Pedagogika mentálne postihnutých: psychopédia, vzdelávanie a podpora

Psychopédia je špeciálno-pedagogická vedná disciplína, ktorá sa venuje výchove, vzdelávaniu a vyučovaniu osôb so zníženými rozumovými schopnosťami. Mentálnou retardáciou označujeme stav oneskoreného a neúplného vývinu intelektu, ktorý sa prejavuje všeobecným zaostávaním, predovšetkým v rozumovom vývine.

Pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na identifikáciu individuálnych vzdelávacích potrieb, rozvoj schopností, podporu samostatnosti, komunikácie, sociálnych zručností a praktických návykov. Úspešná edukácia vychádza z rešpektovania individuality žiaka, jeho aktuálnych možností a primeraných výchovno-vzdelávacích cieľov.

Predmet a význam psychopédie

Psychopédia - vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí.

Pedagogika mentálne postihnutých - špeciálno-pedagogická vedná disciplína, ktorá s venuje výchove a vzdelávaniu osôb so zníženými schopnosťami sa volá psychopédia. Psychopédia ide o VV osôb, ktoré sú mentálne retardované.

Charakteristickým znakom mentálnej retardácie je nedostatok rozumových schopností, poruchy pohybového ústrojenstva, poruchy pozornosti, pamäti, citov a vôle. Tieto nedostatky vznikajú na základe neplnohodnotného mozgu, ktorý sa poškodil tak vážne, že sa natrvalo znížila jeho intelektová činnosť.

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých disponuje systematickými poznatkami o javoch pedagogickej reality, výchovno-vzdelávacích procesoch a ich činiteľoch, determinantoch výchovy a vzdelávania, ako aj poznatkami o spôsoboch poznávania pedagogickej reality s presahom do vnímania špeciálnopedagogickej reality.

Mentálna retardácia a mentálne postihnutie

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie IQ pod 70, pričom sa prejavuje už v útlom detskom veku. Mentálnou retardáciou označujeme stav oneskoreného a neúplného vývinu intelektu.

Ide o všeobecné zaostávanie, predovšetkým v rozumovom vývine. Znížená úroveň inteligencie sa v staršej terminológii označovala aj ako slabomyseľnosť, mentálny deficit alebo chybný duševný vývoj.

Mentálne postihnutie môže ovplyvniť myslenie, pamäť, učenie, reč, pozornosť, emócie, vôľu, pohybové schopnosti, sebaobsluhu a sociálnu komunikáciu. Rozsah a kombinácia ťažkostí sú u jednotlivých osôb odlišné.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR je uvádzaná v rozsahu 2-2,5 %, pričom 0,3-0,4 % predstavuje populáciu s komplikáciami.

Druhy mentálnej retardácie

Pri mentálnej retardácii rozlišujeme oligofréniu, demenciu a sociálne podmienenú mentálnu retardáciu.

Oligofrénia

Oligofrénia, teda slabomyseľnosť, je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života.

Oligofrénia je vrodená alebo získaná do 2. roku života ako mozgová porucha, charakteristická nedostatkom vo vývine osobnosti s najvýznačnejším postihnutím v oblasti mentálnych schopností. Má stacionárny charakter - nemá tendenciu zlepšiť sa alebo zhoršovať, pokiaľ sa neviaže s iným ochorením.

Ide o difúzne poškodenie mozgu, ktoré zasahuje pamäť a myslenie, pričom vznikajú kvalitatívne aj kvantitatívne zmeny. Narušená môže byť jemná motorika, chabá schopnosť reči a celkový rozvoj osobnosti.

Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené a súvisieť s poškodením mozgu alebo sociálne podmienené, napríklad v dôsledku extrémnej výchovnej zanedbanosti. Tento stav je trvalý, trvá počas celého života a nemožno ho odstrániť.

Demencia

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností. Vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Demencia je získaná mentálna retardácia po 2. roku života. Dieťa sa narodí zdravé, vyvíja sa, až následkom úrazu alebo choroby sa stane slabomyseľným.

