Deti s mentálnym postihnutím nemožno vylúčiť zo vzdelávania iba pre ich zdravotné znevýhodnenie ani im automaticky určiť nižšiu úroveň vzdelania bez ohľadu na ich individuálne schopnosti, potenciál a vôľu ďalej sa vzdelávať. Slovenský školský systém však podľa upozornení komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím dosiahnuť úplné základné vzdelanie, čím im priamo sťažuje prístup k vzdelávaniu.
Aj keď žiak s mentálnym postihnutím absolvuje so svojimi rovesníkmi vzdelávanie v bežnej triede a za stanovených podmienok úspešne ukončí všetkých deväť ročníkov základnej školy, môže dosiahnuť len ukončenie primárneho vzdelávania, teda absolvovanie prvého stupňa základnej školy. Následne nemôže byť prijatý na ktorúkoľvek strednú školu, ale len na úzku časť odborných škôl v dvojročných až trojročných vzdelávacích programoch, v ktorých môže získať maximálne nižšie stredné odborné vzdelanie.
Prečo je prístup k vzdelávaniu obmedzený
Vylúčenie možnosti získať úplné základné vzdelanie alebo minimálne absolvovať prijímacie skúšky na strednú školu z dôvodu zdravotného postihnutia je v priamom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala už v roku 2010. Dohovor zaväzuje štáty, aby zabezpečili začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach.
Článok 24 Dohovoru OSN ustanovuje, že osoby so zdravotným postihnutím nesmú byť z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Slovenská republika má zároveň povinnosť zabezpečiť, aby mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Aj keď školská legislatíva nebola upravená tak, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, jej ustanovenia je nutné interpretovať v súlade s článkom 24 Dohovoru OSN.
„Pretrvávanie diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím v prístupe k vzdelávaniu, ktorá je v tomto prípade daná priamo školským zákonom, je neprijateľná,“ konštatuje komisárka Zuzana Stavrovská.
Kde sa deti s mentálnym postihnutím vzdelávajú
Deti s mentálnym postihnutím sa môžu vzdelávať v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím zriadenej v bežnej škole alebo v bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť podmienky potrebné na vzdelávanie konkrétneho žiaka.
Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu, teda to, či ide o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Od toho sa odvíja nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať.
- Variant A je vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant B je vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant C je vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
Ak sa žiak s mentálnym postihnutím vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa príslušného vzdelávacieho programu na základe individuálneho vzdelávacieho programu. Integrovaný žiak však nemusí automaticky postupovať podľa vzdelávacieho programu určeného pre dané postihnutie.
Každý žiak v škole postupuje primárne podľa školského vzdelávacieho programu školy, v ktorej sa vzdeláva, a nie podľa vzdelávacích programov iných, špeciálnych škôl. Ak to tak nie je, nemožno hovoriť o integrácii a už vôbec nie o inkluzívnom vzdelávaní.
Špeciálne školy a ich vzdelávacie možnosti
Žiakov s mentálnym postihnutím na Slovensku v minulosti vzdelávali v osobitných a pomocných školách a aj dnes sú vzdelávaní v špeciálnych základných školách. Tradícia vzdelávať túto skupinu ľudí segregovane je na Slovensku mimoriadne silná a sieť špeciálnych a špecializovaných výchovno-vzdelávacích inštitúcií je hustá.
V školách pre žiakov s mentálnym postihnutím sa vzdelávanie vnútorne diferencuje podľa stupňa postihnutia. Variant A je určený pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, variant B pre žiakov so stredným stupňom postihnutia a variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.
Žiaci s mentálnym postihnutím získajú primárne vzdelanie po absolvovaní deviatich až desiatich ročníkov špeciálnej základnej školy v závislosti od stupňa postihnutia. Žiaci, ktorí sa vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie nemôžu vzdelávať inak, napríklad žiaci s viacnásobným postihnutím, sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Špeciálne základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím neposkytujú stupeň vzdelania rovnocenný vzdelaniu získanému v základných školách hlavného prúdu. Práve táto skutočnosť významne ovplyvňuje možnosti pokračovať v ďalšom vzdelávaní.
