Starostlivosť o zamestnancov vo vybranom podniku zahŕňa vytváranie bezpečných a primeraných pracovných podmienok, podporu fyzického a duševného zdravia, rozvoj kvalifikácie, otvorenú komunikáciu, férové odmeňovanie a opatrenia podporujúce rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Zamestnávateľ je povinný vytvárať také primerané pracovné podmienky a starať sa o vzhľad a úpravu pracovísk, ktoré umožňujú, aby výkon práce bol kvalitný, hospodárny a bezpečný, aby práca prinášala zamestnancom uspokojenie a aby pôsobila priaznivo na ich všestranný rozvoj. Starostlivosť o zamestnancov však vo vybranom podniku nemá zostať iba formalitou, pretože priamo ovplyvňuje spokojnosť, produktivitu, zdravie, lojalitu aj stabilitu pracovného kolektívu.
Čo zahŕňa starostlivosť o zamestnancov
Starostlivosť o zamestnancov je širšia než poskytovanie mzdy a plnenie zákonných povinností. Analýza odhalila podstatnú koreláciu medzi získavaním, rozvojom a udržiavaním talentovaných ľudí a celkovým zdravím, ktoré zahŕňa fyzické, duševné, sociálne a finančné zdravie.
Spoločnosti, ktoré konajú s cieľom zvýšiť pohodu zamestnancov, by mali očakávať vyššiu pracovnú spokojnosť, lojalitu, angažovanosť a výkonnosť. Riešením týchto problémov môže personálne oddelenie vytvoriť podmienky, vďaka ktorým sa zamestnanci budú cítiť úspešnejší, oceňovanejší a ako dôležitá súčasť firmy.
Hlavné oblasti starostlivosti
- Profesionálny rozvoj a vzdelávanie
- Práca na mieru
- Podporná firemná kultúra
- Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, flexibilita
- Wellness programy a výhody
- Bezpečné, zdravé a ergonomické pracovné prostredie
- Otvorená komunikácia a pravidelná spätná väzba
Podľa prieskumu blaho zamestnancov presahuje rámec minimálnej mzdy a bezpečnostných opatrení. Znamená to oceniť úsilie zamestnancov a ich rôznorodé ľudské potreby.
Pritom spoločnosti nemusia byť bezchybné; zamestnanci si najviac cenia dôslednosť v úsilí. Aby sa zvýšila všeobecná pohoda zamestnancov, zamestnanci HR oddelení by mali premýšľať o zaradení oficiálnych (ako napríklad flexibilné benefity) aj neformálnych aktivít (sporadické organizovanie tímových obedov).
Starostlivosť o zamestnancov vo vybranom podniku
Predstavte si dve firmy. V prvej ľudia robia svoju prácu. Prídu, odídu, splnia úlohy. Atmosféra vo firme je prevažne pokojná, ale nie je v nej nič, čo by ich držalo. Starostlivosť o zamestnancov je len formalita.
V druhej to vyzerá podobne. Tiež sa tam maká. Rozdiel je v tom, že ľudia majú energiu. Neodchádzajú po prvom probléme. A keď dostanú lepšiu ponuku, váhajú. No nie kvôli platu, ale kvôli tomu, ako sa tam pracuje.
Práve tento rozdiel robí z „HR témy“ biznisovú výhodu. Silná firma stojí na tom, ako sa v nej ľudia cítia. Keď nastavíte starostlivosť o zamestnancov tak, aby dávala zmysel v ich reálnom živote, vrátia vám to výkonom, lojalitou aj prístupom k práci.
Pracovné prostredie a pracovné podmienky
Pracovné prostredie je to, ako sa ľuďom v práci funguje (atmosféra, komunikácia, kultúra). Pracovné podmienky sú konkrétne nastavenia (pracovný čas, nástroje, bezpečnosť, ergonomické vybavenie, procesy).
Rozdiel medzi pracovným prostredím a pracovnými podmienkami je dôležitý pri plánovaní starostlivosti o zamestnancov. Pracovné prostredie súvisí najmä s tým, ako zamestnanci prežívajú každodenné fungovanie vo firme, zatiaľ čo pracovné podmienky určujú, aké konkrétne nástroje, pravidlá a možnosti majú pri výkone práce.
