Komunitná starostlivosť o ľudí so schizofréniou

Komunitná starostlivosť je dôležitou súčasťou liečby schizofrénie. Pacienti sú súčasťou terapeutickej komunity, kde sú v podmienkach emočnej podpory, interpersonálneho kontaktu a možnosti denného monitorovania stavu pacienta. Táto komunitná starostlivosť môže poskytovať účinnú komplexnú pomoc.

Cieľom liečby je kontrolovať a zmierniť príznaky a umožniť pacientovi viesť plnohodnotný život. Kvalitný terapeutický vzťah, efektívna komunikácia v rôznych fázach pacientovho ochorenia a jeho aktívne zapojenie do celého procesu liečby sú pre čo najlepšiu prognózu kľúčové.

Čo je schizofrénia a ako ovplyvňuje život človeka

Schizofrénia je závažná duševná porucha, ktorá si vyžaduje komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť. Ovplyvňuje vnímanie reality, myslenie, emócie a správanie.

Schizofrénia je psychotická duševná porucha, pri ktorej dochádza k závažnému narušeniu psychických procesov a vyhodnocovania reality, čo je spôsobené halucináciami (poruchy vnímania) a bludmi (poruchy myslenia). Pri psychotických poruchách zväčša chýba náhľad na ochorenie a mení sa osobnosť človeka.

Okrem porúch vnímania, myslenia a osobnosti sa prejavuje aj poruchami emotivity a konania. Zvyčajne začína v mladom veku a napriek inovatívnym terapeutickým prístupom má tendenciu k chronifikácii.

Schizofrénia, v minulosti nazývaná aj „predčasná demencia“ (z latinského „dementia praecox“), v súčasnosti považovaná za komplexný multidimenzionálny syndróm, je chronické psychotické ochorenie, ktoré ovplyvňuje vnímanie reality, myslenie, emócie, správanie a prináša so sebou aj pestrú paletu somatických komorbidít.

Aj napriek tomu, že nie je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich duševných porúch, patrí jednoznačne k tým najzávažnejším a zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života vo všetkých jeho aspektoch.

Približne 1 % bežnej populácie má schizofréniu, čo na Slovensku predstavuje približne 50 000 ľudí. Celoživotná prevalencia schizofrénie sa pohybuje v rozmedzí od 0,7 do 1,4 % (pomer žien a mužov 1 : 1).

Tento stav sa zvyčajne vyskytuje v neskorej adolescencii alebo skorej dospelosti, pričom u mužov sa príznaky často objavia skôr (od dospievania do začiatku 20. rokov) než u žien (od začiatku 20. do začiatku 30. rokov). U mužov nastupuje ochorenie skôr, typicky medzi 15. a 25. rokom, u žien medzi 25. a 35. rokom života.

Hoci výskyt schizofrénie je medzi pohlaviami približne rovnaký, muži majú tendenciu pociťovať závažnejšie symptómy. Schizofrénne ochorenie prepuká v mladom veku - vo fáze životného štartu - a preto môže ovplyvniť celý život.

Najčastejšie príznaky schizofrénie

Príznaky schizofrénie sa líšia u jednotlivých ľudí a môžu sa meniť v čase. Medzi najčastejšie patria:

• Bludy: Viera vo veci, ktoré nie sú skutočné alebo pravdivé.
• Halucinácie: Videnie alebo počutie vecí, ktoré ostatní neregistrujú.
• Dezorganizované myslenie a reč: Odpovede na otázky nemusia súvisieť s tým, na čo ste sa ich pýtali, alebo na otázky ani nemusia odpovedať.
• Abnormálne správanie: Pacienti reagujú na situácie ľahostajne, čo sa pozoruje ako abnormálne správanie.
• Negatívne príznaky: Schizofrenici nemusia byť schopní fungovať tak ako predtým.

Bludy sú najčastejším príznakom, ktorý sa vyskytuje u viac ako 90 % pacientov. Schizofrenici si napríklad nezriedka myslia, že im niekto ubližuje alebo že sú obťažovaní, aj keď to tak nie je.

Môžu sa tiež domnievať, že sú veľmi slávni alebo majú skvelé schopnosti, prípadne mávajú pocit, že sa chystá veľká katastrofa.

Osobám so schizofréniou sa tieto podnety zdajú skutočné. Človek vníma veci, ktoré neexistujú, napríklad počuje hlasy, vidí neexistujúcich ľudí alebo objekty, cíti nezvyčajné pachy.