| Typ vzdelávania | Určenie | Výsledok alebo zameranie |
|---|---|---|
| Špeciálna základná škola | Žiaci s mentálnym postihnutím podľa variantu A, B alebo C | Primárne vzdelávanie |
| Špeciálna trieda v bežnej škole | Žiaci so zdravotným znevýhodnením | Vzdelávanie v oddelenej triede bežnej školy |
| Školská integrácia | Žiak vzdelávaný v bežnej triede | Vzdelávanie s podporou a individuálnymi úpravami |
| Praktická škola | Žiaci, ktorí nemajú predpoklady zvládnuť odborné učilište | Príprava na jednoduché pracovné činnosti a život v rodine |
| Odborné učilište | Absolventi základných škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím | Príprava na jednoduché pracovné profesie |
Praktická škola a odborné učilište
Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti alebo v praktickej škole. Špeciálne odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa môžu uplatniť v bežnom živote ako pomocné kvalifikované pracovné sily.
Praktická škola je určená pre žiakov, ktorí po absolvovaní povinnej školskej dochádzky nemajú predpoklady na zvládnutie odborného učilišťa. Poskytuje výchovu a vzdelávanie zamerané na prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností, na život v rodine, samoobsluhu a jednoduché praktické práce, spravidla pod dohľadom.
Praktická škola nemá učebné odbory. Vzdelávanie sa v nej zameriava na praktické zručnosti a na schopnosti využiteľné v každodennom živote.
Rodičia detí s mentálnym postihnutím upozornili, že ich deti musia často študovať odbory, ktoré sú pre obmedzený výber v praxi nepoužiteľné, nemoderné, nízkopríjmové alebo úplne nekompatibilné s ich schopnosťami a záujmami. Často nemajú možnosť venovať sa vzdelávaniu v predmete alebo odbore, v ktorom objektívne vynikajú alebo dosahujú najlepšie výsledky.
Deti s mentálnym postihnutím môžu byť zaradením do konkrétneho vzdelávacieho variantu automaticky pripravené o možnosť vzdelávať sa v konkrétnych odborných predmetoch, aj keď o taký predmet majú záujem a pri použití alternatívnych vyučovacích metód by ho mohli zvládnuť.
Rozdiel medzi integráciou a inklúziou
Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V tomto prípade nesie bremeno prispôsobenia sa predovšetkým dieťa.
Inklúzia naopak predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa a jeho rodičov sa neočakáva, že budú prinášať riešenia a prispôsobovať sa, čo môže byť veľmi ťažké až nemožné. Očakáva sa od školy, že nájde a zrealizuje vhodné riešenia.
Bremeno teda leží na škole a štátnych orgánoch. Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím, ale všetkých detí a celej rozmanitej ľudskej rodiny vrátane detí nadaných a rómskych.
Všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne vždy, keď je to možné, bez ohľadu na ich odlišnosti. Vzdelávací systém by nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné vyriešiť.
Z pohľadu inkluzívneho vzdelávania má byť uznaná schopnosť učiť sa u každého človeka a všetkým študentom majú byť stanovené vysoké požiadavky vrátane študentov so zdravotným postihnutím. Inkluzívne vzdelávanie ponúka flexibilné učebné osnovy a výchovné a učebné metódy prispôsobené rôznym silným stránkam, požiadavkám a štýlom učenia.
Nie žiak sa má prispôsobiť vopred určenému vzdelávaciemu programu, ale program sa má prispôsobiť žiakovi. Samotný akt integrácie však automaticky nezaručuje prechod od segregácie k inklúzii.
V praxi sa môže stať, že deti síce formálne integrujeme do tried, ale zároveň ich nanovo segregujeme obmedzením prístupu k predmetom, obsahu a aktivitám, ktoré majú ostatné deti. Problémom pritom nemusia byť učebnice, pomôcky ani osnovy špeciálnej školy, ale automatickosť ich použitia bez zohľadnenia konkrétneho dieťaťa.
Individuálny vzdelávací program
Kľúčovým nástrojom pre integráciu žiakov s mentálnym postihnutím je individuálny výchovno-vzdelávací plán, ktorý by mal byť vytvorený podľa potrieb, možností a schopností žiaka. Mal by byť stručný, jasný a zameraný na ciele, ktoré je žiak reálne schopný dosiahnuť.
Individuálny vzdelávací program má žiaka motivovať k lepším výsledkom a zároveň nesmie byť prekážkou jeho rozvoja. Počas roka sa môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka a na konci školského roka sa písomne vyhodnocuje.
