Kolárikova analýza a mentálne zdravie

Kolárikova analýza mentálneho zdravia sa zameriava na súvislosti medzi duševnou pohodou, vzdelávaním, sebaobhajobou, ochranou práv a dostupnosťou odbornej pomoci. Projekt realizovaný od 16. marca do 31. mája mal za cieľ zabezpečiť naplánované aktivity, riešiť čiastkové úlohy a napĺňať jednotlivé ciele projektu.

Projekt mal za cieľ zlepšiť mentálne zdravie cieľovej skupiny prostredníctvom rôznych aktivít. Vzdelávacie aktivity boli zamerané na rozvoj komunikačných zručností, sebaobhajoby a informovanosti, čo priamo prispieva k zvýšeniu sebavedomia a nezávislosti. Právny monitoring a analýzy mali za cieľ zabezpečiť dodržiavanie práv ľudí s mentálnym postihnutím, čo je základný predpoklad pre ich duševnú pohodu.

Čo znamená analýza mentálneho zdravia

Duševné zdravie je neodlučiteľnou súčasťou každého z nás, je to stav blahobytu, v ktorom si človek uvedomuje svoje vlastné schopnosti, dokáže sa vyrovnať s bežným životným stresom, môže produktívne pracovať a môže byť prospešný svojej komunite. Duševné zdravie je základom našej kolektívnej a individuálnej schopnosti človeka ako premýšľať, cítiť, vzájomne spolupracovať, zarábať si na živobytie a užívať si život.

Psychika výrazne ovplyvňuje zdravie človeka. Lekári sa pri diagnostike rôznych problémov veľakrát dopracovali k záveru, že skutočnou príčinou ťažkostí sú duševné, mentálne poruchy alebo problémy. Do popredia sa tak dostáva trpezlivosť zo strany lekára, aby pozeral na pacienta komplexne a bral do úvahy aj mentálny stav. Samozrejme, že rovnako dôležitý je i pocit dôvery zo strany pacienta.

Psychika ovplyvňuje telesné ťažkosti a ochorenia, a platí to i naopak, pretože mnohé telesné ochorenia môžu naštartovať veľmi závažné psychické problémy. Dokonca aj pri výskumoch rizikových faktorov pri vzniku mnohých telesných ochorení sa jasne dokázal vplyv životného štýlu, stravovacích návykov, nedostatku pohybu, fajčenia a životného prostredia na zdravotný stav človeka.

Vedecké výskumy v oblasti duševného zdravia poukazujú, že pri udržaní duševného zdravia sa musíme zamerať na jeden model, ktorý spája biologické, psychologické, sociálne a environmentálne faktory. Duševné zdravie by sa malo ceniť a chápať ako kľúč, ktorý nám umožňuje odblokovať širokú škálu zdravotných a sociálnych výhod.

Myšlienková mapa ako nástroj analýzy

V dnešnej uponáhľanej dobe, kedy sa na nás zo všetkých strán valí záplava informácií, je kľúčové vedieť si ich efektívne usporiadať a spracovať. Jedným z nástrojov, ktorý nám v tomto ohľade môže výrazne pomôcť, je myšlienková mapa. Táto vizuálna technika, známa aj ako mentálna mapa alebo koncepčná mapa, nám umožňuje graficky znázorniť naše myšlienky, nápady a vzťahy medzi nimi.

Myšlienková mapa je diagram, ktorý vizuálne organizuje informácie. Na rozdiel od lineárneho zápisu, ktorý je typický pre text, myšlienková mapa využíva radiálnu štruktúru, kde sa kľúčová téma nachádza v strede a od nej sa rozbiehajú vetvy s čiastkovými myšlienkami a konceptmi.

Tento vizuálny prístup umožňuje mozgu pracovať prirodzenejšie, pretože využíva asociatívne myslenie a zapája obe mozgové hemisféry. Myšlienkové mapy napodobňujú procesy, ktoré sa dejú v mozgu počas myslenia. Vďaka nim rozmýšľame v súvislostiach.

Myšlienková mapa, nazývaná aj mentálna mapa, má definíciu: Ide o akési grafické usporiadanie rôznych kľúčových slov alebo obrázkov, ktoré na seba jasne, logicky a hierarchicky nadväzujú. Ten, kto mapu tvorí, sa tak môže na veci pozerať s nadhľadom a vidieť ich doslova „čierne na bielom“.

Nemusí tak nič držať v hlave a získa prehľad o štruktúre svojich myšlienok. Ide o akýsi pomocný nástroj pre rozvoj kreativity, myslenia a pamäti, ale aj efektívneho plánovania a riešenia problémov.

Nie nadarmo myšlienková mapa svojím tvarom pripomína tvar rozvetveného neurónu, z ktorého centra vychádzajú ďalšie nadväzujúce vlákna. Symbolizuje impulzy zo stoviek tisíc spojení, ktoré dokáže neurón prijať každú sekundu.

Tak isto aj každá informácia a každý vnem, ktorý dostaneme, sa dajú znázorniť ako stred, v ktorom sa nachádza hlavná myšlienka. Z toho následne vychádzajú ďalšie desiatky či stovky výbežkov.

To súvisí s ďalšou charakteristikou myšlienkovej mapy. Vychádza z poznatkov, že náš mozog nedokáže myslieť jednoducho a priamočiaro, ale sa nonstop snaží rozvíjať a vymýšľať nekonečné množstvo riešení a úvah.

Autorom samotného pojmu myšlienková mapa je britský psychológ a spisovateľ Tony Buzan, aj keď sa myšlienkové mapy ako také používali už dávno predtým. Zaznamenávanie poznámok spojením obrazov, slov a vzorcov používal napríklad aj Leonardo da Vinci, Galileo Galilei či Albert Einstein.

Hemisféry a asociatívne myslenie

Ľavá mozgová hemisféra je rozumová a zameriava sa na slová, čísla, fakty, zoznamy, logické súvislosti a rôzne analýzy. Pravá hemisféra je, naopak, emocionálna a zastrešuje pocity, intuíciu, farby a predstavivosť.

Štandardný zápis poznámok, ako ho bežne poznáme, pracuje najmä s ľavou hemisférou, mentálna mapa však dáva možnosť do tohto procesu zapájať aj pravú hemisféru.