Príčinami môžu byť časté epileptické záchvaty, úrazy mozgu, choroby žliaz s vnútornou sekréciou, poruchy metabolizmu a degeneratívne poruchy centrálneho nervového systému.

Demencia má progresívny charakter, zhoršuje sa a môže postupne viesť až k rozpadu osobnosti. Môže sa objaviť alexia, agrafia a akalkúlia, teda strata schopnosti naučiť sa písať a počítať.

Sociálne podmienená mentálna retardácia

Sociálne podmienená mentálna retardácia vzniká vtedy, keď je dieťa izolované od spoločnosti alebo vyrastá v nepodnetnom prostredí, v ktorom nemá dostatok podnetov na rozvoj osobnosti.

Pseudooligofrénia znamená zdanlivú slabomyseľnosť. Môže sa spájať s neusporiadaným rodinným prostredím, záškoláctvom a výrazným nedostatkom príležitostí na učenie a sociálny rozvoj.

Príčiny poškodenia mozgu

Mozog sa môže poškodiť pred pôrodom, počas pôrodu alebo po pôrode. Rozlišujeme prenatálne poškodenie mozgu, perinatálne poškodenie mozgu a postnatálne poškodenie mozgu.

Etiologické príčiny oligofrénie možno rozdeliť na predkoncepčné, postkoncepčné, prenatálne, perinatálne a postnatálne.

• Predkoncepčné príčiny vznikajú pred oplodnením vajíčka a patria sem mutácie, zmeny génov a aberácie chromozómov.
• Postkoncepčné príčiny vznikajú po oplodnení vajíčka.
• Prenatálne príčiny súvisia s chorobami matky v čase tehotenstva, infekčnými chorobami, rubeolou, syfilisom, chemickými látkami a žiarením.
• Perinatálne príčiny súvisia s abnormalitou pôrodu, priečnou polohou, zúženou panvou, cyanózou, zúženými pôrodnými cestami a ťažkým pôrodom.
• Postnatálne príčiny zahŕňajú úrazy, zápal mozgových blán a ďalšie ochorenia.

Stupne mentálneho postihnutia

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testmi inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100.

V staršom členení sa uvádza debilita ako ľahká mentálna retardácia s IQ 70-50, imbecilita ako stredná mentálna retardácia s IQ 49-35 a idiocita ako ťažká a hlboká mentálna retardácia s IQ 34-0.

Rozdiely v uvádzaných hraniciach IQ vyplývajú z používania odlišných klasifikačných systémov a staršej alebo novšej terminológie.

Ľahká mentálna retardácia

Ľahká mentálna retardácia sa spája s rozumovým zaostávaním, poruchami reči a pomalším chápaním. Deti zaostávajú za bežnou populáciou, ale pri vhodnej podpore môžu byť vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne.

Navštevujú špeciálnu školu, prípadne vzdelávací variant A. Po 9-ročnej školskej dochádzke sa pripravujú na povolanie v odbornom učilišti a získavajú vzdelanie vo všeobecných predmetoch, ako sú slovenský jazyk a matematika, spolu s odborným výcvikom.

Medzi možné povolania patria murár, záhradkár a maliar. V mnohých situáciách splývajú so zdravými deťmi.

Pri ľahkej mentálnej retardácii sa rozlišuje eretická forma, charakterizovaná nepokojom, pohyblivosťou a výchovnými problémami, a torpidná forma, charakterizovaná pomalosťou.

Stredná mentálna retardácia

Stredná mentálna retardácia sa vyznačuje výrazným obmedzením schopností človeka. Jedinci sa v staršej terminológii pokladali za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných.

Typickými znakmi sú primitívne myslenie, oneskorená reč, manuálna nezručnosť, agramatická reč a poruchy výslovnosti.

Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky. Človek býva nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť.

