Hodžov novinársky príspevok a význam Milana Hodžu v slovenskej žurnalistike

Milan Hodža bol slovenský politik, štátnik a publicista, ktorý sa výrazne uplatnil najmä v žurnalistike a politike. Bol autorom stoviek novinárskych statí, početných časopiseckých úvah, verejných politických prejavov a polemík, pričom jeho články oslovovali široké masy.

Hodžov novinársky príspevok spočíval v prepájaní publicistiky s politickou činnosťou, v obhajobe slovenských národných a občianskych práv, v schopnosti vysvetľovať zložité politické otázky a v premýšľaní o postavení Slovenska v strednej Európe. Jeho novinárske dielo vyšlo v siedmich zväzkoch pod názvom Články, reči, štúdie v rokoch 1930 - 1934.

Milan Hodža ako novinár, politik a štátnik

Milan Hodža, syn evanjelického farára, bol slovenský politik, štátnik a publicista, nositeľ najvyšších štátnych vyznamenaní Francúzska, Poľska, Juhoslávie a Rumunska. Pôsobil ako úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, 11. predseda vlády Česko-Slovenska a minister.

Vo štvrtok 27. júna uplynie 80 rokov od smrti jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín 20. storočia - významného slovenského politika, štátnika a publicistu. Milan Hodža stál pri zrode Československa, bol jedenástym predsedom vlády Československej republiky (prvým slovenským predsedom vlády) a ministrom viacerých rezortov v mnohých vládach.

Po vzniku ČSR bol Milan Hodža vedúcim činiteľom Agrárnej strany na Slovensku, poslancom Národného zhromaždenia i ministrom vo viacerých vládach. Postupne viedol ministerstvo unifikácie zákonov, poľnohospodárstva, školstva, v rokoch 1935 - 1938 bol ministerským predsedom, krátko aj ministrom zahraničných vecí.

Vrcholom jeho politického pôsobenia bola funkcia predsedu vlády ČSR v rokoch 1935 - 1938. Milan Hodža bol prvým Slovákom v kresle predsedu československej vlády a zároveň prvým Slovákom, ktorý bol nielen ministrom zahraničných vecí, ale aj ministerským predsedom.

Pôvod, vzdelanie a jazykové schopnosti

Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878, Sučany na evanjelickej fare v Sučanoch ako syn tamojšieho evanjelického farára Ondreja Hodžu. Bol bratom Jána Miloslava Hodžu a synovcom Michala Miloslava Hodžu.

Milan Hodža sa narodil v národne uvedomelej rodine evanjelického farára Ondreja Hodžu na evanjelickej fare v Sučanoch pri Martine, kde získal aj základné vzdelanie. Svoje stredoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici, v Šoproni a v Sibiu (Rumunsko), kde v roku 1896 zmaturoval.

Právo študoval v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. V rokoch 1896 - 1900 študoval právo v Budapešti a Kluži. Neskôr študoval filozofiu vo Viedni, kde v roku 1918 získal doktorát.

V roku 1921 bol vymenovaný za profesora novodobých slovenských dejín na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1938 mu Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave udelila titul Doctor honoris causa za oblasť žurnalistiky a politiky.

Ovládal sedem jazykov - maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, rumunský, srbochorvátsky a poľský. Všeobecné i špecializované vedomosti, znalosti cudzích rečí, talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom, a to najmä v politike a žurnalistike.

Začiatky novinárskej činnosti

Bol bystrý a rozhľadený novinár. Ešte počas vysokoškolských štúdií, tj. ešte za Rakúsko-Uhorska pracoval v Budapešti v Slovenských listoch.

Za Rakúsko-Uhorska pracoval ako redaktor v Abendblatte, Slovenskom denníku, Slovenskom týždenníku a v rakúskej tlačovej kancelárii vo Viedni. V rokoch 1898 až 1899 bol spravodajcom v Budapester Abendblatte, písal aj pre prvý Slovenský denník, ktorý bol predchodcom Slovenského týždenníka.

Milan Hodža bol aj novinár. Jeho články a polemiky vyšli knižne v 7 zväzkoch, no vydal aj iné knižné diela.

Bol autorom stoviek novinárskych statí a početných časopiseckých úvah. Jeho články oslovovali široké masy. Napísal množstvo verejných politických prejavov.