Štruktúra projektu a zodpovednosti

Projekt bol štruktúrovaný do niekoľkých aktivít, pričom každá mala svojho zodpovedného koordinátora. Koordinátorka projektu bola Mgr. Iveta Mišová, ktorá mala na starosti manažovanie celého projektu, zaštítenie odborných aktivít a dohliadanie nad realizáciou čiastkových cieľov.

Úlohou koordinátora a zodpovedných členov projektového tímu bolo manažovanie celého projektu, zaštítenie jednotlivých odborných aktivít a dohliadanie nad realizáciou čiastkových cieľov.

Finančný, administratívny a strategický manažment

Finančný manažment

Finančný manažment projektu bol zameraný na stanovenie priorít v súlade s plánom, rozdelenie zdrojov medzi rôzne aktivity a určenie úrovne a smeru činností. Koordinátorka projektu v spolupráci s účtovníčkou a administratívnou pracovníčkou sledovali priebežnú finančnú situáciu, plnenie rozpočtu a zabezpečovali súlad príjmov a výdavkov.

Dôraz sa kládol na zodpovedné nakladanie s prostriedkami a dodržiavanie schváleného rozpočtu. Ďalej sledovali, aby vynakladanie rozpočtových prostriedkov bolo len v schválenej výške a na schválené účely.

Administratívny manažment

Administratívny manažment zabezpečoval komplex úloh a činností súvisiacich so spisovou službou. Administrátor zabezpečoval spisovú manipuláciu, t.j. súhrn činností, vykonávaných s písomnosťami - najmä príjem písomností, ich triedenie, zapisovanie, označovanie, obeh, vybavovanie, odosielanie.

Strategický manažment

Strategický manažment bol zameraný na zabezpečovanie profesionálneho a participatívneho prístupu všetkých aktérov zapojených do projektu. Boli stanovené čiastkové ciele v súlade s plánom projektu, spôsoby spolupráce a komunikácie.

Zvolená stratégia a taktika bola nasmerovaná k zabezpečeniu participatívnosti, interaktivity, integrácie a kontinuálnosti.

Monitorovanie a hodnotenie

Kontrola projektu bola zabezpečovaná prostredníctvom pravidelných pracovných stretnutí projektového tímu a pracovných stretnutí členov jednotlivých aktivít. Okrem týchto stretnutí sa priebežne konali pracovné stretnutia jednotlivých zodpovedných koordinátorov a lídrov.

Spoločné monitorovacie stretnutia tímu A2, A3 a A4 sa konali v apríli a máji 2009.

Vzdelávanie sebaobhajcov

Cieľom tejto aktivity bolo vzdelávanie sebaobhajcov. Táto aktivita sa zameriavala na vzdelávanie sebaobhajcov.

Mesiac marec bol venovaný príprave pracovných materiálov v ľahko-čitateľnom štýle (easy-to-read) pre účastníkov seminárov. Na príprave sa okrem koordinátora spolupodieľali 4 lídri seminárov: Mgr. Miroslava Petrovičová, Bc. Ivan Vyskočil, Lucia Hudáková a Mgr. Vladimír Franček.

Vyrobené boli pracovné listy s témami: Komunikácia, Komunikačné bariéry, Samostatnosť, Sebaobsluha, Kto mi pomáha? Lídri s koordinátorom komunikovali svoje potreby ohľadom práce so skupinou, spôsoby riešenia konfliktov a zásady písania ľahko-čitateľného štýlu.

V mesiaci marec bola tiež vyrobená nástenná tabuľa s informáciami v ľahko-čitateľnom štýle pre účastníkov seminárov, umiestnená v priestoroch Republikovej centrály Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR.

Semináre a exkurzie

V mesiaci apríl sa začali konať semináre pre sebaobhajcov. Celkový počet seminárov v mesiaci apríl bol 12, s účasťou 26 osôb. Realizovali sa dve pracovné stretnutia koordinátora s lídrami (8.4. a 16.4.2009).

Počas piatich stretnutí bola sebaobhajcom predstavená téma „Informovanosť prostredníctvom médií a internetu“, konkrétne: Úvod do médií, televízia, Rozhlas, Tlač, Internet. V mesiaci apríl koordinátorka vybavila exkurziu do Univerzitnej knižnice v Bratislave.

V mesiaci máj pokračovalo organizovanie seminárov pre sebaobhajcov. Celkový počet seminárov v mesiaci máj bol 12, počet účastníkov seminárov bol 29. Dňa 11.5.2009 sa konala exkurzia v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Realizovalo sa jedno pracovné stretnutia koordinátora s lídrami (13.5.2009). V dňoch 20.5. a 21.5.2009 sa rekapitulovala a zhodnocovala téma „Informovanosť prostredníctvom médií a internetu“.

Lídri pripravili otázky z témy (5 ks) a koordinátorka zostavila prehľadný test. Na stretnutí sebaobhajcov 20.5. a 21.5. 2009 si taktiež každý líder podľa vlastnej potreby a uváženia upravil pracovný list „Pravidlá“, na základe ktorého si so skupinou ujasnil význam pravidiel a prípadne zoznam pravidiel, ktoré si skupina určila, pozmenil.

Počnúc mesiacom máj a pokračujúc v mesiaci jún boli účastníkom predstavené témy:„Voľby do európskeho parlamentu“ a „Verejná doprava“. Téma verejná doprava bola rozpracovaná na viaceré stretnutia, nakoľko bola obsahovo veľmi široká.

Informačné brožúry a zrozumiteľnosť informácií

Cieľom tejto aktivity bolo zvýšiť informovanosť o právach osôb s mentálnym postihnutím prostredníctvom vydania informačných brožúr. V sledovanom období sa začali práce súvisiace s vydaním informačných brožúr.

Spracovávali sa komentáre k vybraným článkom dohovoru, ktoré majú podstatný význam pre komunitu ľudí s mentálnym postihnutím (5, 9, 12, 14, 19, 24, 27). Prvá časť pripravovanej brožúry bude komentár a vzadu text Dohovoru.

Vzhľadom na nový preklad textu Dohovoru na MPSVR SR, na ktorého príprave sa zúčastnila JUDr. Stavrovská, sa vydanie brožúry presunulo na začiatok septembra. Z tohto dôvodu sa požiadalo o presun finančných prostriedkov na ďalší štvrťrok.