Jedinci so strednou mentálnou retardáciou môžu navštevovať špeciálnu materskú školu a špeciálnu základnú školu. V súčasnosti sa využíva najmä variant B.

Špeciálna základná škola má 10-ročnú školskú dochádzku. Nižší stupeň a stredný stupeň majú spolu 3 roky a vyšší a pracovný stupeň majú po 2 roky.

Prognózou je osvojenie základov písania a čítania, rozvoj reči a schopnosť podpísať sa. Pre variant B je po skončení základnej školy pripravená praktická škola so zameraním na domáce práce.

Po skončení školy môžu pracovať na chránených pracoviskách pod dohľadom. Pri vhodnom vedení môžu vykonávať pomocné drobné práce a terapeutické práce, hoci nie všetci ich zvládnu.

Ťažká mentálna retardácia

Ťažká mentálna retardácia sa spája s výraznou odkázanosťou na pomoc druhej osoby. Jedinci môžu byť mobilní, ale nadmerne a neadekvátne reagujú na hlad, chlad, teplo alebo podráždenie.

Nemajú dostatočne rozvinuté zábrany a vyjadrujú sa agramaticky, často jednoslovne. Môže sa objavovať echolália, pri ktorej opakujú to, čo počujú.

V dôsledku rozsahu potrieb môžu byť umiestnení v domove sociálnych služieb. Ich podpora zahŕňa starostlivosť, rozvoj sebaobsluhy, stimuláciu komunikácie a primerané pracovné alebo terapeutické činnosti.

Hlboká mentálna retardácia

Jedinci s hlbokou mentálnou retardáciou môžu byť imobilní a odkázaní na ošetrovanie rodičom alebo zdravotníkom. Môžu preležať celý život, prijímajú potravu a nemusia primerane reagovať na teplo, chlad alebo hlad.

Nerozprávajú a môžu vydávať iba neartikulované zvuky. Môžu pociťovať podnety prostredníctvom analyzátorov, ale nespájajú ich do ucelených vnemov.

Dohovárajú sa prostredníctvom neverbálnych znakov a posunkov, pričom vyžadujú aj lekársku opateru. Pri hlbokom mentálnom a viacnásobnom postihnutí nie je možné validne zistiť intelektovú kapacitu bežnými štandardizovanými testami.

Typy mentálnej retardácie

Typy mentálnej retardácie vychádzajú z procesu podráždenia a útlmu mozgovej kôry. Rozlišuje sa typ eretický, apatický a nevyhradený.

Eretický typ

Eretický typ je nestabilný a pohyblivý. Deti môžu byť nepokojné, kopú, hryzú a nevydržia dlho pri jednej činnosti.

Ich pozornosť je prelietavá a pri učení potrebujú krátke, jasne štruktúrované aktivity, častú spätnú väzbu a primerané podnety.

Apatický typ

Apatický typ je charakterizovaný útlmom. Jedinci pomaly hovoria, myslia a chodia, môžu presedieť celé hodiny a nič ich nezaujíma.

Sú neaktívni a často sami nevyhľadávajú činnosť. Výchova musí byť založená na citlivej stimulácii, postupnom zapájaní a rešpektovaní ich tempa.

Nevyhradený typ

Nevyhradený typ je vyvážený a týchto detí je najviac. Prejavuje sa kombináciou vlastností bez výraznej prevahy nepokoja alebo útlmu.

Autizmus a kombinované postihnutie

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazať kontakt s ostatnými ľuďmi. Pri vzdelávaní je potrebné zohľadniť komunikačné, sociálne, senzorické a behaviorálne osobitosti konkrétneho dieťaťa.

Hlboké mentálne postihnutie sa môže kombinovať so zmyslovým alebo telesným postihnutím, epilepsiou, autizmom, duševnou poruchou a ďalšími zdravotnými komplikáciami.

V zahraničnej literatúre sa používa termín „profound intellectual and multiple disabilities“ alebo „profound and multiple learning difficulties“, ktorý označuje jednotlivcov s hlbokým mentálnym postihnutím a viac ako jedným ďalším postihnutím.