Noviny a periodiká, v ktorých pôsobil

Hodža pôsobil v slovenskej aj uhorskej tlači a zároveň sa pohyboval v prostredí, v ktorom sa novinárska práca bezprostredne prepájala s národnou politikou. Jeho publicistika vznikala v období, keď slovenské noviny predstavovali jeden z najdôležitejších nástrojov politického vzdelávania a národnej mobilizácie.

• Abendblatte - Hodža v ňom pôsobil ako redaktor a spravodajca.
• Budapester Abendblatte - v rokoch 1898 až 1899 v ňom pracoval ako spravodajca.
• Slovenské listy - v Budapešti v nich pracoval ešte počas vysokoškolských štúdií.
• Slovenský denník - písal pre prvý Slovenský denník, ktorý bol predchodcom Slovenského týždenníka.
• Slovenský týždenník - pôsobil v ňom ako redaktor a neskôr ho aj vydával.
• Slovenský hlas - v januári 1938 obnovil jeho vydávanie.

V januári 1938 obnovil vydávanie novín Slovenský hlas, pričom v agrárnej strane sa zdvihla vlna odporu, lebo ich dal tlačiť nie v novej tlačiarni agrárnej strany v Bratislave, ale v Žiline, no hlavne preto, lebo vyjadrovali jeho odklon od idey česko-slovenskej národnej jednoty smerom k svojbytnosti slovenského národa, o čom mal ostré spory s prezidentom Edvardom Benešom.

Novinárstvo ako nástroj politického pôsobenia

Milan Hodža ako politik vedel pôsobiť na ľudí. Mal obrovský cit a pochopenie pre moderné poňatie politiky a vnášal do nej moderné metódy.

Počas svojej 44-ročnej pôsobnosti v politike predložil množstvo politických koncepcií, ktoré boli kreatívne, progresívne a úspešné. Jeho novinárska činnosť bola jedným z prostriedkov, ktorými tieto koncepcie vysvetľoval verejnosti.

V období Rakúsko-Uhorska vystupoval v tlači ako obhajca slovenských národných práv. Jeho publicistika súvisela s politickým zápasom Slovákov, s parlamentnou činnosťou a s úsilím o modernizáciu politického myslenia.

V roku 1905 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za volebný obvod v Kulpíne (dnes Srbsko). Vystupoval v ňom za práva Slovákov tak ostro, že ho dvakrát pokutovali a niekoľkokrát hlasovali za jeho zbavenie imunity.

V roku 1907 Hodžu napokon na dva mesiace uväznili. Jeho novinárska a politická činnosť sa tak odohrávala v podmienkach silného politického tlaku a obmedzovania slovenského verejného života.

Medzi inými výročiami tohto roku ušlo pozornosti verejnosti, že vo februári uplynula storočnica od zvolenia Milana Hodžu za poslanca do uhorského parlamentu. Stalo sa tak v okrese Kulpín, v Báčke na Dolnej zemi.

Milan Hodža hneď po zvolení napísal do Slovenského týždenníka, ktorý vydával v Budapešti, poďakovanie za gratulácie, ktorých sa mu po voľbe dostalo. Zakončil ich slovami: „Ačkoľvek i my Slováci, podľa mojej mienky nemáme za čo ďakovať, keď len konáme svoje národné a občianske povinnosti, predsa slúcham na hlas srdca a posielam ešte odtiaľto srdečné pozdravenie Srbom a Slovákom v dolnej Báčke. Tam, bratia moji, je bezúhonná občianska čnosť, tam je v národe politická dospelosť! Pyšný som na svojich rodičov a pousilujem sa, aby sa nemuseli za mňa hanbiť.“

Publicistika a vznik Československa

Počas 1. svetovej vojny si uvedomil nemožnosť zreformovania monarchie, preto prispel k zostaveniu Martinskej deklarácie v roku 1918, ktorá presadzovala spojenie Slovenska a Česka v Česko-slovenskom štáte.

V čase založenia ČSR mal Hodža už 40 rokov a na konte rokovania s českými predstaviteľmi protirakúského odboja o vytvorení spoločného štátu so Slovákmi. Prispel aj k vzniku Martinskej deklarácie, ktorou sa slovenská politická reprezentácia prihlásila k tomuto štátu.

Jeho publicistická činnosť v tomto období súvisela s vysvetľovaním politických možností Slovenska, s otázkou štátoprávneho usporiadania a s predstavou spolupráce Slovákov a Čechov v spoločnom štáte.