Na spracovaní obsahu brožúry sa doteraz podieľali JUDr. Stavrovská, Mgr. Mišová, PhDr. Záhorcová, jazyková úprava Mgr. Pekárová, Mgr.

Vydanie dohovoru v easy-to-read začalo komunikáciou so zahraničnými partnermi v rámci organizácie Inclusion Europe. Niektoré organizácie sa pokúsili vydať dohovor v anglickom jazyku, dali sme si urobiť preklad, avšak bolo potrebné urobiť veľa úprav, zásahov a diskusií po právnej stránke a zrozumiteľnosti textu.

Nakoniec sme našli spoločný kompromis a v súčasnej dobe je verzia u grafičky. Problém bol v tom, ako určiť mieru zrozumiteľnosti skupiny ľudí s mentálnym postihnutím, ktorá je tak veľmi rozmanitá.

Na spracovaní sa spolupodieľali JUDr. Stavrovská, Mgr. Mišová, jazyková úprava Mgr. Pekárová, Mgr. Jarolínová. Do tlače pôjde brožúrka v auguste. Koordináciu zabezpečoval Mgr. Marián Horanič.

Právny monitoring a analýzy

Cieľom tejto aktivity bolo monitorovať a analyzovať právne predpisy a rozhodnutia súdov týkajúce sa práv osôb s mentálnym postihnutím.

V období od marca 2009 sa začalo pracovať s literatúrou a internetom za účelom sústreďovania čo najväčšieho obsahu právnych podkladov z rozhodovacej činnosti súdov a to nielen rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ale aj zahraničných.

Pracovalo sa na vyhľadávaní odborných článkov z právnickej literatúry a časopisov. Nadviazala sa spolupráca so zástupcami medzinárodnej organizácie MDAC z Maďarska, právnikmi Marošom Matiaškom a Zuzanou Duraiovou, ktorí pôsobia v Českej republike v Brne.

Zorganizovali sa dve pracovné stretnutia (3.4.2009 a 12.06.209), ktoré sa konali v priestoroch RC ZPMP v SR. Na stretnutiach kolegovia predstavili reformu opatrovníctva v Českej republike a spôsob postupu pri vytvorení platformy pre presadenie zmeny.

Oboznámili s postupom ratifikácie Dohovoru v Českej republike, ako aj s vypracovanou analýzou MPSVaR v Českej republike k dohovoru. Dohodli sa na ďalšom postupe pri odovzdávaní informácií a o výmene materiálov a spolupráci v tomto podprojekte.

Dňa 12.06.2009 sa uskutočnilo pracovné stretnutie za účelom dohody o strategických krokoch pri postupe ratifikácie Dohovoru s podrobným zameraním na Článok 12 a spracovania pripomienok k materiálu, ktorý bol začiatkom júna 2009 predložený na pripomienkovanie.

Materiál bol predkladaný na rokovanie pracovnej skupiny pri Rade vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím a to Návrh na ratifikáciu Dohovoru Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Materiál predkladal PhDr. Juraj Džupa, riaditeľ odboru EÚ a medzinárodnej spolupráce MPSVR SR. Spracovali sa pripomienky nielen k samotnému Dohovoru ale aj k dôvodovej správe a predkladacej správe.

Dňa 25.06.2009 so sa zúčastnila pracovného stretnutia na MPSVR SR na prejednanie pripomienok od jednotlivých mimovládnych organizácií zastupujúcich práva osôb so zdravotným postihnutím. Pripomienky boli prijaté a bola vyzdvihnutá kvalita ich obsahu v celom rozsahu.

Publicita a dostupnosť informácií

Cieľom tejto aktivity bolo zabezpečiť publicitu projektu a informovať verejnosť o jeho cieľoch a aktivitách. Publicita je nevyhnutná aktivita pre úspešnú realizáciu projektu.

Nie je určená iba na informovanie širokej verejnosti o realizácii projektu, ale aj pre akvizíciu účastníkov jednotlivých aktivít projektu. Preto sme jednotlivé nástroje a výstupy volili vzhľadom na ciele a cieľové skupiny.

Okrem toho sa v sledovanom období začalo pracovať na príprave plánu publicity pre projekt. V apríli prebehlo dokončenie plánu publicity, jeho prezentácia na stretnutí projektového tímu a bola vypracovaná vstupná informácia o projekte na webe konečného prijímateľa.

S tým súviseli i stretnutia s webmasterom konečného prijímateľa a začiatok prác na detailnom rozpracovaní štruktúry informácií o projekte, ktoré boli a sú uverejňované na webe konečného prijímateľa.

V máji pokračovalo napĺňanie webovej stránky konečného prijímateľa informáciami o projekte. Obnášalo to spracovanie podkladov od koordinátorov jednotlivých aktivít a komunikáciu s webmasterom.

Začala príprava tlačených výstupov projektu. Koordináciu zabezpečoval Mgr. Marián Horanič.

Ciele a cieľové skupiny publicity

Publicita bude zameraná na dve cieľové skupiny. Prvou sú priami účastníci projektu, teda samotní ľudia s mentálnym postihnutím, ich rodičia a opatrovníci a druhou skupinou je verejnosť.

Podľa toho, pre ktorú cieľovú skupinu je informácia určená, vyberieme obsah a typy publicity. Pre priamych účastníkov projektu je dôležité poskytovať aktuálne informácie o realizovanom projekte, o aktuálnych podujatiach, zmenách v termínoch a o dosiahnutých výsledkoch.

Pre širšiu verejnosť je cieľom informovať o problémoch, s ktorými sa ľudia s mentálnym postihnutím stretávajú, o možnostiach ich riešenia, ale aj o samotných aktivitách projektu.

Webová platforma a tlačené materiály

Ako hlavný informačný kanál v rámci realizácie projektu budeme používať webovú stránku realizátora (a stránky, ktoré spravuje). Webová platforma sa bude napĺňať priebežne počas celej doby realizácie projektu.

Materiály a podklady k napĺňaniu budú poskytovať a pripravovať manažéri jednotlivých aktivít projektu najmenej 14 dní pred ich očakávaným uverejnením. Pokiaľ je to možné, manažéri budú zodpovední aj za výrobu fotodokumentácie z realizovaných podujatí.