Poruchy myslenia sa prejavia aj v reči, ktorá môže pôsobiť zmätene a chaoticky. Medzi prejavy patria aj poruchy pamäti a pozornosti, poruchy nálad, zníženie až vymiznutie motivácie a poruchy správania.

Prejavia sa ako stiahnutie sa a väčšia uzavretosť, znížená motivácia až apatia, slabšie prežívanie a vyjadrovanie emócií až strata záujmu o potešenie. Tieto symptómy často vedú k nízkej kvalite života a bývajú zaťažujúcejšie ako pozitívne symptómy.

Význam včasného rozpoznania a diagnostiky

Klinická diagnóza schizofrénie sa opiera o dôkladné odobranie anamnézy a vyšetrenie duševného stavu pacienta. Vyšetrením lekár zbiera údaje o tom, čo pacient prežíva, ako sa správa a tieto dopĺňa svojím vlastným pozorovaním.

V súčasnosti neexistuje žiadny jednoznačne špecifický príznak schizofrénie. Diagnóza je založená na kritériách uvedených v DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch).

Lekár sa pýta na informácie o príznakoch a osobnej a rodinnej anamnéze duševných chorôb. Otázky sa zameriavajú predovšetkým na halucinácie, bludy, dezorganizované myslenie, zmeny nálad a funkčné poruchy.

Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia pomáhajú vylúčiť iné zdravotné stavy s podobnými príznakmi. Normálny jedinec môže vykazovať príznaky a symptómy schizofrénie, ale nemôže byť považovaný za schizofrenického pacienta, pokiaľ takéto symptómy netrvajú minimálne 6 mesiacov.

U tínedžerov je tento stav ťažšie rozpoznateľný, pretože normálne správanie tínedžerov je takmer podobné schizofrenickému správaniu.

Prepuknutiu choroby môže predchádzať obdobie niekoľkých mesiacov až rokov, počas ktorých sa človek postupne mení: uzatvára sa do seba, prerušuje sociálne kontakty, horšie komunikuje, hovorí nesúvislo, sám pre seba vykonáva podivné rituály, býva podráždený, stráca záujem o okolitý svet a experimentuje s drogami.

Schizofrénia sa vracia, preto je dôležité, aby sa chorý naučil rozpoznávať „varovné príznaky“, ktoré signalizujú návrat, napríklad nespavosť, nesústredenosť alebo vnútorný pocit, že sa zasa niečo deje.

Prečo je komunitná starostlivosť potrebná

Schizofrénia je ochorenie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje každodenné fungovanie, vzťahy, bývanie, vzdelávanie, zamestnanie aj schopnosť starať sa o vlastné zdravie.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaraďuje schizofréniu medzi 20 najčastejších príčin zdravotného znevýhodnenia. Ochorenie je celoživotné a prevažne invalidizujúce.

Stigma a strach v súvislosti s psychiatriou sú dôsledkom slabej osvety a negatívneho mediálneho vykresľovania. Ľudia nevedia, ako v skutočnosti taká psychiatrická starostlivosť prebieha, a pod psychiatrickou liečbou si prevažne predstavujú reštriktívne alebo pacifikačné opatrenia.

Všadeprítomná a stále intenzívne rozšírená stigma a predsudky, ktoré prevažne súvisia s nevedomosťou a strachom, často vedú k diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu pacientov so schizofréniou, a tým priamo či nepriamo ovplyvňujú ich vzťah k sebe samým aj vzťahy s ostatnými.

Komunitná starostlivosť vytvára priestor medzi nemocničnou liečbou a úplne samostatným životom. Pomáha človeku udržať kontakt s odborníkmi, precvičovať praktické a sociálne zručnosti, rozpoznávať varovné signály a postupne preberať zodpovednosť za vlastný život.

Ďalšími formami komunitnej starostlivosti sú psychosociálne centrá, socioterapeutické kluby a svojpomocné skupiny.

Základné zložky komunitnej starostlivosti

Terapeutická komunita a pravidelný kontakt

Pacienti sú súčasťou terapeutickej komunity, kde sú v podmienkach emočnej podpory, interpersonálneho kontaktu a možnosti denného monitorovania stavu pacienta.

Pravidelný kontakt umožňuje sledovať zmeny v psychickom stave, podporovať dodržiavanie liečby, riešiť vznikajúce ťažkosti a zasiahnuť skôr, než dôjde k výraznému zhoršeniu.