Po vzniku ČSR bol Milan Hodža vedúcim činiteľom Agrárnej strany na Slovensku, poslancom Národného zhromaždenia i ministrom vo viacerých vládach. Politické skúsenosti z novinárskeho prostredia využíval pri tvorbe verejnej mienky, pri parlamentných vystúpeniach a pri formulovaní programových koncepcií.

Novinárska tvorba v období prvej republiky

V medzivojnovom období sa Hodžova publicistika rozvíjala v podmienkach nového štátu a jeho politických sporov. Jeho články, reči a štúdie sa týkali slovenského postavenia v Československu, poľnohospodárstva, hospodárskej politiky, demokratického usporiadania a budúcnosti strednej Európy.

Hodža nebol iba komentátorom politických udalostí. Ako politik a minister sa na ich tvorbe priamo podieľal, a preto jeho publicistické texty často predstavovali obhajobu konkrétnych politických riešení.

V roku 1921 bol vymenovaný za profesora novodobých slovenských dejín na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vzdelanie, politická prax a novinárska skúsenosť sa uňho spájali s historickým pohľadom na slovenskú otázku.

Jeho spisy majú sedem zväzkov - Články, reči, štúdie (1930 - 1934). Okrem toho napísal rozsiahlu monografiu Československý rozkol (1920), s podtitulom Príspevky k dejinám slovenčiny.

Články, reči, štúdie

Súbor Články, reči, štúdie predstavuje najvýznamnejší knižne usporiadaný celok Hodžovej publicistiky. Obsahuje texty, ktoré ukazujú šírku jeho záujmov aj prepojenie novinárskej práce s politickým myslením.

Jeho články a polemiky vyšli knižne v 7 zväzkoch. Jeho spisy majú sedem zväzkov - Články, reči, štúdie (1930 - 1934).

Hodžova novinárska tvorba zahŕňala publicistické články, polemiky, politické prejavy a časopisecké úvahy. Texty sa vyznačovali snahou osloviť širšiu verejnosť a zároveň vysvetľovať politické otázky v širších historických a európskych súvislostiach.

Československý rozkol

Okrem súboru publicistických textov napísal Milan Hodža rozsiahlu monografiu Československý rozkol (1920), s podtitulom Príspevky k dejinám slovenčiny.

Už samotný názov a podtitul diela ukazujú, že Hodža spájal politické otázky s otázkami národného, jazykového a historického vývoja. Kniha patrí medzi diela, v ktorých sa jeho novinárske a politické skúsenosti prepájali s úsilím interpretovať slovenské dejiny.

Slovenský hlas a otázka slovenskej svojbytnosti

Obnovenie vydávania novín Slovenský hlas v januári 1938 súviselo s Hodžovým postupným odklonom od idey česko-slovenskej národnej jednoty smerom k svojbytnosti slovenského národa.

V agrárnej strane sa zdvihla vlna odporu, lebo ich dal tlačiť nie v novej tlačiarni agrárnej strany v Bratislave, ale v Žiline. Hlavný spor však súvisel s obsahovým smerovaním novín, ktoré vyjadrovali Hodžov odklon od idey česko-slovenskej národnej jednoty.

O tejto otázke mal ostré spory s prezidentom Edvardom Benešom. Noviny tak neboli iba informačným prostriedkom, ale aj nástrojom vnútropolitického zápasu a vyjadrenia rozdielnych predstáv o česko-slovenskom štáte.

Hodžova európska a stredoeurópska publicistika

Ako sociálno-filozoficky orientovaný mysliteľ rozpoznal veľké nebezpečenstvá pre Európu - ruský boľševizmus aj nemecký národný socializmus. Vyzýval na obranu proti nim prostredníctvom užšej spolupráce krajín strednej Európy.

Najskôr to bola tzv. Malá dohoda, potom roku 1936 Dunajský plán - tzv. Hodžov plán. Išlo o utvorenie homogénneho hospodárskeho priestoru v strednej Európe odstránením colných bariér a zriadením zóny voľného obchodu, jeho plány však stroskotali.

Hodžova publicistika sa tak neobmedzovala na slovenskú alebo československú politiku. Jeho texty sa venovali aj otázke európskej bezpečnosti, hospodárskej spolupráce a budúceho usporiadania strednej Európy.