Obsahovo budú tlačené materiály pripravovať manažéri jednotlivých aktivít. Ich tvorbu budú komunikovať s manažérom aktivity Publicita, ktorý bude zodpovedný za ich vizuálne spracovanie.

Mentálne zdravie počas pandémie

Duševný stav Slovákov zasiahli počas pandémie karanténne opatrenia, kedy najmä mladí ľudia horšie prežívali sociálnu izoláciu. Ukázal to kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý sledoval postoje obyvateľov na Slovensku počas celého trvania pandémie.

Navyše, takmer polovica opýtaných zažívala depresívne pocity. Aj preto je podľa odborníkov potrebné duševnému zdraviu na Slovensku venovať ešte väčšiu pozornosť.

Duševnými ochoreniami trpí v našej krajine minimálne každý deviaty človek. Z nich každý štvrtý trpí depresívnymi poruchami.

Prieskum týkajúci sa dopadov koronavírusovej pandémie na duševné zdravie iniciovali prieskumná spoločnosť MN FORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Sociálna izolácia a mladí ľudia

„Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku,“ hodnotí výsledky prieskumu Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

„Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Ukazuje sa to celosvetovo a platí to aj u nás. Čím boli respondenti mladší, tým častejšie zažívali depresie a úzkosti. Naopak, starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ dodáva.

Pri hodnotení duševného stavu po troch mesiacoch pandémie uviedla viac než štvrtina respondentov zhoršenie duševného stavu. Sociálna izolácia a obmedzenie sociálnych kontaktov malo negatívny vplyv najmä na mladých dospelých do 30 rokov, ktorí uvádzali neustále alebo často zažívanú nervozitu (44,4 %), úzkosť (25 %), hnev (39,4%), depresívne pocity (27,2%) a osamelosť (28,3%).

„Duševný stav respondentov sa zhoršil ak sa respondentom zmenila pracovná pozícia, alebo pociťovali ohrozenie svojej pracovnej pozície, či zhoršenie rodinnej situácie, čo znamená, že častejšie prežívali úzkosti, hnev aj osamelosť,“ hovorí Kamila Urban.

Depresívne pocity a úzkosť

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže zvýšiť. Prieskum ukázal, že takmer polovica respondentov (48,2 %) zažívala počas pandémie často alebo občas depresívne pocity.

Podľa Prezidentky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. je dôležité sledovať depresívne pocity.

„Táto doba priniesla veľa nového. Straší ľudia v svojom živote mali predsa len viac skúseností s nejakými udalosťami, ktoré mohli byť ohrozujúce. Mladí ľudia, naopak, nemali žiaden vzor ako sa s depresívnymi pocitmi, kam môžeme zaradiť úzkosť, osamotenosť a skleslosť vyrovnať.

Ak však takéto pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu,“ vysvetľuje doktorka Izáková.

„Neliečená depresia významne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže priamo ohroziť na živote. Mnohí však ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú aj preto, lebo im chýba podpora rodiny a okolia, alebo sa obávajú odsúdenia okolia,” opisuje predsudky a problémy spojené so stigmatizáciou duševných ochorení doktorka Ľubomíra Izáková.

Vplyv pandémie na psychické zdravie

Dňa 6. 3. 2021 uplynul rok, odkedy sa na Slovensku objavila prvá zmienka o potvrdenom pozitívnom prípade na ochorenie COVID-19. Od tohto momentu sa začala meniť celková situácia, ktorá zasiahla každého obyvateľa.

Dopady tejto pandémie sú prítomné aj v dnešných dňoch a zasiahli do viacerých oblastí osobného, rodinného, pracovného, spoločensko-kultúrneho či ekonomického života a budú doznievať ešte určitú dobu.

COVID-19 má za následok nárast známych rizikových faktorov pre problémy duševného zdravia. Spolu s nepredvídateľnosťou a neistotou môže “lock down” a fyzické dištancovanie viesť k sociálnej izolácii, strate príjmu, osamelosti, nečinnosti, obmedzenému prístupu k základným službám, zvýšenému prístupu k jedlu, alkoholu a hazardným hrám online a k zníženiu rodinnej a sociálnej podpory, najmä u starších a zraniteľných ľudí a sebapoškodzovaniu alebo samovražednému správaniu.

Pandémia COVID-19 má zásadný vplyv na náš život. Mnohí z nás čelia výzvam, ktoré môžu byť stresujúce, ohromujúce a spôsobiť silné emócie u dospelých a detí.

Na zníženie šírenia COVID-19 sú potrebné opatrenia v oblasti verejného zdravia, ako je napríklad sociálny dištanc, ktoré vedú k tomu, že sa cítime izolovane a osamelo a môžu zvýšiť stres a úzkosť.

Najčastejšie prejavy stresu

• Pocity strachu, hnevu, smútku, obáv, otupenia alebo frustrácie.
• Zmeny chuti do jedla, energie, túžob a záujmov.
• Ťažkosti s koncentráciou a rozhodovaním.
• Ťažkosti so spánkom alebo nočné mory.
• Fyzické reakcie, ako sú bolesti hlavy, bolesti tela, žalúdočné problémy a kožné vyrážky.
• Zhoršenie chronických zdravotných problémov.
• Zhoršenie stavu duševného zdravia.
• Zvýšené používanie tabaku, alkoholu a iných látok.

Zmeny správania počas dlhodobej krízy

Pandémia a zmeny, ktoré s ňou súvisia postihli takmer každého človeka. Nemohli sme chodiť do práce, deti do školy či škôlky, nemohli sme sa stretávať so známymi a rodinou dlhý čas, cestovať, nakupovať, obmedzené boli naše voľnočasové aktivity a záujmy.

Ľudia vnímali nutné obmedzenia ako zásah do ich slobody, viac či menej boli narušené ich zabehnuté stereotypy a každodenné istoty. Najskôr sme pociťovali obavy a strach z niečoho nového, z vírusu ako vážneho ochorenia, báli sme sa o svoje zdravie, o zdravie i život svojich blízkych.

Postupne so zhoršujúcou sa situáciou sme boli čoraz viac zahltení množstvom negatívnych informácií v médiách, veľmi často hoaxov až konšpiračných teórií na sociálnych sieťach a politickými roztržkami.