Povinnosti zamestnávateľa
Vzhľad a úpravu sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.
Zamestnávateľ je povinný vytvárať také primerané pracovné podmienky a starať sa o vzhľad a úpravu pracovísk, ktoré umožňujú, aby výkon práce bol kvalitný, hospodárny a bezpečný, aby práca prinášala zamestnancom uspokojenie a aby pôsobila priaznivo na ich všestranný rozvoj.
Zdravie a pohoda zamestnancov
Zabezpečte zamestnancom rôzne wellbeing aktivity či programy. Stavte napríklad na masáže priamo na pracovisku, rôzne cvičenia a konzultácie s fyzioterapeutom.
Organizujte vzdelávacie workshopy a prednášky v tejto oblasti. Naučte zamestnancov, ako sa lepšie stravovať či ako si zlepšiť mentálne zdravie.
Volajte si pravidelne do firmy odborníkov. Pre zamestnancov to bude motivačné a pre vás prínosné, keďže tieto aktivity môžu zlepšiť efektivitu kolektívu.
Takáto starostlivosť o zamestnancov sa jednoznačne oplatí. Zdravie firemného kolektívu sa priamo odráža na ich výkonnosti, produktivite, počte absencií aj angažovanosti.
Fyzické zdravie a prevencia
Veľkú silu majú dobre nastavené firemné výhody, ktoré podporujú oddych, pohyb a zdravý životný štýl. Zamestnanci si tak benefity spájajú s konkrétnym pozitívnym zážitkom - s víkendom mimo mesta, s časom pre rodinu alebo s pocitom, že môžu na chvíľu vypnúť.
Prevencia môže zahŕňať fyzioterapeutické konzultácie, edukáciu o správnom sedení, cvičenia, zdravotné prehliadky a vzdelávanie v oblasti zdravého životného štýlu. Pomôže aj prevencia ako fyzio konzultácie alebo edukácia o správnom sedení.
Zdravotné prehliadky zamestnancov sú jednou z tých tém, ktoré HR často vníma skôr ako „nutné zlo“ - papierovanie, plánovanie termínov, riešenie dochádzky. V skutočnosti ide o jeden z pilierov BOZP, prevencie a starostlivosti o ľudí vo firme.
Podpora duševného zdravia
Táto oblasť dnes dostáva v pracovnej oblasti „na frak” viac než kedykoľvek predtým. Žijeme totižto v dobe perfekcionizmu a uponáhľanej dobe bez hraníc.
Myslite preto vo zvýšenej miere na psychiku vášho kolektívu. Zabezpečte zamestnancom psychológa priamo na pracovisko, preberie s nimi všetko to, na čo vy nemáte priestor.
Najmä spôsob vedenia, férovosť, zvládnuteľná záťaž a pocit kontroly nad prácou. Veľký rozdiel robí aj to, či sa problémy riešia včas a otvorene.
Duševné zdravie zamestnancov sa nedá oddeliť od organizácie práce. Veľa závisí od toho, ako je nastavená práca, očakávania, dostupnosť, komunikácia a či majú ľudia priestor zregenerovať.
Psychosociálne riziká
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci patrí medzi tradičné piliere pracovného práva. Dlhé roky sa však táto oblasť spájala predovšetkým s ochranou fyzickej integrity zamestnanca, s prevenciou pracovných úrazov a chorôb z povolania v ich klasickom ponímaní.
Súčasná realita trhu práce však tento pohľad zásadne rozširuje. Narastajúci význam duševného zdravia, psychickej pohody a psychosociálnych rizík kladie nové nároky na výklad aj aplikáciu pracovnoprávnych predpisov.
Elektronické usmernenie na riadenie stresu a psychosociálnych rizík Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) ponúka cenné zdroje pre zamestnávateľov a pracovníkov malých podnikov, ktorí sa zaoberajú problematikou psychosociálnych rizík v pracovnom prostredí.
Štyri kroky k lepšiemu pracovnému prostrediu
1. Bezpečnosť a zdravie
Dbajte na dodržiavanie bezpečnostných predpisov zo všetkých strán. Zabezpečte pracovné prostredie tak, aby ste minimalizovali riziko úrazov a zdravotných problémov.