De Witt C. Poole, významný americký diplomat a spolupracovník M. Hodžu počas 2. svetovej vojny, uviedol: „Milan Hodža svojím medzinárodnopolitickým konceptom nepatrí len Slovákom a Čechom. Jeho osoba predstavuje dosiaľ najväčšiu účasť na výstavbe zjednotenej Európy. Hodža patrí teda celej Európe.“

R. W. Seton-Watson, britský historik, o ňom napísal: „M. Hodža sa vymanil skôr než ktokoľvek iný z provincionálneho nazerania a hľadel na slovenský problém v celom jeho rozsahu ako na dôležitú súčasť celej európskej situácie.“

Federation in Central Europe

V USA sa aktivizoval v krajanských spolkoch. Načrtával projekt povojnovej federácie stredoeurópskych štátov so značnou úlohou USA v tomto priestore.

Chcel, aby po porážke nacistov vznikla v strednej Európe konfederácia podunajských štátov. Táto konfederácia mala mať čo najtesnejšie styky s USA, keď správne predpokladal, že rozhodujúcou silou v druhej svetovej vojne a po nej sa stane takto vojensky a priemyslovo mohutná veľmoc, ktorá bola navyše vzorom aj v uplatňovaní demokracie.

Projekt však nezískal podporu a úplne ho diskvalifikovali výsledky 2. svetovej vojny. V roku 1942 publikoval v USA dielo medzinárodného významu Federation in Central Europe, ktoré v roku 1997 vyšlo aj v slovenskom jazyku, a to ako Federácia v strednej Európe.

Jeho Federation in Central Europe (Londýn 1942) bolo v roku 1997 vydané v slovenskom jazyku (Federácia v strednej Európe). Preklad edične pripravil a úvod k nej napísal slovenský historik Pavol Lukáč, znalec Hodžovho diela.

Novinár medzi politikou a exilom

V jeseni 1938 Milan Hodža opustil Česko-Slovensko. Istý čas sa liečil vo Švajčiarsku a usadil sa vo Francúzsku.

Na jeseň 1938 opustil Česko-Slovensko - istý čas strávil na liečení vo Švajčiarsku - a usadil sa vo Francúzsku. Po páde Paríža a francúzskej vlády odišiel do Londýna a v roku 1941 sa nakoniec presťahoval do USA.

Nevystúpil s verejným protestom proti okupácii Číech a Moravy Nemeckom, no keď v novembri 1939 vznikla v Paríži Slovenská národná rada ako vrcholný orgán slovenského zahraničného odboja, stal sa jej predsedom.

Už v tom čase bol za obnovenie ČSR, ale na zásade práva Slovákov starať sa o svoje veci samostatne s výnimkou zahraničnej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo postupovať spoločne.

Od roku 1941 Milan Hodža pôsobil v USA a pracoval v krajanských spolkoch. Pracoval na projekte, aby po porážke nacistov vznikla v strednej Európe konfederácia podunajských štátov, ktorá mala mať čo najtesnejšie styky s USA.

Štýl a charakter Hodžovej publicistiky

Hodžov novinársky štýl vychádzal z rozsiahlych jazykových, historických a politických znalostí. Ovládanie siedmich jazykov mu umožňovalo sledovať zahraničnú tlač, komunikovať s politikmi z rôznych krajín a vnímať slovenské otázky v medzinárodnom kontexte.

Všeobecné i špecializované vedomosti, znalosti cudzích rečí, talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom, a to najmä v politike a žurnalistike.

Jeho články oslovovali široké masy. Zároveň však nešlo iba o jednoduché politické komentáre, pretože Hodža do svojich textov vnášal historické, hospodárske, sociálne a európske súvislosti.

Mal obrovský cit a pochopenie pre moderné poňatie politiky a vnášal do nej moderné metódy. Táto schopnosť sa prejavovala aj v jeho práci s verejnosťou prostredníctvom novín, článkov a politických prejavov.

Hodža a politická komunikácia

Hodža dokázal prepájať parlamentnú politiku, stranícku organizáciu, verejné prejavy a novinársku tvorbu. Jeho články a reči vytvárali priestor na obhajobu politických programov a na vysvetľovanie rozhodnutí verejnosti.

Napísal množstvo verejných politických prejavov. Jeho články a polemiky vyšli knižne v siedmich zväzkoch, čo svedčí o rozsahu a trvalej hodnote jeho publicistickej práce.

V novinárstve sa uplatňoval ako redaktor, spravodajca, vydavateľ, publicista a politický komentátor. V politike pôsobil ako poslanec, minister a predseda vlády.

Jeho život ukazuje, že v podmienkach prvej polovice 20. storočia nebolo možné ostro oddeliť novinára od politika. Verejné písanie bolo súčasťou národného zápasu, parlamentnej práce aj medzinárodnej politiky.