S dĺžkou trvania tejto situácie a nie práve ideálnym krízovým menežmentom s často chaotickými riešeniami a komunikačným zmätkom sa postupne začali u ľudí prejavovať okrem strachu a smútku aj reakcie spojené s hnevom, zlosťou, bagatelizáciou situácie i samotného ochorenia COVID-19, ktoré viedli k ignorácii opatrení.

Strácal sa pocit súdržnosti a spravodlivosti. Narastal strach, zúfalstvo a ľudia strácali nádej, že sa svet k krátkej dobe vráti do starých koľají.

Mnohých pandémia postihla existenčne. Prišli o prácu, financie, denne riešia obavy, čo bude ďalej, ako zabezpečia rodinu, svoje prevádzky a zamestnancov.

Rodičia sú okrem iného vyčerpaní a preťažení zo starostlivosti o deti, ktoré sa učia z domu. S obmedzením životných potrieb u človeka narastá pocit frustrácie, ktorý môže spôsobovať úzkosť, depresiu ale aj hnev, objavuje sa nespavosť, znížená výkonnosť, zvýšenej a rizikovej konzumácii alkoholu.

V domácnostiach sa zvyšuje miera napätia, čo vedie k zvýšenému výskytu konfliktov až agresie a prejavom domáceho násilia. Alarmujúci je aj zvýšený výskyt samovražedného správania.

Krízová psychologická pomoc

Dopady sociálnej izolácie na mladých ľudí zaznamenal aj psychológ Marek Madro, zakladateľ projektu Internetovej poradne pre mladých - IPčko.sk.

„Od začiatku pandémie sme pocítili až päťnásobný dopyt po službách prvej psychologickej pomoci. Denne nás kontaktuje približne 280 ľudí. Preto sme na situáciu okamžite zareagovali a zdvojnásobili sme počet našich psychológov.

Rovnako sme rozšírili psychologickú pomoc na 24-hodinovú linku pre všetkých, ktorých pandémia zasiahla. Zaznamenali sme 330-percentný nárast kontaktov,” opisuje rozšírenie služieb združenia vplyvom koronavírusu.

Špecializovaná krízová linka pomoci funguje od apríla nielen cez chet a e-mail, ale IPčko pridalo aj telefonickú linku a videoporadenstvo, čo je veľmi podobné telepsychoterapii.

„Začali nás kontaktovať nielen mladí ľudia, ale aj ľudia v produktívnom veku a seniori, a tak sme hľadali nové možnosti komunikácie, ktoré by napríklad seniorom boli dostupnejšie.

Adolescencia je najdôležitejšie a najnáročnejšie obdobie v živote, keď človek čelí viacerým výzvam, ale chýba mu dostatok skúseností, aby ich dokázal zvládať.

So svojimi problémami sa mladí dospelí zverujú skôr rovesníkom ako rodičom, ale ani rovesníci nemajú dostatok skúseností a zručností, ako ťažkým životným situáciám čeliť,“ hovorí psychológ Marek Madro.

Na alebo na bezplatnej telefonickej linke 0800 500 333 môžu ľudia kontaktovať odborníkov pri akomkoľvek probléme, napríklad, ak sa cítia osamelí, a nevedia si so situáciou poradiť.

IPčko poskytne klasickú krízovú intervenciu. Počas pandémie, tak aj inokedy dokáže poskytnúť aj kontinuálne dlhodobejšie sprevádzanie a podporu pri hľadaní ďalšej formy pomoci napríklad u psychológa či psychiatra.

Kedy vyhľadať odborníka

Medzinárodná klasifikácia chorôb presne určuje, čo je depresívna porucha či depresívna epizóda. „Ide o pocit skleslosti, ktorý trvá minimálne dva týždne a sprevádza ho neschopnosť tešiť sa z bežných vecí.

Porucha nálady má nepriaznivý vplyv na psychiku aj telesné fungovanie. Tento stav sprevádzajú aj pocity úzkosti, viny, podráždenosti, kedy reagujeme vzhľadom na stresovú situáciu precitlivenejšie.

Mení sa chuť do jedla, sexuálne fungovanie, pridružia sa poruchy spánku, vnútorný nepokoj, poruchy pozornosti, pamäti.

Pri depresii sú časté pocity bolesti, kedy sa znižuje prah bolesti, sprevádzať ju však môžu aj obavy plánovať, rozhodnúť sa.

Toto všetko je zaťažujúce, človek sa cíti neschopný, rozmýšľa, či má život zmysel, či sa ešte zmysel života vráti. Vážnejším stavom sú samovražedné sklony.

Čas navštíviť odborníka nastane vtedy, ak podobné pocity pretrvávajú viac ako dva týždne, hoci to nemusí byť kontinuálne. Ak človek nedokáže fungovať počas takéhoto obdobia tak ako pred tým, je čas navštíviť odborníka, buď psychológa alebo psychiatra,“ vysvetľuje doktorka Ľubomíra Izáková.

Ak má človek pocit, že situáciu v súvislosti s pandémiou COVID-19 nezvláda, zhoršuje sa mu jeho duševný stav, mení sa mu nálada, má stavy vnútorného napätia a sú prítomné dlhotrvajúce poruchy spánku je vhodné navštíviť odborníka v oblasti duševného zdravia, t.j. psychiatra, psychológa, psychoterapueta či sestru špecialistku v ošetrovateľskej starostlivosti v psychiatrii alebo sestru komunitného zdravia.

Jednotliví odborníci vedia erudovane poskytnúť odborné rady a pomoc.

Niekedy je dobré poradiť sa, či stačí iba vypnúť, venovať sa svojej vlastnej psychohygiene, nájsť iný spôsob fungovania, inokedy je potrebná profesionálna pomoc.

Čo pomáha udržiavať duševnú rovnováhu

Riešením, ktoré nám môže v mnohom pomôcť - a nielen v čase pandémie, je psychohygiena. „Od malička by sme sa mali učiť venovať sa činnostiam, ktoré nám vracajú duševnú rovnováhu, ktoré nám pomôžu zachovať si duševnú pohodu.

Ak máme trvalé návyky dopriať si relax, čo by sa malo týkať celej našej existencie - stravy, vzťahov, aktivít či spánku, je to o to jednoduchšie.

Ponoriť sa do činností, ktoré nám prinášajú radosť aj v čase záťažových situácií, pomáha lepšie krízu zvládať,“ zamýšľa sa doktorka Izáková.

