Postihnutý dospelý: zdravotné postihnutie, ŤZP, invalidita a možnosti podpory

Zdravotné postihnutie u dospelých je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a odborné postupy založené na spolupráci viacerých špecialistov. Zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom, v dôsledku ktorého dochádza k funkčnej poruche osoby.

Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Ťažké zdravotné postihnutie nie je to isté, čo invalidita: ŤZP sa posudzuje najmä z hľadiska sociálneho znevýhodnenia, zatiaľ čo invalidita z hľadiska poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Čo znamená zdravotné postihnutie u dospelého človeka

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu „osoba so zdravotným postihnutím“. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so ZP bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života.

Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím definuje osoby so ZP ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Základná klasifikácia zdravotného znevýhodnenia

Zdravotné postihnutie môže vzniknúť v detstve, v dospelosti alebo počas života. Sluchové postihnutie u dospelých môže byť vrodené, prejavené až v dospelosti, alebo získané v dôsledku úrazu, choroby, hluku či iných faktorov.

Ťažké zdravotné postihnutie a funkčná porucha

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne.

Do 31.8.2025 bola miera funkčnej poruchy upravená v Prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Miera funkčnej poruchy sa určila podľa druhu ochorenia.

Od 1.9.2025 sa zrušilo percentuálne určovanie ťažkého zdravotného postihnutia). Pre priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím mať žiadateľ niektoré z ochorení (ťažké zdravotné postihnutie), ktoré je uvedené v Prílohe č. 1 zákona č. 376/2004 Z. z.

Od 1.9.2025 je zoznam ťažkých zdravotných postihnutí uvedený v Prílohe č. 1 zákona č. 376/2004 z. z. Pre priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím musí byť funkčná porucha aspoň 50%.

Viacero zdravotných postihnutí

Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú viacero druhov postihnutia naraz. Ak má osoba viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou.

K nemu je možné pripočítať maximálne 10% za všetky ostatné ochorenia, avšak iba vtedy, ak ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.

Rozdiel medzi ŤZP a invaliditou

Ťažké zdravotné postihnutie nie je to isté, čo invalidita. Invalidita je zníženie zárobkovej schopnosti v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu (teda ako sa znížila schopnosť pracovať) o viac ako 50% v porovnaní so zdravou osobou.

Ťažké zdravotné postihnutie je znevýhodnenie osoby v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu z pohľadu jeho sociálnej integrácie (teda čo nie je schopný z dôvodu ŤZP prekonať sám, napr. v oblasti komunikácie, mobility a pod.) v porovnaní so zdravou osobou.

Osoba, ktorá je uznaná za invalidnú, nemusí byť uznaná aj za osobu ťažko zdravotne postihnutú a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa a rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov.

Osobou s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelá osoba, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (príspevky sa poukazujú do rúk jeho zákonného zástupcu).

Preukaz osoby s ŤZP

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) je určený na uplatnenie zliav a výhod pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vydáva sa príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze.

Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Okrem toho môže požiadať aj o vyhotovenie parkovacieho preukazu alebo o niektoré z peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať každý, koho ochorenie je uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (zdravotné postihnutie pre účely parkovacieho preukazu) a to aj samostatne v tzv. skrátenom konaní - bez žiadosti o integrovaný posudok.

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím.

V prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom. Sprievodca sa pri sprevádzaní osoby s ŤZP prepravuje zadarmo.

Vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP je bezplatné. Preukaz osoby s ŤZP a parkovací preukaz môže byť priznaný v tzv. skrátenom konaní (bez žiadosti o integrovaný posudok).

Výhody spojené s preukazom

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak sem patria napríklad oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

S preukazom si osoba s ŤZP uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy. Zľavy pri cestovaní, daňové úľavy a miestne poplatky sa môžu riadiť osobitnými pravidlami.

Železnice Slovenskej republiky - 60 % zľava z cestovného v 2. triede, 25% v 1. triede. Na uplatnenie zľavy sa stačí preukázať pri kúpe lístku preukazom ŤZP.

Autobusová doprava - zľavy z cestovného závisia od konkrétneho prepravcu, v diaľkovej preprave je to 40 -50%, v prímestskej zvyčajne 50%. MHD - v niektorých mestách bezplatne (napr. Košice), inde zľava z cestovného (napr. Bratislava).