Diskutujte so zamestnancami o oblastiach, ktoré treba zlepšiť. Zamestnanci často najlepšie poznajú praktické problémy, ktoré vznikajú pri každodennom výkone práce.
2. Ergonómia pracoviska
Ako moderný a uvedomelý zamestnávateľ by ste túto oblasť mali brať do úvahy vo zvýšenej miere. Vybavte pracovisko ergonomickým nábytkom, pomôckami, zavolajte do firmy i fyzioterapeuta.
Ukáže zamestnancom, ako správne sedieť či ako si uľaviť od bolesti a nekomfortu. Základ je ergonomické sedenie, dobré osvetlenie, kvalitný vzduch a priestor na sústredenie.
3. Čistota a hygiena
Posledné roky, kedy úradovala pandémia, nás naučili vo zvýšenej miere dbať na čistotu. Doma i v práci.
Síce sa život vrátil do normálu, ale zabezpečenie vecí ako sú denné upratovanie, pravidelná dezinfekcia stolov či používanie čističov vzduchu by mali byť samozrejmosťou.
4. Relaxačná atmosféra
Vytvorte pre zamestnancov prostredie, v ktorom sa budú cítiť ako doma. Možno ešte lepšie. Vybavte pracovisko zeleňou, relaxačnými kútikmi, pohrajte sa s farbami i svetlom.
Dobre nastavené pracovisko má podporovať sústredenie aj regeneráciu. Priestor na oddych môže byť súčasťou starostlivosti o zamestnancov, ak zároveň nenahrádza riešenie nadmernej pracovnej záťaže alebo nefunkčných procesov.
Komunikácia, vedenie a spätná väzba
Udržiavajte na pracovisku otvorenú a efektívnu obojstrannú komunikáciu. Nie je nič horšie, ako nepoznať spätnú väzbu, pracovať na zadaní bez jasných inštrukcií či dostať vypracovaný projekt, ktorý nespĺňa vaše predstavy.
Jasné pravidlá a očakávania, menej zbytočných meetingov, lepšie plánovanie práce a rýchle opravy „pain pointov“ (chaos v úlohách, slabé nástroje, nefunkčné procesy).
Najlepšie fungujú krátke anonymné pulzné dotazníky a pravidelné 1:1 rozhovory. Dôležité je pýtať sa na konkrétne situácie, nie len na „spokojnosť“.
Čo má vplyv na psychickú pohodu
Najmä spôsob vedenia, férovosť, zvládnuteľná záťaž a pocit kontroly nad prácou. Veľký rozdiel robí aj to, či sa problémy riešia včas a otvorene.
Ak je vo firme chaos, tlak alebo slabá komunikácia, ani najlepšie benefity to nezachránia. Zamestnanec to vycíti veľmi rýchlo.
Pracovná záťaž a prevencia vyhorenia
Sledujte vyťaženosť vášho kolektívu. Spozorujte včas známky prepracovania či nebodaj až syndrómu vyhorenia.
V dnešnej dobe sa to stáva často a mnohým. No vy ako šéf viete včasnou intervenciou spraviť veľa.
Myslite na to a nastavte starostlivosť o zamestnancov aj týmto smerom. Wellbeing nie je synonymum pre „wellness poukaz“.
Odráža to, ako firma pristupuje k svojim ľuďom. Zamestnanci, ktorí majú priestor na regeneráciu a rovnováhu, dokážu udržať stabilný výkon a robia menej chýb.
Vzdelávanie a profesijný rozvoj
Zamestnávateľ sa stará o odborný rast svojich zamestnancov, a to o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Podľa finančných možností organizácie v rámci ďalšieho vzdelávania organizuje a vysiela zamestnancov na kurzy, školenia, semináre, študijné pobyty a iné vzdelávacie aktivity.
Riadny výkon závislej práce si vyžaduje jej výkon vzdelaným zamestnancom v pracovnom pomere. Pritom možno rozlišovať prehlbovanie, rozširovanie kvalifikácie alebo vzdelávanie na základe dohody subjektov pracovného pomeru.