V nemeckej literatúre sa používajú termíny „schwere/schwerste mehrfache Behinderung“, teda ťažké alebo najťažšie viacnásobné postihnutie.

Pri ťažkom a viacnásobnom postihnutí sú značne obmedzené alebo pozmenené kognitívne, fyzické, emocionálne, sociálne a komunikačné zručnosti. V dôsledku mentálneho postihnutia majú osoby problémy spracovať prichádzajúce informácie a porozumieť svetu okolo seba.

Vybrané syndrómy a ochorenia

Downov syndróm

Downov syndróm je chromozómová odchýlka spôsobená jedným nadpočetným chromozómom v chromozómovom páre 21.

Jedinci s Downovým syndrómom si môžu byť podobní guľatou hlavou, gombíkovým nosom, súdkovitými rukami a šikmými očami. Často radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu, napodobňujú a môžu sa ľahko dať zlákať na nevhodné činnosti.

Môžu mať umelecké sklony a pri vhodnej podpore môžu dosiahnuť vysokú úroveň svojich možností. Intelektový rast sa podľa uvedeného materiálu zastavuje približne okolo 15. roku života.

Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Postihnutie sa môže spájať so srdcovými ochoreniami a zápalmi dýchacích ciest.

Makrocefalus

Makrocefalus znamená veľkú hlavu a môže sa spájať s ťažkou až hlbokou mentálnou retardáciou. Pri niektorých prípadoch môže byť mozog veľký, ale nefunkčný.

Mikrocefalus

Mikrocefalus znamená obvod hlavy 33 cm a menej. Môže sa spájať s ťažkou až hlbokou mentálnou retardáciou a jednou z príčin môže byť aj žiarenie.

Hydrocefalus

Hydrocefalus vzniká pri nadmernej tvorbe likvoru alebo pri nadmernej absorpcii mozgovo-miešneho moku. Likvor tlačí na mozog, čím ho poškodzuje a môže vzniknúť postihnutie.

Prejavmi môžu byť nespojené lebečné švy, vyklenutá fontanela a tlak na mozgovú komoru a pokožku. Likvor sa odvádza a deti sa operačne drenážujú, aby sa ich stav zmiernil.

Nie je priama súvislosť medzi veľkosťou hlavy a ochorením alebo postihnutím.

Toxoplazmóza

Toxoplazmóza môže viesť k infekcii plodu. Matka sa môže cítiť zdravo, ale plod môže byť poškodený.

Chorobu prenášajú hospodárske zvieratá, najmä mačky a ošípané. Poškodenie môže zasiahnuť celý centrálny nervový systém, intelekt, zrak, sluch aj telesné funkcie.

Fenylketonúria

Fenylketonúria súvisí s nedostatkom pečeňového enzýmu, ktorý nestíha štiepiť bielkoviny. Môžu sa objaviť ekzémy.

Ďalšie ochorenia

Tuberkulózna skleróza poškodzuje šedú mozgovú hmotu a môže postihovať osoby s mentálnym postihnutím. Medzi ďalšie uvádzané príčiny patria tuberkulóza a novorodenecká žltačka.

Charakteristika osôb s ťažkým a viacnásobným postihnutím

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím tvoria len malé percento populácie, ale ich podpora a vzdelávanie si vyžadujú vysokú mieru nasadenia a predstavujú veľkú výzvu pre špeciálnych pedagógov.

Bdelosť, ako jeden z najdôležitejších predpokladov učenia a vývinu, možno opísať ako úroveň interakcie s prostredím. Úroveň bdelosti býva u jednotlivcov s ťažkým postihnutím narušená.

Majú značné ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím. Výrazne je ovplyvnená aj úroveň aktivity, ktorá závisí od psychomotorických možností.

Jednotlivci s lepšie rozvinutou psychomotorikou sú stále v pohybe, akoby neexistovalo nič, na čo by mohla byť naviazaná ich pozornosť. U iných skutočnosť, že nie sú schopní správne spracovať prichádzajúce informácie, značne redukuje úroveň aktivity.