Obec môže znížiť daň alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby na bývanie, byty a garáže vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, rovnako môžu platiť aj nižšie miestne poplatky (alebo žiadne), napr. aj nižší (alebo žiadny) napr. poplatok za psa a poplatok za odvoz komunálneho odpadu.

O konkrétnej výške zliav rozhoduje obec, informácie poskytnú na obecnom (miestnom) úrade, alebo sú zverejnené na webovom sídle obce v príslušnom všeobecne záväznom nariadení.

Držitelia preukazu ŤZP sú oslobodení od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb na bývanie a od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb.

Držitelia preukazu ŤZP odkázaní na individuálnu prepravu sú oslobodení od úhrady za dopravu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V prípade priznania príspevku na zaobstaranie pomôcky neplatia poplatok za spracúvanie lekárskeho poukazu na zdravotnícku pomôcku.

Od poplatku je oslobodený prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 a N1 a ďalší zápis, ak bol na kúpu auta kategórie M1 a N1 držiteľovi alebo vlastníkovi poskytnutý peňažný príspevok na jeho kúpu.

Parkovací preukaz

Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Choroby, na základe ktorých je priznaný parkovací preukaz, sú uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.

Nárok na parkovací preukaz podľa tejto prílohy majú pacienti s onkologickým ochorením počas akútnej onkologickej liečby alebo pri obmedzení pohyblivosti a výkonnosti pri bežnom a ľahkom zaťažení, s kachexiou alebo s inými komplikáciami.

Nárok na parkovací preukaz majú aj pacienti s hematoonkologickým ochorením počas akútnej liečby, udržiavacej liečby alebo pri obmedzení pohyblivosti a výkonnosti pri bežnom a ľahkom zaťažení, s kachexiou alebo s inými komplikáciami.

Onkologickí pacienti už nemusia dokazovať, že majú zníženú imunitu, ťažkosti pri chôdzi alebo iné problémy, pre ktoré je pre nich nevhodné cestovanie v hromadnej doprave. Postačí, ak lekárskymi správami doložia, že sa podrobujú akútnej onkologickej liečbe.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP. Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí aj od výšky príjmu a majetku žiadateľa, prípadne s ním spoločne posudzovaných osôb.

• peňažný príspevok na osobnú asistenciu
• peňažný príspevok na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcky
• peňažný príspevok na opravu pomôcky
• peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia
• peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla
• peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla
• peňažný príspevok na prepravu
• peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže
• peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie
• peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
• peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla
• peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom
• peňažný príspevok na opatrovanie

O peňažné príspevky môže osoba s ŤZP požiadať len vtedy, ak sú priznané v integrovanom posudku na základe žiadosti o integrovaný posudok. Peňažné príspevky nie je možné priznať osobe s ŤZP, ktorej príjem presahuje trojnásobok alebo päťnásobok životného minima, v závislosti aký druh peňažného príspevku žiada.

Posudzovanie príjmu

Pri zisťovaní výšky príjmu osoby s ŤZP sa započítavajú, okrem jej príjmu, aj príjmy spoločne posudzovaných osôb, ktorými sú napríklad manžel alebo manželka osoby s ŤZP, rodičia, ktorí žijú s touto osobou v spoločnej domácnosti, ak je osoba s ŤZP nezaopatrené dieťa.

Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, sa potom určí tak, že súčet všetkých príjmov osôb posudzovaných spoločne sa vydelí počtom týchto osôb (teda osoba s ŤZP a ostatné spoločne posudzované osoby).

Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje jeden krát za rok pri opakovaných peňažných príspevkoch.

Príjem osoby s ŤZP sa porovná so zákonom stanoveným limitom životného minima. Od 1.7.2025 sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm vo výške:

• 284,13 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 198,22 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 129,74 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

Pri určitej výške príjmu fyzickej osoby s ŤZP sa peňažné príspevky na kompenzáciu neposkytnú vôbec alebo sa poskytnú v nižšej sume.

Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.

Príklad výpočtu príjmu

Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €.

Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, je (333 + 777) /2 = 555 € mesačne.

Majetková podmienka

Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €.

Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Toto pravidlo platí pre všetky peňažné príspevky na kompenzáciu.

Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva.

Osobná asistencia a opatrovanie

Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie.

Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do aktívneho života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je pomáhať opatrovanému pri bežných denných úkonoch, ktoré si nedokáže zabezpečiť sám (napr. pri vstávaní, líhaní, obliekaní, chôdzi, hygiene, toalete, varení, upratovaní, nakupovaní a pod.)

Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca z tohto príspevku odmenu asistentovi na základe uzatvorenej zmluvy o výkone osobnej asistencie. Príspevok na opatrovanie poberá opatrovateľ (od1.1.2027 bude tento príspevok vyplácaný opatrovanej osobe).

Posudzovanie odkázanosti na opatrovanie

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať.

Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne a vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba.

Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.

Invalidný dôchodok

Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku.

Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Je dôležité si uvedomiť, že zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Sluchové postihnutie u dospelých

Sluchové postihnutie u dospelých je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a odborné postupy založené na spolupráci viacerých špecialistov.

Pri riešení problémov spojených so sluchovým postihnutím u dospelých je nevyhnutný multidisciplinárny prístup. To znamená, že na riešení problému sa podieľajú odborníci z rôznych oblastí, ako sú audiológovia, lekári, psychológovia, sociálni pracovníci, pedagógovia a ďalší.

Formy a dôsledky sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie u dospelých môže mať rôzne formy a príčiny. Môže ísť o vrodené sluchové postihnutie, ktoré sa prejavilo až v dospelosti, alebo o získané sluchové postihnutie, ktoré vzniklo v dôsledku úrazu, choroby, hluku alebo iných faktorov.

Sluchové postihnutie môže byť jednostranné alebo obojstranné, a môže mať rôzny stupeň závažnosti. Sťažená komunikácia môže viesť k izolácii, osamelosti, frustrácii a zníženiu sebavedomia.

Dospelí so sluchovým postihnutím môžu trpieť úzkosťou, depresiou, stresom a inými psychickými problémami. Je preto dôležité, aby im bola poskytnutá aj psychologická podpora a poradenstvo.

Je dôležité, aby mali prístup k vzdelávacím programom a pracovným miestam, ktoré sú prispôsobené ich potrebám.

Diagnostika sluchového postihnutia

• Audiometria: Vyšetrenie sluchu pomocou audiometra, ktoré zisťuje prah sluchu pre rôzne frekvencie.
• Tympanometria: Vyšetrenie funkcie stredného ucha.
• Otoakustické emisie (OAE): Vyšetrenie funkcie vnútorného ucha.
• Vyšetrenie sluchového nervu: Vyšetrenie funkcie sluchového nervu pomocou evokovaných potenciálov.

Intervencia a rehabilitácia

Intervencia a rehabilitácia u dospelých so sluchovým postihnutím zahŕňa rôzne metódy a postupy, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie komunikácie, zníženie dopadov sluchového postihnutia a zlepšenie kvality života.

• Používanie sluchadiel: Sluchadlá sú elektronické zariadenia, ktoré zosilňujú zvuk a umožňujú lepšie počuť.
• Kochleárne implantáty: Kochleárne implantáty sú elektronické zariadenia, ktoré obchádzajú poškodené časti vnútorného ucha a stimulujú sluchový nerv priamo.
• Komunikačné stratégie: Komunikačné stratégie zahŕňajú rôzne techniky, ktoré uľahčujú komunikáciu s osobami so sluchovým postihnutím.

Hluchoslepota u dospelých

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje hluchoslepotu za najťažšie zdravotné postihnutie. Žiadne iné postihnutie neprináša toľko bariér ako hluchoslepota.

Hluchoslepota neznamená len úplnú stratu zraku a sluchu. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu.

Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Osoby s vrodenou hluchoslepotou si veľmi ťažko osvojujú hovorenú reč, ale je veľmi nízke percento hluchoslepých, ktorí sa naučili artikulovať a hovoriť.

Osoby, ktoré sa stali hluchoslepými počas života a mali rozvinutú reč, nemajú problém vyjadrovať svoje myšlienky a odovzdávať svoje informácie, pretože ovládajú orálnu reč. Problémy majú s prijímaním informácií pri komunikácii.

