ako má, svoje telo si bežne nevšímame. Uvedomíme si ho, alebo jeho časť, keď nám začne robiť problémy.

Ak zostane človek pripútaný na invalidný vozík z dôvodu ochrnutia, v počiatočnom štádiu nevidí zmysel svojho života. Nie je podstatné, či úraz utrpel bez vlastnej viny, alebo neodhadol svoje možnosti.

My laici si ani nedokážeme predstaviť, ako je v našom organizme všetko poprepájané. Lekárska veda dokáže niektoré ochorenia úplne vyliečiť.

Žiaľbohu, stále existuje veľmi veľa chorôb, ktoré sú nevyliečiteľné. Lekári môžu priebeh ochorenia iba zmierniť alebo spomaliť.

Ak ste sa narodili s telesným postihnutím, dokážete so svojim handicapom žiť. Nezaťažujú vás myšlienky o tom, aké to bolo pred ochorením alebo úrazom, ktoré spôsobilo vaše obmedzenie.

Ťažšia situácia môže nastať vtedy, keď sa telesné postihnutie objaví náhle po úraze alebo ochorení. Človek sa musí vyrovnať so stratou pôvodnej úrovne pohybu, samostatnosti, pracovných možností a sociálnych kontaktov.

Liečba, rehabilitácia a prognóza

Liečba telesných postihnutí závisí od druhu a stupňa postihnutia. Obvykle však je dlhodobá, často pre dieťa veľmi namáhavá a vyžaduje obetavého a trpezlivého rodiča.

U niektorých druhov telesných postihnutí celkové vyliečenie často nie je možné. Pri stabilizovaných stavoch sa pozornosť sústreďuje na udržanie funkcií, pri zlepšujúcich sa stavoch na rehabilitáciu a pri progredujúcich ochoreniach na spomalenie zhoršovania a zachovanie čo najväčšej samostatnosti.

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie. Pohybová výchova je zameraná na rozvoj jemnej motoriky, rozvoj hrubej motoriky a koordináciu pohybových návykov.

Zásady pohybovej výchovy

• Zásada vývinu - rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti.
• Zásada reflexnosti - pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené.
• Zásada rytmizácie - rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností.
• Zásada komplexnosti - pri rozvíjaní hybnosti a reči viaczmyslovo pôsobiť na deti prostredníctvom sluchových, zrakových a pohybových podnetov.
• Zásada kolektívnosti - cvičenie reči a hybnosti má prebiehať v detskom kolektíve.
• Zásada primeranosti a individuálneho prístupu - rešpektovať individuálne schopnosti dieťaťa.

Pri nácviku pohybu treba dieťa uvoľniť a prispôsobiť polohu jeho možnostiam. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.

Rytmizovať pohyby aj reč možno pomocou riekaniek, spevu a hudby. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať a rytmicky kráčať podľa riekaniek alebo pesničiek.

Význam rytmizácie spočíva v tom, že sa zmierňuje kŕčovitosť i mimovoľnosť pohybu.

Sebaobsluha a rozvoj schopností

Ďalšie dôležité súčasti v záujme všestranného rozvoja dieťaťa s DMO sú rozvoj poznávacích procesov, rozvoj psychických procesov, rozvoj sebaobslužných návykov a rozvoj manipulačných schopností.

Sebaobsluha zahŕňa jedenie a pitie, obliekanie a hygienické návyky, napríklad umývanie a utieranie rúk alebo tváre.

Manipulačné schopnosti zahŕňajú uchopiť a položiť predmet, ukladať predmet, presýpať a vysýpať drobný materiál alebo prelievať tekutinu.

Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení.

Rodina a psychická adaptácia

V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne.

Najvhodnejšie je, ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup. Takáto výchova umožňuje deťom s telesným postihnutím maximálne rozvíjať svoju osobnosť a formovať pozitívne sociálne vzťahy.

Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa zahŕňa posilňovanie pocitu istoty, rozvoj vzťahu k deťom a ku kolektívu a pestovanie lásky a sympatie k človeku.

Je dôležité, aby dieťa nebolo vyčlenené, teda izolované od kolektívu, pretože odmietanie pôsobí na dieťa veľmi negatívne.

