Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
Čo znamená invalidný dôchodok
Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.
Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Tri základné podmienky nároku
Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky: - byť uznaný za invalidného - získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a - ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
- byť uznaný za invalidného,
- získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia,
- ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a nemať priznaný predčasný starobný dôchodok.
Invalidita a nezaopatrené dieťa
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Kedy je osoba invalidná
Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti, podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.
Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti /“PNky“/. Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským.
Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.
Posudzovanie poklesu schopnosti pracovať
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu.
Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poisteniaje druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity.
| Vek ku dňu uznania invalidity | Potrebné obdobie dôchodkového poistenia |
|---|---|
| menej ako 20 rokov | menej ako jeden rok |
| nad 20 rokov do 24 rokov | najmenej jeden rok |
| nad 24 rokov do 28 rokov veku | najmenej dva roky |
| nad 28 rokov do 34 rokov veku | najmenej päť rokov |
| nad 34 rokov do 40 rokov veku | najmenej osem rokov |
| nad 40 rokov do 45 rokov veku | najmenej desať rokov |
| nad 45 rokov veku | najmenej 15 rokov |
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.
V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.
Nezaopatrené dieťa na účely dôchodkového poistenia
Podľa zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa na účely dôchodkového poistenia za nezaopatrené považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky (povinná školská dochádzka končí uplynutím školského roku, v ktorom dieťa absolvovalo desiaty rok školskej dochádzky, najneskôr však uplynutím školského roku, v ktorom dovŕšilo 16 rokov veku), v období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 26. roku veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie ani vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu choroby alebo stavu, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa zákona, je neschopné sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (zdravotný stav dieťaťa na uvedený účel posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne).
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa:
- do skončenia povinnej školskej dochádzky,
- po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie,
- po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť,
- po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Na účely dôchodkového poistenia sa za nezaopatrené nepovažuje dieťa, ktoré sa síce štúdiom sústavne pripravuje na povolanie, ale už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul, alebo je poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Rozdiel medzi nezaopatreným dieťaťom podľa rôznych predpisov
Ktoré dieťa sa považuje za nezaopatrené? Túto otázku riešia rôzne predpisy inak. Zákony spravidla odkazujú v texte na „osobitný predpis“ a musíme si potom dobre všímať, ako sa tento predpis volá.
V praxi sa stretávame s inou definíciou nezaopatreného dieťaťa napríklad:
- na účely prídavku na dieťa,
- na účely daňového bonusu,
- na účely zdravotného poistenia,
- na účely dôchodkového poistenia.
Je zrejmé, že rozličné definície nezaopatreného dieťaťa môžu spôsobovať nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rôzne vekové hranice môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory.
Definícia podľa zákona o sociálnom poistení
Definícia nezaopatreného dieťaťa v právnom rámci je ukotvená v ustanoveniach § 9 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku.
Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky. Tento status môže mať osoba najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku.
Definícia podľa zákona o prídavku na dieťa
Nezaopatrené dieťa - prídavok na dieťa, daňový bonus Táto definícia nezaopatreného dieťa platí v prípade, že vás zaujíma dokedy trvá nárok na prídavok na dieťa a daňový bonus.
Za nezaopatrené dieťa sa považuje každé dieťa - od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky. Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Nezaopatrené dieťa je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy, sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Ktoré dieťa nie je nezaopatrené
Za nezaopatrené dieťa na účely prídavku na dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Zákon o prídavku na dieťa vymedzuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj negatívne, a to konkrétne v ustanoveniach § 3, ods. 3. Status nezaopatreného dieťaťa nemá osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Rozdiel oproti úprave dôchodkového poistenia spočíva v tom, že podľa zákona o sociálnom poistení nemá status nezaopatreného dieťaťa osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %. Oproti tomu podľa zákona o prídavku na dieťa nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok.
Sústavná príprava na povolanie
Pod pojmom „sústavná príprava na povolanie“ sa podľa ustanovení §10 Zákona o sociálnom poistení rozumie štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou alebo uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách podľa zákona.
Stredná škola
Štúdium na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.
Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.
Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené.
Vysoká škola
Študentovi vysokej školy začína sústavná príprava na povolanie odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia (ukončenie vys. štúdia = zloženie záverečnej štátnej skúšky, nie promócie!).
Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium. Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka.
Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.
Opakovanie a prerušenie štúdia
Za sústavnú prípravu na povolanie sa na účely prídavku na dieťa považujú aj opakované ročníky štúdia. Za sústavnú prípravu sa nepovažuje obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo.
V takomto prípade oprávnenej osobe za dané obdobie nepatrí prídavok na dieťa.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.
Kto zdravotný stav posudzuje
Príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.
Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou.
Platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.
Vplyv invalidného dôchodku na prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb.
Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Ak bol invalidný dôchodok priznaný so spätnou platnosťou, nárok na daňový bonus zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Invalidný dôchodok a daňový bonus
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole.
Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem.
Ak dieťaťu bol priznaný invalidný dôchodok, za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok.
Invalidný dôchodok a zdravotné poistenie
Za nezaopatrené dieťa - a teda za poistenca štátu, za ktorého platí poistenie na zdravotné poistenie štát, sa považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia.
Poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca: POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).
POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako: (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Zmena zdravotného stavu
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidných dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.
Ako požiadať o invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.
Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.
Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Odvolanie proti rozhodnutiu
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.
tags: #invalidny #dochodok #a #nezaopatrene #deti