Ostávajú pasívni, apatickí až neprítomní. Bežne sa vyskytujú prejavy stereotypného správania, ako je dávanie rúk do úst, škriabanie rúk alebo hryzenie predmetov.

Títo jednotlivci majú problémy s dosahovaním, uchopovaním, udržaním predmetov a manipuláciou s nimi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo až žiadne a nie je u nich evidentná symbolická interakcia s objektmi.

Vysielajú len slabé komunikačné signály, napríklad vokalizáciu, pohľad, reč tela, zmenu výrazu tváre alebo svalového tonusu. Tieto signály ostávajú často nepovšimnuté a je náročné ich správne interpretovať.

Bez ohľadu na vek títo jednotlivci žijú v zmenšenom svete a mnohé sa sústredí na priamy kontakt človeka s človekom. Je veľmi náročné dosiahnuť uspokojenie aj základných potrieb.

Potenciál pre učenie

Napriek závažnosti a kombinácii jednotlivých druhov postihnutí a dôsledkov z toho vyplývajúcich je aj u tejto skupiny jednotlivcov potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností.

Aby mohol byť tento potenciál naplnený, je nevyhnutné dať jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím. V určitých oblastiach a v určitej miere je možné pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti od pomoci druhých.

To možno dosiahnuť dôsledným pozorovaním a správnou interpretáciou všetkých, aj minimálnych prejavov konkrétneho jednotlivca a primeranými reakciami na ne.

Pri edukácii je preto dôležité sledovať, čo žiaka motivuje, akým spôsobom reaguje na zvuk, svetlo, dotyk, pohyb alebo osobný kontakt a ktoré prejavy signalizujú záujem, odmietnutie, potrebu alebo nepohodu.

Ciele pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých smeruje k rozvoju osobnosti v rámci individuálnych možností. Nejde iba o osvojovanie školských vedomostí, ale aj o vytváranie predpokladov na komunikáciu, sebaobsluhu, sociálne začlenenie a primeranú mieru samostatnosti.

• rozvoj poznávacích schopností;
• rozvoj reči a alternatívnej komunikácie;
• osvojenie hygienických návykov;
• rozvoj sebaobsluhy;
• rozvoj motoriky a koordinácie;
• osvojenie základných spoločenských návykov;
• rozvoj orientácie v prostredí;
• podpora sociálnych kontaktov;
• rozvoj pracovných a praktických zručností;
• podpora emocionálnej stability a sebarealizácie.

Absolvent dokáže identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky a individuálne vzdelávacie potreby jednotlivca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Taktiež zvláda akceptovať individualitu žiaka, má základné praktické skúsenosti s identifikáciou psychologických a sociálnych faktorov učenia sa jednotlivca a akceptuje diverzitu žiakov v sociokultúrnom kontexte.

Vzdelávanie a školská podpora

V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti. Od septembra 2000 bolo zrušené oslobodenie od povinnej školskej dochádzky.

Vzdelávanie sa prispôsobuje stupňu postihnutia, možnostiam žiaka a jeho individuálnym vzdelávacím potrebám. Obsah, metódy, tempo a formy práce musia zodpovedať reálnym schopnostiam dieťaťa.

Špeciálna škola môže poskytovať vzdelávanie, výchovu, rozvoj sebaobsluhy, pracovnú prípravu a podporu komunikácie. Pri ťažkom a viacnásobnom postihnutí je dôležitá aj zdravotná, terapeutická a sociálna podpora.

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých je pripravený na prácu vychovávateľa pre špeciálne výchovné zariadenia a na výkon pedagogického asistenta.

Metódy práce a organizácia edukácie

Pri práci s mentálne postihnutými žiakmi je dôležité používať názorné, praktické, multisenzorické a opakované činnosti. Úlohy majú byť primerané, zrozumiteľné, rozdelené na menšie kroky a podporené okamžitou spätnou väzbou.