„Na každého platí niečo iné. Mnohí z nás sa tiež museli vzdať svojej komfortnej zóny a zistili, že v neistej situácii nie je dobré plánovať dlhodobo. Situácia sa rýchlo menila, oveľa efektívnejšie bolo plánovať len zo dňa na deň,“ dopĺňa psychologička Katarína Jandová.

Každodenný režim a starostlivosť o telo

• Pravidelný denný režim (ranná hygiena, pravidelný stravovací režim, spánok v rovnakom čase).
• Plánovanie povinností a aktivít na deň a v dlhšom časovom úseku, naplánovať oddychové aktivity (cvičenie, prechádzky, knihy, TV, rádio atď.).
• Dôležité je uplatňovať tzv. rituály, teda činnosti, ktoré sa odohrávajú v pravidelnej dobe a majú ustálený charakter.
• Nezanedbávať priateľov a známych (využívať telefonický alebo mailový kontakt).
• Starajte sa o svoje telo: Zhlboka sa nadýchnite, natiahnite alebo meditujte nad vonkajšou ikonou.
• Snažte sa jesť zdravé a vyvážené jedlá.
• Cvičte pravidelne.
• Doprajte si dostatok spánku.
• Nájdite si čas na odpočinok.
• Skúste sa venovať iným činnostiam, ktoré vás bavia.

Ideálne je dodržiavať základné princípy zdravého životného štýlu a pravidlá zdravej životosprávy. Nestačí však starať sa len o svoje telesné zdravie, ale aj o to duševné, samozrejme s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré táto doba prináša.

Platí stále známe zdravo sa stravovať, konzumovať ryby, zeleninu, vitamíny, dostatok spánku a pravidelný pohyb doma, ale najmä v prírode. Prechádzky v prírode majú efekt na fyzické zdravie, ale tiež znižujú mieru stresu a pôsobia relaxačne.

Dôležité je dodržiavať pravidelný denný režim, to znamená, že aj v prípade karantény sa snažiť dodržiavať čas kedy vstávam či idem spať, kedy raňajkujem a pod.

Vyhýbať sa alkoholu, drogám, cigaretám, nadmernému množstvu kofeínu, ktorý môže zhoršovať prejavy stresu. Nepotláčať emócie, snažiť sa relaxovať, venovať sa svojim záľubám, počúvať hudbu, čítať a pod.

Obmedzenie negatívnych informácií

Robte si prestávky pri sledovaní, čítaní alebo počúvaní novinových správ, vrátane tých na sociálnych sieťach. Je dobré byť informovaný, ale neustále počúvanie o pandémii môže byť znepokojujúce.

Zvážte obmedzenie správ iba na párkrát denne a na chvíľu sa odpojte od obrazoviek telefónu, televízie a počítača.

Minimalizovať sledovanie spravodajstva ohľadom vývoja pandémie COVID-19. Vyhýbať sa nadmernému zahlcovaniu negatívnymi informáciami v médiách a na sociálnych sieťach.

Snažiť sa získať informácie len z overených zdrojov. Obmedziť čas strávený na internete, oslobodiť sa od neustálych upozornení na nové správy tzv. „feedov“, ktoré nám nedovolia vypnúť a oddýchnuť si.

Vzťahy, komunikácia a podpora

Spojte sa s ostatnými. Porozprávajte sa s externou ikonou ľudí, ktorým dôverujete, o vašich obavách a o tom, ako sa cítite.

Ak sa napriek tomu nedarí emócie zvládnuť, podeliť sa o ne s partnerom alebo priateľmi aj keď len dištančne.

Efektívne komunikovať, pri komunikácii s blízkymi ľuďmi alebo pri pracovnej komunikácii mať na pamäti, že aj iní ľudia vnímajú túto situáciu ťaživo (nezvyšovať hlas, argumentovať vecne a bez urážania).

Spojte sa so svojimi komunitnými alebo vieroučnými organizáciami. Kým sú zavedené opatrenia na dištancovanie od spoločnosti, skúste sa pripojiť online, prostredníctvom sociálnych médií alebo telefonicky či poštou.

Relaxácia a práca s pozornosťou

Uplatniť tzv. „denné snenie“. Stačí si niekoľko minút predstavovať niečo, čo je veľmi príjemné.

Aplikovať relaxačné cvičenia, ktorých cieľom je navodiť vnútornú pohodu a harmóniu. Takýchto uvoľňovacích techník je veľké množstvo.

Ich podstata spočíva väčšinou v ovládaní techniky dýchania, najmä dýchanie bránicou. Odporúča sa jóga a iné relaxačné techniky.

Ideálne je nacvičiť si tieto techniky pod vedením inštruktora.

Naučme sa sprítomňovať svoje prežívanie, t.j. uvedomovať si, kde práve som, čo robím, ako sa cítim a pod. Na zvládanie úzkosti sa dajú využívať rôzne dychové a relaxačné cvičenia, ktoré sú dostupné aj na internete.

Stratégie sebakontroly

Vyššie uvedené kroky k udržaniu a zlepšeniu duševnej kondície nám môžu pomôcť vykonávať aj určité pomáhajúce stratégie, označované aj ako stratégie sebakontroly:

• odmeníme sa ak sme urobili niečo, čo sme si zaumienili;
• realizujme zaumienenú zmenu systémom krok za krokom;
• vhodné je stanoviť si malé a jasné ciele, ktoré neskôr vedú k dosiahnutiu celkového cieľa;
• učme sa pomocou pozorovania, ako druhí zaobchádzajú s určitými situáciami;
• všímajme si, čo robíme a ako sa pritom cítime;
• napíšme si plán, čo by sme chceli zmeniť a ako by sme sa chceli odmeniť za realizáciu.

Jednotlivé stratégie sebakontroly pomáhajú zmeniť naše myslenie a konanie čo má za následok aj pozitívne ovplyvnenie našej emócie.

Pracovná záťaž a vyhorenie

Pri pozorovaní vážnych príznakov vyhorenia, tzv. burnout syndróm, sa odporúča zmiernenie pracovného zaťaženia, prípadne ak je to možné, dovolenka alebo neplatené voľno.