Vzdelávanie detí s telesným postihnutím

Dieťa s telesným postihnutím sa môže vzdelávať v špeciálnej škole pre deti a žiakov s telesným postihnutím, v špeciálnej triede pre žiakov s telesným postihnutím zriadenej v bežnej škole alebo v bežnej škole formou školskej integrácie.

Podmienkou vzdelávania v bežnej škole je, aby škola dokázala vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané potrebné podmienky.

Pri vzdelávaní dieťaťa s telesným postihnutím je dôležitá najmä prognóza jeho zdravotného stavu, teda či je stav relatívne stabilizovaný, zlepšujúci sa alebo zhoršujúci.

Žiak s telesným postihnutím môže mať do svojho vzdelávania zaradené špecifické predmety podľa svojich potrieb.

Špecifické predmety a podpora vo vzdelávaní

• Rozvíjanie komunikačných schopností a grafomotorických zručností - obsahom predmetu je rozvoj grafických zručností a jemnej motoriky na uľahčenie osvojovania písania podľa individuálnych možností žiaka.
• Rozvíjanie pohybových zručností - obsah je zameraný na získanie základných pohybových zručností, zdokonaľovanie správneho držania tela, koordináciu pohybov, rozvíjanie pohybových návykov, pohybovej pamäte a orientácie v priestore.
• Zdravotná telesná výchova - prispieva k upevneniu optimálneho zdravotného stavu žiaka a plní úlohu preventívnu, výchovnú, vzdelávaciu, sociálnu aj psychologickú.

Komplexná podpora rozvoja motoriky, fyzickej zdatnosti a sebaobsluhy má význam pre školskú úspešnosť aj pre budúcu samostatnosť.

Rozvoj hudobných a výtvarných schopností

Hudobná výchova má zdravotný význam, pretože pomáha uvoľňovať svalové napätie a aktivizuje dieťa k pohybu. Má aj výchovný význam, pretože umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy a pozornosť.

Výtvarná výchova rozvíja spontánnu tvorivosť a vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky.

Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie a modelovanie.

Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím

Pojem viacnásobné postihnutie označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím.

Aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia.

Z pohľadu školského je najdôležitejšie určenie, ktorá diagnóza je primárnou, rozhodujúcou vzhľadom k možnostiam výchovy a vzdelávania dieťaťa.

Proces výchovy a vzdelávania je založený na takých metódach a formách práce so žiakom, ktoré rešpektujú jeho postihnutia, jeho možnosti a schopnosti, individuálne danosti a predpoklady, ale aj jeho potreby smerom k budúcemu životu.

Dieťa s viacnásobným postihnutím sa môže vzdelávať v špeciálnej škole, v špeciálnej triede zriadenej v bežnej škole alebo v bežnej škole formou školskej integrácie, ak to charakter kombinácie postihnutí dovoľuje a ak škola dokáže vytvoriť primerané podmienky.

Časová os podpory počas života

Základnú časovú os života osoby so zdravotným postihnutím alebo znevýhodnením má tvoriť včasná intervencia, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, zamestnanie, podpora samostatného života a bývania a podpora zmysluplného trávenia voľného času.

• včasná intervencia,
• vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie,
• zamestnanie, chránené dielne a sociálne podniky,
• využitie pomoci inštitútu pracovnej asistencie,
• podpora samostatného života a bývania,
• podpora zmysluplného trávenia voľného času.

Princípy nezávislého života

Podľa čl. 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ide najmä o dostupnosť informácií v prístupných a zrozumiteľných formátoch, dostupnosť peer to peer poradenstva a dostupnosť prístupného a prispôsobeného bývania.

Dôležité sú aj dostupné sociálne a zdravotné programy a komunitné služby, osobná asistencia, prístupnosť prostredia a odstránenie inštitucionálnych, architektonických, komunikačných a postojových bariér.

Súčasťou nezávislého života je inkluzívne vzdelávanie a rovný prístup k zamestnávaniu.