Rozlišovanie druhov kvalifikácie zamestnanca pritom závisí od toho, či je vzdelávanie potrebné na ďalší riadny výkon závislej práce. Pokiaľ je potrebné, tak zamestnanec môže od zamestnávateľa požadovať poskytnutie potrebného pracovného voľna.
Taktiež sa poskytne náhrada mzdy, pokiaľ sú splnené obligatórne predpoklady dané právnou úpravou. Profesionálny rozvoj zároveň pomáha zamestnancom vnímať, že podnik počíta s ich ďalším uplatnením a rozvojom.
Formy rozvoja
- kurzy a školenia;
- odborné semináre;
- študijné pobyty;
- workshopy;
- prednášky;
- individuálne konzultácie;
- vzdelávanie zamerané na komunikáciu, stres a duševné zdravie;
- praktická edukácia o ergonómii a zdravom pracovnom režime.
Workshop je interaktívna forma firemného vzdelávania, ktorá dáva účastníkom priestor aktívne sa zapojiť a učiť sa priamo na reálnych príkladoch. Namiesto pasívneho počúvania prednášky sa zamestnanci učia riešením situácií, ktoré poznajú zo svojej práce - či už ide o komunikáciu v tíme, zvládanie stresu alebo nastavenie pracoviska.
Mzda, benefity a nefinančné formy podpory
Čo je v dnešnej dobe viac? Ideálne asi staviť na kombináciu. Zamestnanci isto okrem adekvátnej mzdy ocenia aj ďalšie benefity.
Organizujte pre nich rôzne podujatia, workshopy, prednášky, poskytnite im vzdelávanie i zdravotnú starostlivosť priamo na pracovisku. Takto sa stanete zamestnávateľom, od ktorého nie je prečo odchádzať.
Firmy si uvedomujú dôležitosť firemných benefitov a investujú do nich viac než kedykoľvek predtým. Napriek tomu sa často nič zásadné nemení. Fluktuácia je rovnaká. Výkon kolíše. Atmosféra v kanceláriách stagnuje.
Problém nie je v benefitoch. Tie samy o sebe nič nepokazia. Len od nich očakávate, že fungujú ako „náplasť“ na problém.
Benefity a firemná kultúra
Firemná kultúra je základ. Benefity sú len jej zrkadlom. Naopak, vo firme, kde funguje dôvera, majú benefity úplne inú váhu.
Sú dôkazom toho, že firma rozmýšľa nad tým, ako ľuďom uľahčiť život. Práve od toho závisí, či budujete employer branding alebo len rozdávate výhody.
Ak mu benefit:
- nedáva slobodu výberu,
- nevie ho využiť v reálnom živote,
- alebo vyžaduje administratívnu námahu,
stráca svoju výhodu. Každý človek má inú situáciu. Niekto rieši deti, niekto zdravie, iný oddych alebo zážitky.
Jedno univerzálne riešenie nefunguje. Preto rastie význam nefinančných benefitov a flexibilných riešení. V realite má rovnaký benefit odlišný dopad.
Generačné a individuálne potreby zamestnancov
Najväčšiu zmenu dnes prináša generačný mix. Generácia Z a mileniáli tvoria väčšinu pracovnej sily.
Ich očakávania sa odlišujú od predchádzajúcich generácií a zásadne menia spôsob, ako firmy motivujú zamestnancov. Základom ich zmýšľania je, že nechcú pracovať za každú cenu, len aby bola práca hotová.
To, čo robia, im musí dávať zmysel. Deloitte zároveň zistil, že work-life balance patrí medzi ich najdôležitejšie priority pri výbere zamestnávateľa a zmysel práce je pre nich kľúčový pre spokojnosť aj wellbeing.
Výška mzdy už nie je jediný rozhodujúci parameter. Potrebujú vypnúť bez toho, aby mali pocit, že dobiehajú zameškané.
Potrebujú si vedieť zobrať voľno bez tlaku, že tým komplikujú fungovanie tímu. Tieto očakávania nevyriešite jedným benefitom.
Potrebujete ich premietnuť do celkového fungovania firmy a starostlivosti o zamestnancov. Personalisti musia vytvárať flexibilné programy príťažlivé pre rôzne pracovné sily v rámci jednej spoločnosti, keďže pracoviská sú čoraz rozmanitejšie z hľadiska veku, rás a rodinných situácií.