Hodža ako autor politických koncepcií

Počas svojej 44-ročnej pôsobnosti v politike predložil množstvo politických koncepcií, ktoré boli kreatívne, progresívne a úspešné. Novinárska činnosť mu umožňovala tieto koncepcie formulovať, obhajovať a približovať verejnosti.

Jeho politické myslenie sa týkalo viacerých oblastí:

• slovenských národných a občianskych práv;
• postavenia Slovenska v spoločnom česko-slovenskom štáte;
• hospodárskej spolupráce krajín strednej Európy;
• odstraňovania colných bariér a vytvorenia zóny voľného obchodu;
• obrany Európy pred ruským boľševizmom a nemeckým národným socializmom;
• povojnovej federácie alebo konfederácie podunajských štátov;
• spolupráce strednej Európy so Spojenými štátmi americkými.

Hodžov význam pre slovenskú žurnalistiku

Milan Hodža patril medzi osobnosti, ktoré slovenskú žurnalistiku chápali ako nástroj politického a občianskeho vzdelávania. Jeho články nevznikali mimo verejného života, ale priamo v jeho centre.

V jeho práci sa spájali národná publicistika, parlamentná politika, medzinárodné vzťahy, hospodárske otázky a historická interpretácia. Práve táto šírka robí jeho novinársky príspevok významným aj mimo dejín konkrétnych novín.

Hodža zároveň ukázal, že slovenský novinár môže pôsobiť v domácich aj medzinárodných politických kruhoch. Jeho práca v Budapešti, vo Viedni, v Prahe, v Paríži, v Londýne a v USA vytvorila osobitný typ publicistiky založený na medzinárodnom rozhľade.

R. W. Seton-Watson ocenil práve túto schopnosť, keď uviedol, že Hodža „hľadel na slovenský problém v celom jeho rozsahu ako na dôležitú súčasť celej európskej situácie“.

Hodžov odkaz v školách a literárnych súťažiach

Prevoz telesných pozostatkov Milana Hodžu na Národný cintorín v Martine 27. júna 2002 sa stal impulzom pre uskutočnenie projektu Dni Milana Hodžu, ktorým si od roku 2005 každoročne pripomíname túto osobnosť slovenskej a československej politiky.

Pôvodným zámerom bolo priblížiť život a dielo Milana Hodžu a tiež rozvíjať jeho ideové dedičstvo v čase integrovania sa Slovenska do Európskej únie.

Slávnostné vyhodnotenia literárnych prác v súťažiach Hodžov novinový článok a Hodžova esej, na ktorých si žiaci a študenti cibria nielen svoje literárne zručnosti, ale učia sa premýšľať aj o všeľudských hodnotách, sú zavŕšením ich niekoľkomesačného úsilia.

Vyhlasovateľmi súťaží sú Základná škola Milana Hodžu v Bratislave a Bilingválne gymnázium Milana Hodžu v Sučanoch.

Na jeho počesť sa na Slovensku posledný júnový týždeň už niekoľko rokov organizujú Dni Milana Hodžu, súťaže Hodžov novinový článok a Hodžova esej, udeľujú sa Ceny a Čestné ceny Milana Hodžu za propagáciu Slovenska v zahraničí a za vedecký výskum významných rodákov.

Posledné roky a smrť

Milan Hodža zomrel nečakane 27. júna 1944 v Clearwateri v USA. Jeho pozostatky previezli do Chicaga, kde ho pochovali na Českom národnom cintoríne.

Pohrebnú reč mu vtedy predniesol minister zahraničných vecí ČSR Jan Masaryk. Vo svojej poslednej vôli však Milan Hodža vyjadril svoje želanie, aby ho pochovali na Slovensku, v rodnom Turci.

V súlade s jeho želaním, dňa 25. júna 2002 boli jeho pozostatky prevezené na Slovensko a dňa 27. júna 2002 boli uložené do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v Martine.

Pozostatky Milana Hodžu boli 27. júna 2002 prevezené na Slovensko a uložené na Národnom cintoríne v Martine.

Jeho novinárske dielo zostalo zachované v súborných zväzkoch, v politických štúdiách, v článkoch, prejavoch a v knihe Federácia v strednej Európe. Milan Hodža tak zostáva významnou osobnosťou slovenskej publicistiky, ktorá spájala národnú otázku s demokratickou politikou a širším európskym pohľadom.

tags: #hodzov #novinarsky #prispevok