Aktivizácia a sociálne začlenenie

Cieľom podpory je zabrániť tomu, aby sa osobám so zdravotným postihnutím priraďovali nízke sociálne roly a aby boli vyraďovaní z bežných sociálnych vzťahov a prostredí, segregovaní, kontrolovaní a naďalej stigmatizovaní.

Arteterapia umožňuje uvoľnenie a vyjadrenie emócií, pomáha k porozumeniu seba aj iných ľudí, k prekonávaniu problémov, k budovaniu komunikácie, kreativity a spontaneity a k nachádzaniu zmyslu života a kompenzácie určitého handicapu.

Hudba uľahčuje cestu k prejaveniu emócií, otvára komunikačné kanály, uľahčuje sociálnu interakciu a umožňuje relaxáciu.

Gardenterapia prostredníctvom činností a aktivít v záhrade podporuje vitálne funkcie organizmu, kardiovaskulárny systém, stimuluje svalovú aktivitu a motorickú koordináciu osôb s postihnutím.

Prostredníctvom hrania rolí môžu jedinci so zdravotným postihnutím efektívne rozvíjať svoje sociálne cítenie, tvorivosť, kooperovať a kreovať rôzne interaktívne vzťahy.

Využitie kontaktu so zvieraťom môže slúžiť ako podporná liečba rôznych psychických ťažkostí, stresu, pocitu úzkosti alebo fóbie formou bezprostredného kontaktu a dotyku.

Integrovaná posudková činnosť

Proces posudzovania ŤZP prešiel reformou s cieľom odstrániť nejednotnosť, zlepšiť koordináciu a zefektívniť posudzovanie. Posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík.

Dôležitou zmenou je zavedenie integrovanej posudkovej činnosti, ktorá je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. a ktorej podrobnosti výkonu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z.

Táto činnosť zahŕňa sociálnu a lekársku posudkovú činnosť. Ako prvá sa vykonáva sociálna posudková činnosť, zameraná na posúdenie sociálnej situácie a potrieb človeka, a až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.

Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.

Kompenzácie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb.

Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Peňažné príspevky

• na osobnú asistenciu,
• na kúpu, výcvik používania, úpravu alebo opravu pomôcky,
• na kúpu zdvíhacieho zariadenia,
• na kúpu alebo úpravu osobného motorového vozidla,
• na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,
• na prepravu,
• na kompenzáciu zvýšených výdavkov,
• na opatrovanie.

Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.

O preukaz je potrebné zažiadať písomne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo elektronicky. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze.

V prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom.

O preukaz je možné zažiadať v prípade, ak miera funkčnej poruchy dosahuje aspoň 50 %.

Parkovací preukaz

Parkovací preukaz musí byť z dôvodu kontroly umiestnený na viditeľnom mieste v prednej časti motorového vozidla.

Osoba ťažko zdravotne postihnutá s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby so ŤZP, nemusí dodržiavať zákaz státia po nevyhnutne potrebný čas a ak je to nevyhnutné, môže vchádzať aj do priestranstiev, ktoré majú obmedzenia vchádzania.

Platí to za podmienok, že rešpektuje príkaz alebo výzvu policajta a neohrozuje bezpečnosť cestnej premávky.

Rozdiel medzi ťažkým zdravotným postihnutím a invaliditou

Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Ťažko zdravotne postihnutá osoba zároveň nemusí byť invalidná a naopak.

O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite rozhoduje Sociálna poisťovňa.

Zatiaľ čo invalidita je stav, ktorý výrazným spôsobom bráni vykonávaniu zárobkovej činnosti, ťažké zdravotné postihnutie síce ovplyvňuje schopnosť viesť aktívny život, ale nemusí brániť zároveň aj vykonávaniu zárobkovej činnosti.

Invalidita je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav fyzickej osoby ovplyvňujúci jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Invalidný dôchodok môže poberať iba dospelá osoba, zatiaľ čo príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže poberať aj dieťa, pričom ich preberá zákonný zástupca.

Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Invalidný dôchodok nie je možné priznať v prípade, že liečba trvá menej ako jeden rok a existuje predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude môcť fyzická osoba znovu pracovať.

tags: #zavazne #telesne #postihnutie