Stravovanie a rekreácia
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov v školskej jedálni, kde cena jedla stojí 3,84 €. Dvaja zamestnanci predložili žiadosť spolu s potvrdením od odborného lekára, že sa zo zdravotných dôvodov nemôžu stravovať v školskej jedálni.
Príspevok na rekreáciu nie je v slovenskej legislatíve žiadnou novinkou. Do textu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) bol príspevok na rekreáciu zavedený od 1. januára 2019.
S účinnosťou od 1. januára 2019 sa zaviedol inštitút s názvom „Príspevok na rekreáciu“. Ide o príjem zamestnanca, ktorý poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ a ktorý je po splnení zákonných podmienok oslobodený od dane z príjmu a od odvodov na zdravotné a sociálne poistenie.
Na strane zamestnávateľa, ak je rekreačný príspevok poskytnutý v rozsahu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“ alebo „Zákonník práce“), ide o daňový uznaný výdavok zamestnávateľa.
Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom
Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, flexibilita patrí medzi kľúčové prvky starostlivosti o zamestnancov. Potrebujú vypnúť bez toho, aby mali pocit, že dobiehajú zameškané.
Práca na mieru znamená rešpektovanie rôznych pracovných, zdravotných, rodinných a osobných potrieb. V štúdii sa tiež zdôrazňuje potreba prispôsobiť prístupy k riešeniu rôznych požiadaviek pracovnej sily.
Hoci súčasné štatistiky ukazujú mierny nárast všeobecnej spokojnosti s prácou a lojality zamestnancov, oba ukazovatele sú stále historicky nízke. To zdôrazňuje, ako veľmi musia spoločnosti ešte stále dávať iniciatívam zameraným na starostlivosť najvyššiu prioritu.
Ako zistiť, čo zamestnanci potrebujú
Firmy, ktoré to robia dobre, majú jednoduché princípy. Začínajú tým, že si priznajú realitu. Nespoliehajú sa na to, čo by „malo fungovať“, ale zisťujú, čo ľudia reálne využívajú.
Začnite otázkou: Čo našim zamestnancom zjednoduší život? Dajte svojim zamestnancom možnosť výberu, pretože univerzálne riešenia nefungujú.
Podporte ich, aby benefity využívali naplno. Zjednodušte administratívu, aby benefity nezdržovali HR.
Praktické nástroje zisťovania potrieb
- krátke anonymné pulzné dotazníky;
- pravidelné 1:1 rozhovory;
- diskusie so zamestnancami o bezpečnosti a pracovisku;
- sledovanie vyťaženosti kolektívu;
- vyhodnocovanie využívania benefitov;
- otvorená spätná väzba pri zmenách pracovných procesov.
Dôležité je pýtať sa na konkrétne situácie, nie len na „spokojnosť“. Keď ľudia vidia reálne kroky, dôvera aj zapojenie rastú.
Dlhodobé udržanie zlepšení
Nastavte 2-3 priority na kvartál, priraďte zodpovednosti a pravidelne vyhodnocujte, čo sa zlepšilo. Keď ľudia vidia reálne kroky, dôvera aj zapojenie rastú.
Efektívne riadenie talentov si konečne vyžaduje kultúru starostlivosti na prvom mieste. Dať starostlivosti najvyššiu prioritu pomáha podnikom vytvárať pracovné prostredie, ktoré je prospešné pre zamestnancov aj pre podnik, a preto podporuje dlhodobý úspech a spokojnosť všetkých.
Firmy, ktoré to zvládnu, majú konkurenčnú výhodu. Zamestnanci u nich nezostávajú, lebo musia. Zostávajú preto, že chcú.
Stabilný tím je dnes silná konkurenčná výhoda. Starostlivosť o zamestnancov preto vo vybranom podniku predstavuje prepojenie zákonných povinností, bezpečnosti, zdravia, rozvoja, komunikácie, primeraných pracovných podmienok a kultúry, v ktorej sa ľudia cítia rešpektovaní a dôležití.
tags: #starostlivost #o #zamestnancov #vo #vybranom #podniku