Učiteľ alebo vychovávateľ musí prihliadať na individuálne tempo, úroveň pozornosti, motorické možnosti, spôsob komunikácie a aktuálny zdravotný stav žiaka.

Úspešnosť edukácie podporuje pravidelný režim, predvídateľnosť, jasná štruktúra dňa, opakovanie, motivácia a bezpečné prostredie.

Absolvent má základné metodické spôsobilosti v profilácii špeciálnej pedagogiky mentálne postihnutých a vie efektívne využívať pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu, koncepčné a strategické dokumenty a materiály školy alebo špeciálnej školy.

Dokáže zaznamenať, analyzovať a riešiť rôznorodé pedagogické situácie primárne výchovného charakteru a má zručnosti efektívneho plánovania, projektovania, riadenia a organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu.

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky môžu podporovať učenie, komunikáciu, hru, voľný čas, sebaobsluhu aj sociálnu interakciu. Pri ich výbere je potrebné vychádzať z individuálnych schopností, potrieb a preferencií žiaka.

Pomôcky umožňujú deťom s ťažkým a viacnásobným postihnutím aktívnejšie ovplyvňovať svoje prostredie. Dôležitý je najmä okamžitý vzťah medzi činnosťou žiaka a následkom, ktorý jeho činnosť vyvolá.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky navrhnuté tak, aby umožnili jednotlivcom dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich.

Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie.

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.

Sú schopní naučiť sa pracovať s jedným ovládačom alebo aj s viacerými ovládačmi naraz a vyberať si preferované stimuly.

Aby sa naučili s ovládačmi pracovať, vyžaduje si to schopnosť kontrolovať, teda stlačiť ovládač a zbadať alebo počuť efekt. Pri výbere je potrebné premyslieť si, aký typ ovládača zvolíme a ako ho bude môcť konkrétny žiak aktivovať.

Ovládače majú rôzne veľkosti a farby. Aktivujú sa stlačením plochy ovládača jednou alebo obidvomi rukami, potiahnutím páky alebo dlhším podržaním.

Majú tiež rôznu úroveň citlivosti. Pri žiakoch, ktorí majú značne obmedzené pohybové schopnosti, treba myslieť na to, ako môže konkrétny žiak ovládač aktivovať.

Stimuly, ktoré žiak prostredníctvom ovládača vyvolá, musia byť dostatočne motivujúce, teda preferované a obľúbené. Môžu nimi byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné podnety.

Pomocou ovládačov možno rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít, keďže je možné spájať ich s rôznymi hračkami alebo predmetmi bežnej potreby.

Stlačením tlačidla môže dieťa hračku aktivovať, dostať ju do pohybu alebo vyvolať zvuky, ak je hračka ozvučená. Takto možno sprístupniť aj rádio alebo prehrávač s obľúbenou hudbou.

Dostupné sú aj počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov. Tieto programy obsahujú motivačné prvky, ako sú svetlo, zvuk, hudba alebo animácia.

Videá, ktoré majú pre jednotlivca osobný význam, môžu byť vhodným prostriedkom na učenie sa pracovať s ovládačom. Pri používaní rovnakej hračky alebo softvéru dlhý čas však môže dôjsť k zníženiu záujmu žiaka.

Aj keď žiaci s ťažkým a viacnásobným postihnutím potrebujú dlhý čas na opakovanie rovnakých aktivít, konkrétna činnosť môže byť po určitom čase nudná alebo nemusí byť dostatočne motivujúca.

Komunikátory

Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie, napríklad stlačenie obrázka alebo symbolu na klávesnici, do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči.

Sú prostriedkom alternatívnej a augmentatívnej komunikácie a využívajú sa na osvojenie komunikačných zručností u jednotlivcov, ktorí majú obmedzené možnosti vyjadrovania.