Pri tvorbe programu je potrebné vychádzať od dieťaťa k dieťaťu, umožniť mu postupovať podľa triedy, čo najviac sa zapájať do jej fungovania a zároveň mu v rámci individuálneho vzdelávacieho programu vytvárať možnosti ďalšieho rozvoja.
Čo bráni skutočnej inklúzii
Deti so zdravotným postihnutím sú často vyraďované zo spádových škôl, pretože škola oznámi, že nemá vytvorené podmienky na ich vzdelávanie. Ak sa niekde takáto škola objaví, všetky deti sa tam podľa Zuzany Stavrovskej „nahrnú“.
Mnohé deti, najmä deti s autizmom, sa vzdelávajú v rodinách. Podľa skúseností rodičov nie každá škola ochotne prijme dieťa s mentálnym postihnutím a vytvorí mu potrebné podmienky. Niekedy to znamená štúdium ďaleko od bydliska a pobyt v internáte v príliš mladom veku v porovnaní s deťmi bez zdravotného postihnutia.
- nedostatok kvalifikovaných učiteľov;
- nedostatok školských psychológov a špeciálnych pedagógov;
- negatívne postoje a predsudky voči žiakom s mentálnym postihnutím;
- nezvládnutá šikana zo strany spolužiakov a niekedy aj učiteľov;
- nedostatok finančných zdrojov na školenia, podporné technológie, asistentov a úpravu budov;
- nedostatočná spolupráca medzi školou, rodinou, odborníkmi a školskými orgánmi.
Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu na Slovensku čelíme kritickému nedostatku školských psychológov. Na začiatku jedného školského roka pripadalo v priemere 710 žiakov na jedného školského psychológa. V niektorých okresoch pripadalo na jedného psychológa viac ako tritisíc školopovinných žiakov.
Tri okresy - Levoča, Snina a Medzilaborce - nemali školského psychológa vôbec.
Možnosti podpory v bežnej škole
Efektívna inklúzia si vyžaduje diferencované vyučovanie, pri ktorom sa prispôsobujú vyučovacie metódy, obsah a hodnotenie rôznym potrebám a štýlom učenia žiakov v triede. Využiť možno aj kooperatívne učenie, podporu spolupráce v malých skupinách, podporné technológie, asistenta učiteľa a odborné školenia pre učiteľov.
Pri vzdelávaní možno používať počítače, tablety, špeciálny softvér a iné zariadenia. Škola môže uplatniť aj členenie vyučovacej hodiny na kratšie časové úseky, zaraďovanie prestávok, blokové vyučovanie a ďalšie organizačné formy.
Žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sa môžu učiť všetky predmety v bežnej triede na primeranej úrovni. Takáto integrácia vyžaduje porozumenie deťom, pedagogický takt a schopnosť prispôsobiť vzdelávanie ich individuálnym možnostiam.
Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím má byť zamerané na celú osobnosť žiaka - duševnú, rozumovú, rečovú, spoločenskú, estetickú, pracovnú aj telesnú zložku. Pri postupnom dosahovaní tohto cieľa môžu špeciálni pedagógovia využívať arteterapiu, dramatoterapiu, muzikoterapiu a terapiu výtvarným umením.
Predškolské vzdelávanie a raná podpora
V predškolskom veku potrebuje dieťa pre svoj rozvoj veľa podnetov, stimulácií a mnohostranný kontakt s ľuďmi. Hlavným zdrojom citových podnetov je rodina, no pre zdravý vývoj potrebuje dieťa aj bohaté kontakty s rovesníkmi.
Na Slovensku existujú špeciálne materské školy aj integrované materské školy, avšak nikto nezaručí rodine, že dieťa s mentálnym postihnutím bude do takejto škôlky prijaté. Najmä pri viacnásobnom alebo kombinovanom postihnutí škôlky často oznámia, že nemajú vytvorené dostatočné podmienky.
Možnosti pre takéto deti závisia od miesta bydliska rodiny a dostupnosti služieb. Dieťa môže navštevovať špeciálno-pedagogické poradne alebo detské integračné centrá individuálne niekoľko hodín týždenne alebo pravidelne.