Ideálne je ak odstránime alebo zmiernime tie prvky práce, ktoré zamestnanec považuje za najviac stresujúce, napr. viac prestávok, rovnomernejšie rozdelenie práce, zmena pracovného zaradenia a iné manažérske opatrenia.

Konanie dobrých skutkov znižuje úroveň stresu. Počas takýchto činností sa človek odďaľuje od svojich ťažkostí a stúpa jeho sebaúcta.

Mentálne zdravie detí, mladých ľudí a seniorov

Deti a dospievajúci

Čím mladší človekm, tým horšia adaptácia. Kolektív a vzťahy s rovesníkmi sú pre deti a ich normálny psychologický vývin veľmi dôležité.

Vo svete, ale aj na Slovensku sa uskutočnili štúdie ohľadom výskytu duševných porúch u mladých ľudí a študentov počas pandémie, pričom sa preukázala vyššia miera depresie, úzkosti, nespavosti, ale aj zvýšený sklon ku konzumácii alkoholu u študentov.

S tým súviseli aj ťažkosti so zvládaním študijných povinností. Čo je alarmujúce, zvýšil sa počet samovrážd a psychiatrických hospitalizácií u detí a tínedžerov.

Určitým stresom pre žiakov, študentov ale aj pedagógov sa stala aj dištančná forma vzdelávania, na ktorú sme neboli pripravení.

Zároveň však táto kríza posunula využitie komunikačných technológie dopredu. Často v rodinách vládne krik a vypätá situácia medzi rodičmi či partnermi, ktorej sú svedkom aj deti.

Niektoré deti trávia neúmerne veľa času na sociálnych sieťach, mnoho detí a tínedžerov sa počas pandémie sociálne uzatvorilo a niektorí odmietajú vychádzať z domu.

Zhoršilo sa aj ich telesné zdravie, z nedostatku prirodzenej fyzickej aktivity pozorujú pediatri nárast nadváhy a obezity u detí.

Deti sa zdajú zraniteľnejšie voči vedľajším účinkom pandémie a to do budúcna zvyšuje pravdepodobnosť výskytu krízy ich duševného zdravia.

To sa týka aj detí. Kontrolovať čo a ako dlho sledujú na sociálnych sieťach alebo v televízii. Snažiť sa viac s nimi komunikovať, zaujímať sa o to, ako sa cítia.

Určite ocenia, ak si zahráme spoločenské hry či pozrieme staré fotografie a zaspomíname si.

Seniori

Preto je veľmi dobre sledovaný aj mentálny stav seniorov. Opatrujúci personál sa s klientmi aj rozpráva a pýta sa aj na to, ako sa cítia a ako sa majú.

Dokonca aj ľudia, ktorí sa počas celého predošlého života tešili dobrému psychickému zdraviu, môžu vo vyššom veku ochorieť na ťažkú depresiu, Alzheimerovu chorobu, úzkostné poruchy alebo iné psychické ochorenie.

Výskumy ukazujú, že u starších ľudí existuje väčšie riziko rozvinutia niektorých psychických porúch než u ľudí mladšieho veku. Mnohé z nich však za predpokladu ich správneho diagnostikovania možno účinne liečiť.

Starší ľudia potrebujú viac času, kým sa zorientujú, čo zo strany lekárov a personálu vyžaduje aj viac trpezlivosti. A tu môže byť práve ochotný opatrovateľ nápomocný.

U seniorov sa stav v súvislosti s izoláciou a nastolenými opatreniami častokrát zhoršuje, a to nielen v zmysle depresie, úzkosti a nespavosti, ale zmenou stereotypov s obmedzením kontaktov s príbuznými a okolitým svetom dochádza niekedy k zhoršeniu sústredenia, pamäti a celkovo kognitívnych funkcií.

Objavujú sa stavy zmätenosti či agresivita voči partnerovi. Senior zvyčajne trpí aj inými chronickými závažnými telesnými ochoreniami, ktoré riešime počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, pretože oddelenia vnútorného lekárstva sú preťažené, oddelenia pre dlhodobo chorých sa museli reprofilizovať.

Pomáhajúce profesie a telemedicína

Takzvané pomáhajúce profesie boli počas pandémie najzraniteľnejšie. Preto sa psychiatri aj psychológovia snažili definovať pravidlá, ako fungovať v zdravotníctve počas protipandemických opatrení.

Od tzv. pomáhajúcich profesií, ako sú lekári a sestry sa očakáva, že ak pacienti potrebujú pomoc, budú vždy k dispozícii. Ale aj zdravotníci sú len ľudia, a majú len istú kapacitu ako a dokedy môžu vysokú fyzickú a psychickú záťaž zvládať.

Bez ohľadu na krízu, ktorú sme zažívali, patrí komunita lekárov na celom svete medzi profesie, ktoré sú najviac ohrozené depresívnym prežívaním, úzkosťou a aj vysokou mierou suicidalitity.

„Záleží na tom, aké zdroje informácií si človek v kríze vyberal. Dobré je nenechať sa prevalcovať len negatívnymi správami.

Núdzový stav v nemocniciach bol naozaj vyčerpávajúci, zažívali sme právnu neistotu pri výkone povolania, a najmä na začiatku nás sprevádzala obava z nedostatku ochranných pomôcok.

Novou skúsenosťou pre nás bola telemedicína. Vo svete sa s úspechom využíva telepsychiatria, telepsychológia či dokonca telepsychoterapia, no my sme si to doteraz nevedeli predstaviť.

Učili sme sa za pochodu. Nebolo to jednoduché, ale za psychiatrov a psychológov môžem povedať, že sme sa tejto úlohy zhostili skvele.

Najnovšie údaje o duševných poruchách na Slovensku

Podľa štatistík za rok 2024 patrí počet vyšetrených osôb v psychiatrických ambulanciách k najvyšším od roku 2009. Pacienti sa najčastejšie liečili na afektívne poruchy, no dáta ukazujú aj výrazné rozdiely medzi mužmi a ženami.

Ženy častejšie trápili schizofrénie a depresívne poruchy, zatiaľ čo muži dominovali pri hospitalizáciách spojených s alkoholom a drogami.

Ambulantná psychiatria

V roku 2024 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 404 752 pacientov so stanovenou diagnózou, čo predstavuje 746,9 osoby na 10-tisíc obyvateľov.