Psychosociálne centrá a denné programy

Psychosociálna terapia je zameraná na tréning sociálnych zručností, individuálnu terapiu, kognitívno-behaviorálnu terapiu a pracovnú rehabilitáciu.

Tréning sociálnych zručností pomáha pacientovi zlepšiť jeho komunikačné schopnosti. Individuálna terapia a učenie sa zvládať stres môže pomôcť zvládnuť schizofréniu.

Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha pacientom rozpoznať a zvládnuť skreslené myšlienky a vyrovnať sa s prejavmi ochorenia. Pracovná rehabilitácia pripravuje ľudí so schizofréniou na nájdenie a udržanie si práce.

Sociálna rehabilitácia a podpora samostatnosti

Väčšina schizofrenikov potrebuje určitú formu podpory ich bežného života. Podpora sebestačnosti zahŕňa podporu sebaobslužných činností, nácvik praktických zručností, podporu zamestnania a vzdelávania.

Praktické činnosti môžu byť zamerané na starostlivosť o domácnosť, plánovanie dňa, hospodárenie s peniazmi, používanie digitálnych technológií, prípravu jedla, upratovanie a udržiavanie osobnej hygieny.

Človeka so schizofréniou sprevádzame, chceme, aby dokázal nadobudnúť zručnosti, ktoré stratil a znovu sa vrátil do života. Možno už nie do života ako predtým, ale tak, aby vedel fungovať nanovo.

Schizofréniou život nekončí.

Rodinná podpora

Veľký význam pre vznik, ale aj liečenie duševného ochorenia má nepochybne prostredie, v ktorom človek žije: rodina, priatelia, škola, finančné zabezpečenie, bývanie.

Z týchto zdrojov môže prameniť podpora a pohoda ako ochranný faktor pri liečení príznakov choroby. Dôležitá je kvalita vzťahu s blízkymi.

Rodina je súčasťou pri liečbe rodinného príslušníka. Veľký význam má edukácia o chorobe, aby rodina nebola spúšťacím faktorom, a veľký význam pre ich rodinného príslušníka je nádej, že aj naďalej do rodiny patrí.

Rodina môže pomáhať pri práci so samotnou rodinou, organizovaním rodinných stretnutí, pri edukácii rodiny a pri spoznávaní varovných príznakov.

Komunikácia s človekom so schizofréniou

Terapeutická komunikácia je dôležitá aj pri liečbe schizofrénie, pretože redukuje hnev, strach a anxietu, pomáha budovať dôveru a podnecovať k spolupráci.

Nejde len o výmenu informácií, ale o vytvorenie bezpečného priestoru, v ktorom môže celý proces úzdravy začať a pozitívne napredovať.

Pacienti so schizofréniou navyše čelia špecifickým komunikačným výzvam a limitom, napríklad vplyvom dezorganizovaného myslenia, emočného stiahnutia a paranoidity. Úlohou zdravotníkov je prispôsobiť komunikáciu tak, aby bola zrozumiteľná, empatická a stabilizujúca.

Praktické zásady komunikácie

• Zdravotník reaguje pokojne, úctivo a bez zbytočných výkyvov v správaní.
• Trpezlivosťou a rešpektovaním pacientovho tempa poskytujeme pacientovi priestor pre jeho osobný rast.
• Používame jednoduchý a zrozumiteľný jazyk bez zbytočných odborných termínov.
• Aktívne načúvanie pacientovi a empatia znamenajú vnímať nielen slová, ktoré pacient hovorí, ale aj emócie za nimi.
• Dôležité je udržiavanie očného kontaktu, ak je to pre pacienta komfortné.
• Nehodnotíme, neodsudzujeme, nekritizujeme, neobviňujeme, ale akceptujeme pacienta takého, aký je.
• Rešpektujeme pacientov priestor a hranice.
• Neforsírujeme rozhovor, ak je pacient stiahnutý alebo nepokojný či vyplašený.

Pokojný tón hlasu a otvorená neverbálna komunikácia môžu byť rovnako účinné ako slová. Aj keď pacient neodpovedá, cíti záujem a bezpečie.

Vhodné je prikývnutie aj verbálne potvrdenie celej situácie, napríklad: „Rozumiem, musí to byť pre vás veľmi náročné.“

Vlastnými slovami môžeme zhrnúť to, čo nám pacient doposiaľ povedal. Pacient sa cíti vypočutý, pochopený, prípadne sa objasnia skutočnosti, ktoré boli myslené alebo vnímané inak.