Dieťa diagnostikované ako dieťa so zdravotným znevýhodnením sa odporúča zaradiť do špeciálnopedagogickej starostlivosti v poradenskom systéme a do výchovno-vzdelávacieho procesu čo najskôr, ešte pred vstupom do základnej školy.
Prijatie do školy a výber vzdelávacej cesty
Podnet na zaradenie žiaka do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania môže podať rodič alebo iný zákonný zástupca, lekár, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, prípadne riaditeľ poradenského alebo sociálneho zariadenia.
Rodičovi dieťaťa so zdravotným postihnutím sa odporúča navštíviť centrum špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré vykoná alebo sprostredkuje potrebné vyšetrenia a pripraví dokumentáciu. Na základe nej riaditeľ rozhodne o prijatí dieťaťa do systému špeciálneho školstva.
K návrhu na prijatie sa vyjadruje tím odborníkov, v ktorom môže byť lekár, psychológ, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, rehabilitačný a technický pracovník alebo iný odborník. Tím komplexne hodnotí dieťa a jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
Konečnú špeciálnopedagogickú diagnózu, z ktorej sa vychádza pri odporúčaní spôsobu, foriem a metód vzdelávania, stanovuje špeciálny pedagóg po prehodnotení všetkých vyšetrení. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania je v kompetencii riaditeľa školy alebo školského zariadenia, vždy však s informovaným súhlasom zákonného zástupcu.
Špeciálna škola na rozdiel od spádovej školy nemá povinnosť prijať dieťa. Ak žiadosť zamietne, uvedie dôvody neprijatia a spolu s centrom poradenstva a prevencie navrhne, kde môže byť dieťa umiestnené v rámci povinnej školskej dochádzky.
V prípade, že zákonný zástupca so zaradením dieťaťa do inej školy súhlasí, školský úrad mu uhradí cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy do školy a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Odvolanie proti rozhodnutiu sa podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Vzdelávacie programy a obsah vyučovania
Vzdelávací program je určený pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím v špeciálnej materskej škole, špeciálnej základnej škole, v špeciálnych triedach základných škôl, v praktickej škole a v odbornom učilišti.
Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s mentálnym postihnutím v školách, v ktorých sa vzdelávajú.
Učebné plány škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím obsahujú takmer všetky predmety ako bežné školy, majú však väčšiu časovú dotáciu v predmete pracovné vyučovanie a sú doplnené o špeciálnopedagogické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia.
Medzi špeciálnopedagogické predmety patria najmä rozvíjanie komunikačných schopností, rozvíjanie grafomotorických zručností a rozvíjanie sociálnych zručností. Obsah vzdelávania sa v jednotlivých prípadoch prispôsobuje mentálnej úrovni žiaka.
Pri výchove a vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím sa vychádza zo vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie. Základná škola pre žiakov s mentálnym postihnutím sa podľa stupňa postihnutia člení na variant A, variant B a variant C.
Pre žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia a pre žiakov s viacnásobným postihnutím, ktorí sa nemôžu vzdelávať iným spôsobom, sa zriaďujú triedy s individuálnym vzdelávacím programom.
Domáce vzdelávanie a jeho obmedzenia
Mnohé deti, najmä deti s autizmom, sa vzdelávajú v rodinách. Rodičia detí so špeciálnymi potrebami sa pre domáce vzdelávanie často rozhodujú vtedy, keď ich dieťa zažíva v bežnej škole vážne problémy alebo keď škola nedokáže vytvoriť podmienky zodpovedajúce jeho potrebám.
Niektoré deti nedokážu vyjsť zo svojho bezpečného domáceho prostredia a rozprávať sa s cudzími ľuďmi. Ak je škola zdrojom ich ťažkostí, môže byť požiadavka na návrat do školy pre dieťa neprimeranou prekážkou vzdelávania.
Pri domácnom vzdelávaní však deti strácajú podporu školy, napríklad dištančné vzdelávanie, a rodič stráca časť podpory pri vzdelávaní svojho dieťaťa. Deti môžu mať povinnosť absolvovať prezenčné polročné preskúšanie a školy môžu čeliť zvýšenej personálnej, administratívnej a finančnej záťaži.
Rodičia upozorňujú, že pre mnohé z ich detí je práve škola zdrojom ťažkostí. Zástupcovia rodín sa obávajú, že chystané zmeny môžu školy zaťažiť natoľko, že prestanú ponúkať túto možnosť vzdelávania.