V porovnaní s rokom 2023 ide o pokles o 5,4 percenta. Napriek tomu sú čísla jedny z najvyšších od roku 2009.

Ženy boli vyšetrené častejšie ako muži, 852,5 žien na 10-tisíc obyvateľov oproti 636,5 mužom.

Najväčšiu skupinu pacientov tvorili ľudia s afektívnymi poruchami, ktorých bolo 31,1 percenta, čo predstavuje 232,3 osôb na 10-tisíc obyvateľov.

Ďalšími častými diagnózami boli neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (27,4 percenta) a organické duševné poruchy vrátane symptomatických (20,1 percenta).

Pri týchto troch hlavných skupinách diagnóz prevažovali ženy, zatiaľ čo muži boli častejšie liečení pre poruchy psychického vývinu a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok.

Novodiagnostikovaní pacienti

Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 59 438 osobám, čo je 109,7 pacienta na 10-tisíc obyvateľov. V porovnaní s rokom 2023 ide o pokles o 6,7 percenta.

Najčastejšie išlo o neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, organické duševné poruchy vrátane demencií a afektívne poruchy.

Najviac novodiagnostikovaných pacientov bolo vo veku nad 75 rokov, a to až 276,9 osôb na 10-tisíc. U 85,5 percenta z nich išlo o organické poruchy, najmä demencie alebo poruchy spôsobené dysfunkciou mozgu.

Výrazná skupina pribudla aj medzi tínedžermi vo veku 15 až 19 rokov, kde na 10-tisíc obyvateľov pripadalo 139,1 pacientov.

Najčastejšie išlo o úzkostné a stresové poruchy, ktoré tvorili viac ako 40 percent všetkých prípadov.

V tejto vekovej kategórii prevládali dievčatá a mladé ženy (168,3 na 10-tisíc) nad chlapcami a mladými mužmi (111,3 na 10-tisíc).

Ústavná psychiatrická starostlivosť

Na psychiatrických oddeleniach nemocníc bolo v roku 2024 uskutočnených 41 427 hospitalizácií pre duševné poruchy a poruchy správania, čo je 76,4 na 10-tisíc obyvateľov.

V porovnaní s rokom 2023 ide o nárast o 1 107 hospitalizácií. Viac ako polovicu pacientov tvorili muži (56,1 percenta).

Najčastejším dôvodom hospitalizácie boli poruchy správania spôsobené užívaním alkoholu, ktoré tvorili 25,8 percenta všetkých prípadov.

V tejto skupine prevládali muži viac než trojnásobne - 30,6 hospitalizovaných mužov oproti 9,3 ženám na 10-tisíc.

Druhou najčastejšou diagnózou bola schizofrénia a príbuzné poruchy, ktoré stáli za 19,2 percentami hospitalizácií a boli najčastejším dôvodom prijatia žien do ústavnej starostlivosti.

Afektívne poruchy tvorili 14 percent hospitalizácií a pri organických duševných poruchách, kam patrí aj demencia, sa hospitalizácie týkali najmä pacientov nad 65 rokov.

Vekové rozdiely

Najviac hospitalizácií bolo zaznamenaných u osôb vo veku 30 až 44 rokov (100,5 na 10-tisíc) a 45 až 59 rokov (92,2 na 10-tisíc).

U detí do 14 rokov dominovali zmiešané poruchy správania a emotivity. Dospievajúci vo veku 15 až 19 rokov boli hospitalizovaní pre tie isté poruchy, no často aj pre depresívne epizódy.

U mladých dospelých vo veku 20 až 29 rokov prevládali hospitalizácie pre závislosti od viacerých drog a psychoaktívnych látok, pričom tri štvrtiny pacientov tvorili muži.

V skupine ľudí stredného veku dominovali hospitalizácie pre problémy s alkoholom - vo veku 30 až 44 rokov to bolo 35,5 percenta prípadov a vo veku 45 až 59 rokov až 36,4 percenta.

U najstarších pacientov nad 75 rokov prevládali demencie a iné poruchy mozgu, ktoré tvorili takmer 60 percent hospitalizácií, pričom dve tretiny pacientov tvorili ženy.

Reforma starostlivosti o duševné zdravie

Po systémových zmenách v oblasti duševného zdravia odborníci volajú už dlhé roky. Zdôrazňujú, že dôležitou súčasťou zmeny musí byť reforma psychiatrickej starostlivosti s prihliadnutím nielen na zdravotný, ale aj sociálny aspekt.

„Situácia počas pandémie zastavila mnohé, ale nezastavila progres. Duševné zdravie sa po prvý raz dostalo aj do programového vyhlásenia vlády. Na ministerstve už začali experti pracovať na reforme v tejto oblasti,“ hovorí doktorka Izáková.

„Chceme položiť základy komunitnej psychiatrie, aby sme do systému psychiatrickej starostlivosti dostali viac služieb, ktoré sa stanú dostupnejšie a komplexnejšie.

Aby pacienti dostali takpovediac na mieru konkrétnu starostlivosť. Niektorým pacientom pomôže, ak dostanú liečbu na psychiatrickej ambulancii, a fungujú dobre.

Sú však aj takí, ktorí potrebujú iné služby, v centrách duševného zdravia a poradniach duševného zdravia, kde by sme sa zameriavali aj na prevenciu,“ povedala doktorka Izáková.

Odborníci na ministerstve majú v pláne pozrieť sa aj na riešenia nedostatku špecialistov, ktorí liečia pacientov v tejto oblasti.

Plánujú vytvoriť aj centrá duševného zdravia založené na fungovaní multidisciplinárnych tímov, podporiť fungovanie denných psychiatrických stacionárov a zvýšiť dostupnosť odborných vyšetrení v ambulanciách.

Experti na ministerstve sa zamerajú tiež na riešenie starostlivosti o deti a dospievajúcich s duševnými poruchami, riešenia sa budú nastavovať aj pre pacientov v seniorskom veku.

Reforma starostlivosti o duševné zdravie sa zameria aj na prevenciu, čo prináša výzvy pre viacero rezortov.

„Edukácia o duševnom zdraví je veľmi dôležitá či už na školách, pracoviskách alebo v komunitách,“ povedal Viktor Svetský, vedúci Oddelenia nadrezortnej koordinácie MZ SR.

tags: #kollarikova #analyza #a #mentalne