Rešpektovanie osobného priestoru a hraníc posilňuje pacientov pocit istej kontroly nad situáciou, dôstojnosti a bezpečia. Navrhneme prestávku, ak je pre neho rozhovor stresujúci.

Ako reagovať na bludy a halucinácie

Bludy nevyvraciame, ale ani neodsúhlasujeme. Neignorovať, ale ani nepotvrdzovať. Zamerať sa na pocity, ponúknuť alternatívne vysvetlenia a podporovať aktivity, ktoré odvádzajú pozornosť.

Validujeme pacientove pocity, napríklad vetami: „Vidím, že je to pre vás veľmi skutočné…, že vás to znepokojuje…“ alebo „Čo vám pomáha cítiť sa bezpečne?“

Tento prístup nám umožňuje v prípade potreby plynulo presmerovať rozhovor na bezpečnejšie témy, a to bez toho, aby došlo k narušeniu dôvery a rozrušeniu pacienta.

Pacientovi nehovoríme, že jeho skúsenosť je smiešna alebo nezmyselná. Zároveň však nie je vhodné potvrdzovať obsah bludov ako objektívnu skutočnosť.

Komunikácia v jednotlivých fázach liečby

Liečba schizofrénie prebieha vo viacerých fázach, pričom každá si vyžaduje špecifický komunikačný prístup.

Akútna fáza

Akútna fáza je zameraná na zvládnutie akútneho psychotického stavu, dosiahnutie upokojenia a bezpečnosti pacienta i jeho okolia.

Využívajú sa deeskalačné techniky, psychofarmaká a v nevyhnutných prípadoch aj fyzické obmedzovacie prostriedky. Komunikácia by mala byť jasná, jednoduchá, pokojná a rešpektujúca osobný priestor pacienta.

V prípade akútneho vzplanutia choroby býva často potrebná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení.

Lôžkové oddelenie by nemalo byť vnímané ako strašiak, naopak, predstavuje bezpečné a svojím spôsobom liečivé prostredie, v ktorom sú obmedzené rušivé podnety z okolia a každodenné povinnosti.

Stabilizačná fáza

Cieľom je minimalizovať stresové situácie a podporiť adaptabilitu pacienta v jeho prirodzenom prostredí, t. j. postupný návrat do bežného života.

Pokračuje sa v nastavenom režime liečby a augmentuje sa psychoterapeutickými, psychosociálnymi intervenciami a psychoedukáciou.

Udržiavacia fáza

Cieľom je zabránenie relapsu a vytvorenie podmienok k úplnej sociálnej úzdrave. Dôležitý je pravidelný kontakt s odborníkmi, dlhodobá farmakoterapia, pokračujúca edukácia a psychoterapia.

Spoľahlivosť a konzistentnosť odborníka znamenajú oporu, na ktorú sa pacient môže obrátiť aj v náročných chvíľach. Jasne stanovené hranice a pravidlá navyše umožňujú pacientovi vedieť, čo môže očakávať, čo je v terapii prípustné a čo nie.

Farmakologická liečba v komunitnom prostredí

Na schizofréniu neexistuje žiadny liek, mnohým liečeným pacientom sa však darí fungovať s minimálnymi príznakmi ochorenia. Dobre riadená terapia dáva pacientovi šancu žiť kvalitný a produktívny život.

Pacienti s diagnózou schizofrénie vyžadujú celoživotnú liečbu, aj keď sa symptómy zmiernia.

Základom terapie sú antipsychotiká, ktoré potláčajú činnosť dopaminergných receptorov a ovplyvňujú aj ďalšie neurotransmitery. Cieľom antipsychotickej liečby je potlačiť halucinácie a bludy.

Najnovšie prípravky zmierňujú aj negatívne príznaky, zvyšujú kognitívny výkon a potláčajú depresívne a úzkostné prejavy, ktoré schizofréniu môžu sprevádzať.

Moderná liečba schizofrénie zahŕňa najmä nastavenie pacienta na antipsychotickú liečbu prostredníctvom dlhodobo pôsobiaceho liečiva podávaného cez injekcie s frekvenciou podávania jeden až tri mesiace.

Vďaka tejto forme podávania liečby sa znižuje počet akútnych hospitalizácií, čo je pozitívum pre pacienta, ale aj jeho okolie.