Skúsenosti rodín
Rodičia detí s rôznym druhom a stupňom mentálneho postihnutia opísali skúsenosti, podľa ktorých ich deti často zvládli viac alebo sa chceli vzdelávať v inom odbore, ale zákonné prekážky, nastavenie školy a prístup personálu im to neumožnili.
Ich deti mali v porovnaní s deťmi bez zdravotného postihnutia sťažený prístup k vzdelaniu, napríklad preto, že nie každá škola bola ochotná ich prijať a vytvoriť im potrebné podmienky. Vzdelanie a napredovanie detí často ležalo výlučne na pleciach rodičov, ktorí v lepšom prípade suplovali školský personál a v horšom prípade museli bojovať aj s ním.
Rodičia tiež poukázali na to, že energia investovaná do vzdelania na základnej škole môže pri prechode na stredoškolské vzdelanie prísť nazmar. Vzhľadom na nastavené podmienky praktických škôl ich deti niekedy prichádzajú o ťažko osvojené vedomosti a zručnosti.
Aj v prípade začlenenia do bežného vzdelávacieho prúdu môžu byť deti v praxi vyčleňované a podmienky ich vzdelávania môžu odrážať názor, že sú pre školu príťažou. Rodičom pri vstupe a zaradení dieťaťa do vzdelávacieho systému často chýba informovanosť o tom, čo pre pokračovanie vzdelávania znamená inkluzívne vzdelávanie v konkrétnom variante.
Stredoškolské vzdelávacie inštitúcie vrátane praktických škôl nie sú podľa rodičov vždy pripravené na vzdelávanie žiakov so zdravotným postihnutím. V triedach sa môžu stretávať žiaci s problémovým správaním a žiaci so zdravotným postihnutím, ktorí sa vzájomne brzdia, neposúvajú sa a dostávajú sa na okraj vzdelávacieho prúdu aj spoločnosti.
Úloha školy, odborníkov a rodiny
Hlavným cieľom vzdelávania má byť individualizovať výchovu a vzdelávanie s ohľadom na individuálne potreby každého žiaka s mentálnym postihnutím a žiaka s kombinovaným postihnutím. Ponuka vzdelávania sa má pružne prispôsobovať potrebám žiakov, požiadavkám rodičov a požiadavkám doby.
Špeciálnopedagogickú a odbornú starostlivosť deťom s identifikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich rodičom poskytujú centrá špeciálnopedagogického poradenstva. Odbornú pedagogicko-psychologickú činnosť pre deti predškolského veku a ich rodičov poskytujú centrá poradenstva a prevencie.
Pri rozvíjaní osobnosti dieťaťa sa môžu uplatňovať individuálne podporné programy, napríklad programy rozvoja reči a grafomotorických zručností. Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje pomocou špeciálnych metód zameraných na prekonávanie, zmiernenie alebo prevenciu dôsledkov postihnutia.
Škola má do vzdelávania zapájať aj rodičov, súrodencov a starých rodičov, poskytovať poradenstvo a vytvárať priestor na spoločné aktivity. Dôležitá je spolupráca medzi učiteľmi, rodičmi, odborníkmi, školskými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami.
Vzdelávanie a pracovné uplatnenie
Ľudia s mentálnym a psychosociálnym postihnutím majú veľmi obmedzené možnosti pracovného uplatnenia. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím uvádza, že by sa nemalo investovať predovšetkým do chránených dielní a pracovísk, ale do toho, aby boli títo ľudia zamestnaní na voľnom trhu práce.
Vzdelávanie preto nemá byť obmedzené iba na zvládnutie jednoduchých činností. Má podporovať rozvoj schopností, záujmov a pracovného potenciálu každého žiaka a umožniť mu získať také vedomosti a zručnosti, ktoré zodpovedajú jeho možnostiam a môžu byť využiteľné v ďalšom živote.
Inkluzívne vzdelávanie predstavuje dôležitý nástroj komunitnej starostlivosti o ľudí s mentálnym postihnutím a prostriedok ich zaradenia do spoločnosti. Jeho cieľom nie je iba umiestniť dieťa do bežnej triedy, ale zabezpečiť, aby sa v nej mohlo skutočne učiť, rozvíjať a patriť do kolektívu.