Niektoré komunikátory majú podobu adaptovaného tlačidla a možno na ne nahrať jeden odkaz alebo sekvenciu odkazov. Po stlačení tlačidla zaznie nahraný odkaz.

Iné komunikátory pozostávajú z viacerých tlačidiel, napríklad z 2, 4, 9, 20 alebo 32 tlačidiel s rôznymi obrázkami a symbolmi.

Komunikátory rozširujú možnosti komunikácie a komunikačné prejavy, najmä u jednotlivcov s ťažkým postihnutím, sa stávajú zrozumiteľnejšie.

Traja žiaci s autizmom a ťažkým mentálnym postihnutím sa naučili prostredníctvom komunikátora so zodpovedajúcimi obrázkami požiadať o obľúbené jedlo, nápoj alebo aktivitu.

Dieťa s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré predtým komunikovalo vokalizáciou a gestami, sa učilo používať komunikátor na vyjadrenie želania stlačením príslušnej fotografie.

Keď malo dieťa k dispozícii komunikátor, počet interakcií medzi ním a opatrovateľmi sa viac ako zdvojnásobil.

Snoezelen miestnosti

Snoezelen miestnosti boli pôvodne určené jednotlivcom s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím ako miesto na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností.

Využívajú svetelné efekty, hudbu, vône a rôzne materiály na stimuláciu všetkých zmyslov. V súčasnosti sú významným prostriedkom podpory tejto skupiny jednotlivcov.

Potenciál a možnosti využitia týchto miestností sa rozšírili aj vďaka interaktívnym prvkom. Dieťa s ťažkým a viacnásobným postihnutím nemusí iba pasívne sledovať a prijímať podnety, ale môže ich samo vyvolať a získať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.

Miestnosti majú byť interaktívne zo sociálnej aj technickej stránky. Klasické komponenty, ako sú bublinkové valce alebo optické vlákna, možno prepojiť so špeciálnymi ovládačmi s veľkými tlačidlami.

Pomocou ovládačov môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca. Ovládanie je jednoduché a nevyžaduje veľké úsilie.

V multisenzorických prostrediach sa používajú interaktívne panely, pomôcky a hračky, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby.

Vokalizáciu možno podporiť inštaláciou komponentov, ktoré reagujú na zvuk napríklad zmenou farby. Využívajú sa aj pomôcky reagujúce na nepatrný pohyb.

Interaktívne pomôcky poskytujú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Pomocou interaktívneho zariadenia kontrolujú prostredie tým, že spôsobia, aby sa niečo udialo, a zažijú pocit, že robia niečo samostatne bez pomoci druhej osoby.

Spätná väzba prichádza okamžite, dáva jednotlivcovi zmysel a zároveň je odmenou za prejavenú aktivitu. Pomáha porozumieť vzťahu medzi príčinou a následkom.

Zvukovo-svetelný panel

Často sa využíva zvukovo-svetelný panel. Dieťa s postihnutím dostáva spätnú väzbu na vlastné zvuky v podobe svetelných efektov.

Zvuk je zachytený vstavaným alebo prenosným mikrofónom, spracuje sa a na paneli sa objavia pohybujúce sa svetelné obrazce.

Pri úplnom tichu je obrazovka tmavá a neobjavujú sa žiadne obrazce. Čím je zvuk silnejší, tým sú obrazce väčšie a viac sa pohybujú.

Výsledný efekt možno zosilniť, ak je v paneli zabudovaná ozvena. Existujú aj panely aktivované dotykom alebo stlačením tlačidla.

Panely môžu byť vybavené viacerými tlačidlami rôznych farieb. Stlačením tlačidla príslušnej farby sa na obrazovke objaví svetelný efekt, ktorého farbu možno meniť.

Soundbeam

Soundbeam možno opísať ako neviditeľný hudobný nástroj alebo neviditeľnú klaviatúru v priestore.

Soundbeam vysiela ultrazvukový lúč rôznej dĺžky. Senzor zachytí akýkoľvek pohyb v rámci lúča alebo jeho prerušenie.