Depotné injekčné formy antipsychotík vykazujú v porovnaní s perorálnymi formami vyššiu mieru adherencie. Aplikujú sa intramuskulárne (i.m.) a zabezpečujú terapeutický účinok počas niekoľkých týždňov až mesiacov, čím sa eliminuje potreba každodenného užívania liekov.

Po stabilizácii na LAI preparátoch pacienti často nevyžadujú doplnkovú perorálnu liečbu psychofarmakami, čo môže byť ideálne najmä u tých s nízkym náhľadom na ochorenie alebo s opakovanými epizódami non-adherencie.

Počas medikamentóznej liečby musí dochádzať na pravidelné kontrolné vyšetrenia, pri ktorých by lekár mal tiež kontrolovať pacientovu hmotnosť, motoriku, krvný tlak a ďalšie výsledky laboratórnych vyšetrení.

K častejším nežiaducim účinkom niektorých liekov patrí nárast telesnej hmotnosti a s ním aj rastúce riziko najmä kardiovaskulárnych ochorení. U pacientov so schizofréniou je častejší výskyt diabetu 2. typu.

Adherencia a prevencia relapsu

Napriek výraznému pokroku v oblasti farmakoterapie schizofrénie zostáva jednou z najväčších prekážok jej úspešnej liečby tzv. non-adherencia alebo non-kompliancia, t. j. úplné odmietnutie alebo nie plné dodržiavanie odporúčaných liečebných postupov.

Medzi najčastejšie rizikové faktory non-adherencie patrí nedostatok náhľadu na vlastný zdravotný stav, t. j. neschopnosť uvedomiť si prítomnosť duševnej poruchy, porozumieť jej príznakom, akceptovať potrebu liečby a aktívne na nej spolupracovať.

Ďalším významným faktorom je negatívny postoj k farmakoterapii, ktorý môže súvisieť s obavami z vedľajších účinkov liekov, nedôverou voči farmakám ako takým či s presvedčením o ich zbytočnosti, a dokonca škodlivosti.

Psychoterapeutická a edukačná práca naďalej zostávajú faktormi, od ktorých bude závisieť úroveň pacientovej nozognózie. Zmena v komunikačnom štýle psychiatrov viedla u mnohých pacientov, ktorí pôvodne depotnú medikáciu odmietli, k zmene ich rozhodnutia.

Pripraviť krízový plán znamená zabezpečiť zvládanie náročných situácií, ale v zásade im aj predchádzať, a tým zvyšovať bezpečnosť pacienta a jeho okolia.

Psychoedukácia pacienta a rodiny

Edukácia pacienta a jeho rodiny je neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti. Pacienti a ich rodiny by mali byť informovaní o povahe ochorenia, liečbe, stratégiách zvládania a dostupných zdrojoch podpory.

• Povaha ochorenia: príčiny, príznaky, priebeh a prognóza schizofrénie.
• Liečba: účinky a vedľajšie účinky liekov, dôležitosť adherencie k liečbe.
• Stratégie zvládania: zvládanie stresu, prevencia relapsov, podpora zdravého životného štýlu.
• Dostupné zdroje podpory: psychiatrické služby, svojpomocné skupiny, rodinné organizácie.

Zásadným bodom psychoedukácie je upozornenie na nutnosť dlhodobej liečby antipsychotikami. Optimálna je skupinová psychoedukácia zvlášť pre pacientov a zvlášť pre príbuzných.

V skupinách pre pacientov sa zaraďujú aj prvky rehabilitácie kognitívnych funkcií. Príbuzní by sa mali naučiť rozlíšiť, čo je prejav choroby a čo je osobnostný rys chorého.

Dôležitou súčasťou psychoedukácie by tiež malo byť, ako sa vysporiadať so stigmou choroby. Edukácia podporuje integráciu do spoločnosti a spoznávanie varovných príznakov.

Multidisciplinárny tím

Schizofrénia si vyžaduje komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť. Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta so schizofréniou si vyžaduje úzku spoluprácu s ďalšími odborníkmi, ako sú psychiatri, psychológovia, sociálni pracovníci, ergoterapeuti a arteterapeuti.

Tímová spolupráca umožňuje komplexné a koordinované poskytovanie starostlivosti, ktoré zohľadňuje individuálne potreby pacienta.

Liečba schizofrénie musí byť komplexná a zahŕňať v sebe prístup biologický, psychoterapeutický i komplexné psychosociálne intervencie.