Získané údaje sa spracujú tak, že výsledkom je široká škála zvukov alebo hudba vyvolaná pohybom tela.

Jeho prínos spočíva v tom, že aj najmenší pohyb vyvolá nejaký zvuk. Umožňuje sebarealizáciu aj osobám s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Soundbeam je vhodnou motiváciou pre jednotlivcov, ktorí sú pasívni a ťažko sa stimulujú. Interaktívne pomôcky, ako Soundbeam, zvukový procesor a zvuková posteľ, môžu prispieť k zvýšeniu aktivity jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

V sledovaných situáciách boli títo jednotlivci aktívni, viac sa usmievali, pokúšali sa vokalizovať a hrať so zvukmi.

Úloha pedagóga, asistenta a rodiny

Pedagóg musí vedieť rozpoznať individuálne prejavy žiaka a vytvoriť podmienky, v ktorých môže žiak komunikovať, učiť sa a ovplyvňovať svoje prostredie.

Asistent v triede základnej školy alebo ako asistent v špeciálnej triede podporuje triedneho učiteľa, špeciálneho pedagóga a pedagóga, ktorí vzdelávajú človeka s postihnutím.

Kompetencie asistenta sú rozšírené aj o požiadavky vyplývajúce z oblasti poradenstva. Dôležitá je spolupráca s rodičmi, pestúnmi, komunitou a ďalšími odborníkmi.

Absolvent je spôsobilý riešiť rôzne výchovné situácie, pozitívne výchovne ovplyvňovať deti a mládež s poruchami správania, realizovať preventívne aktivity a výchovne podporiť edukačnú prácu učiteľa.

Rodina a škola si pri podpore dieťaťa s mentálnym postihnutím vyžadujú vzájomnú komunikáciu, spoločné plánovanie a jednotný prístup k rozvoju dieťaťa.

Helena Orieščiková a pedagogika mentálne postihnutých

Helena Orieščiková sa dlhodobo venuje problematike pedagogiky mentálne postihnutých. Jej publikácie poskytujú informácie a praktické rady pre odborníkov pracujúcich s touto skupinou žiakov.

Orieščiková sa zaoberá rôznymi aspektmi vzdelávania a výchovy vrátane integrácie, zamestnanosti, špeciálnej didaktiky matematiky a environmentálnej výchovy.

Jej práca prispieva k zlepšeniu kvality života a vzdelávania jednotlivcov s mentálnym postihnutím.

• Orieščiková, H. 2014. Pedagogika mentálne postihnutých pre vychovávateľov.
• Orieščiková, H. 2012. Pedagogika mentálne postihnutých.
• Orieščiková, H. 2010. Snoezelen.

Štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých

Študijný odbor zahŕňa poznatky o vzdelávacom systéme, právnych a kurikulárnych aspektoch výkonu profesie, vzdelávacej inklúzii, rozvoji vedeckej, kultúrnej a jazykovej gramotnosti, metodických a metodologických spôsobilostiach a uplatňovaní podporných a asistenčných činností týkajúcich sa edukácie a reedukácie.

Absolvent špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých na prvom stupni vysokoškolského vzdelávania je primárne pripravený na vykonávanie vychovávateľstva pre špeciálne výchovné zariadenia.

Je spôsobilý pre riešenie rôznych výchovných situácií, pozitívne výchovné ovplyvňovanie detí a mládeže s poruchami správania, preventívne aktivity, výchovnú podporu edukačnej práce učiteľa a spoluprácu s rodinou detí.

Zároveň je pripravovaný ako asistent v špeciálnej škole, asistent v triede základnej školy alebo asistent v špeciálnej triede.

Medzi povolania, na ktoré je absolvent pripravený, patria vychovávateľ osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pedagogický asistent a iný pedagogický alebo odborný pracovník vo výchove a vzdelávaní.

tags: #oriescikova #pedagogika #mentalne #postihnutych #pozicat