Zo strany zdravotníkov je nevyhnutná stabilita, konzistentnosť a spoľahlivosť. To znamená najmä dodržiavať dohodnuté termíny a prísľuby, stanoviť reálne ciele, dohliadať na pravidelnosť stretnutí a motivovať k návšteve ďalších odborníkov bez nátlaku a ultimát.

Človek, nie diagnóza

Najlepším spôsobom ukotvenia princípov rešpektu a úcty v zdravotnej starostlivosti je osvojenie si, aktívne používanie tzv. nestigmatizujúceho jazyka a uvedomenie si, že na prvom mieste je človek, a nie jeho diagnóza.

Prístup zameraný na človeka kladie dôraz na celostný pohľad na pacienta, zahŕňajúc nielen jeho fyzické, ale aj sociálne a psychologické potreby.

Pacienti sú vnímaní ako jednotlivci s unikátnymi hodnotami, preferenciami a potrebami. Pacienti by mali byť aktívne zapojení do rozhodovania o svojom zdravotnom stave a liečbe.

Do ambulancie prichádza človek, nie diagnóza alebo ochorenie. V súvislosti so schizofréniou to znamená používanie slov a výrazov, ktoré minimalizujú negatívne predsudky a neodrážajú zahanbujúce alebo odsudzujúce postoje.

Používame výraz „pacient so schizofréniou“ namiesto „schizofrenik“, nie „psychiatrický pacient“, ale „pacient s duševnou poruchou“.

Aktívne používanie nestigmatizujúceho jazyka pomáha zvyšovať pacientovu sebaúctu a znižovať pocity hanby a viny, eliminovať predsudky a diskrimináciu, čím sa vytvára pozitívnejšie a inkluzívnejšie prostredie.

Etické princípy komunitnej starostlivosti

Pri ošetrovaní pacientov so schizofréniou je dôležité rešpektovať ich práva a dôstojnosť.

• Informovaný súhlas: Pacient má právo byť informovaný o svojej diagnóze, liečbe a prognóze a má právo rozhodovať o svojej liečbe.
• Autonómia: Rešpektovanie pacientovej autonómie a jeho práva na sebaurčenie, aj keď má obmedzené kognitívne schopnosti.
• Dôvernosť: Zachovávanie dôvernosti informácií o pacientovi.
• Nediskriminácia: Zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnej starostlivosti bez ohľadu na pacientovu diagnózu.

Bezpečné prostredie a akceptácia dodávajú pacientovi odvahu slobodne a otvorene vyjadrovať svoje obavy a pocity a eliminujú pocity hanby, menejcennosti a strach z odsúdenia.

Moderné možnosti podpory

Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov so schizofréniou sa neustále vyvíja. Objavujú sa nové prístupy a metódy, ktoré majú za cieľ zlepšiť kvalitu života pacientov a ich rodín.

Telemedicína umožňuje pacientom prístup ku kvalitnej starostlivosti aj na diaľku, čo je obzvlášť dôležité pre pacientov žijúcich v odľahlých oblastiach alebo s obmedzenou mobilitou.

Nutričná podpora môže byť súčasťou širšej starostlivosti o telesné zdravie, ktoré je pri dlhodobej liečbe schizofrénie významné.

Pri využívaní doplnkových prístupov je potrebné zohľadniť celkový zdravotný stav pacienta a ich použitie konzultovať s odborníkom.

Mýty a fakty o schizofrénii

Len o máloktorom ochorení majú ľudia tak skreslené predstavy ako o schizofrénii.

Schizofrénia znamená doslova rozštep mysle, nie osobnosti. Cieľom tohto pomenovania bolo skôr vyjadrenie faktu, že procesy jedincovho myslenia, cítenia a konania už nie sú dostatočne prepojené a nevytvárajú súvislý celok.

Približne 40 - 60 % pacientov dosiahne čiastočnú alebo úplnú klinickú remisiu, ale len malá časť pacientov je schopná vrátiť sa do funkčného stavu.

Funkčná remisia, t. j. schopnosť plnohodnotne fungovať v každodennom živote, v práci, vo vzťahoch a v samostatnosti, sa dosahuje len u približne 15 % pacientov.

Klinická remisia je často len prvým krokom. Skutočné zlepšenie kvality života prináša až funkčná remisia. A práve funkčné zotavenie by malo byť hlavným cieľom a najdôležitejšou výzvou celého terapeutického procesu.

tags: #komunitna #starostlivost #o #schizofrenikov