Komunikácia a každodenný život

• Nesymbolická komunikácia - napr. používanie reálnych predmetov.
• Používanie symbolických predmetov.

Deti a dospelí potrebujú žiť aktívny život, lebo len v konkrétnych činnostiach a situáciách sú schopní sa učiť, poznávať svet a rozumieť tomu, čo sa okolo nich deje.

Potrebujú rozvíjať telesnú zdatnosť, pohyblivosť a pružnosť, vyrovnávať sa s dôsledkami hluchoslepoty v sociálnej oblasti, rozvíjať medziľudské vzťahy, učiť sa primeranému správaniu, rozvíjať jazyk a komunikáciu.

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je proces, v ktorom hluchoslepá osoba získava potrebné vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálne možnej miere s ohľadom na zdravotné postihnutie u tej ktorej osoby.

Pri sociálnej rehabilitácii hluchoslepých osôb je dôležité urobiť diagnostiku a zhodnotiť úroveň vedomostí, zručností a návykov v rôznych oblastiach:

• Percepčná oblasť
• Priestorová orientácia a mobilita
• Sociálna a emocionálna oblasť
• Komunikačná a kognitívna oblasť
• Motorická oblasť
• Úroveň zručností pre každodenný život

Hluchoslepí jedinci majú kombináciu poruchy rôzneho stupňa zraku a sluchu, ku ktorým sa môže pridružiť mentálna retardácia, telesné postihnutie a iné poruchy.

Príklady aktivít v rámci sociálnej rehabilitácie:

• Zrak: stimulácia zraku, analýza obrázkov s pomenovaním v posunkoch, prezeranie fotografií, pozeranie videa s identifikáciou, práca s farebnými tvarmi, diferenciácia farieb, grafické cvičenia, písanie, skladanie slov z písmen.
• Sluch: stimulácia sluchu.
• Všetky zmysly: Terapie, ktoré ich podporujú a zlepšujú ich používanie.
• Hospodárenie s peniazmi.
• Obohacovanie slovnej zásoby v posunkoch.

Zručnosti a návyky pre každodenný život sa u hluchoslepých jedincov vytvárajú veľmi dlho. Záleží na akej úrovni je hluchoslepá osoba.

Čím je ťažší stupeň postihnutia, tým dlhšie trvá osvojenie si zručnosti. Veľmi osvedčené sú vypracované postupy krokov u jednotlivých činností a tieto kroky sa musia dodržiavať.

Človek s vrodenou hluchoslepotou si aj po ukončení školskej dochádzky vyžaduje neustále vzdelávanie a starostlivosť, čiže sociálna rehabilitácia je nevyhnutná po celý život.

Ak by mu nebola poskytnutá ďalšia starostlivosť, ostáva izolovaný vo svojom svete, nastane stagnácia a postupne regres. Aby nenastala takáto situácia, je potrebné, aby hluchoslepá osoba bola v prostredí, ktoré ju stimuluje.

Každý jedinec potrebuje mať v blízkosti človeka, ktorý ho bude stimulovať. Je to upevňovanie zručností a návykov od ranného vstávania až po uloženie sa k spánku.

Pri všetkých činnostiach je potrebné komunikovať, sprostredkovávať informácie o všetkom, čo sa okolo neho deje, kto je v jeho blízkosti, čo bude robiť, kam ide.

Hluchoslepý človek to nedokáže sám, preto potrebuje v čase aktívneho bdenia mať pri sebe asistenta, ktorý mu pomáha byť plnohodnotným človekom.

Mentálne postihnutie u dospelých

Mentálne postihnutie nie je choroba. Môže byť spôsobené genetickými príčinami (napr. Downov syndróm), poškodením mozgu, chorobami, úrazmi alebo neznámymi príčinami.

Podľa Warda má mentálne postihnutie dve hlavné charakteristiky: funkcie intelektu sú výrazne pod priemerom, znížená schopnosť adaptability.

Prvá charakteristika - oslabená koncentrácia, krátkodobá pamäť, problémy s učením, chápaním abstraktných myšlienok. Druhá charakteristika - znížená schopnosť prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti.

Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len prípady, keď k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku. Iné definície zahŕňajú aj prípady do 18. roku života alebo kedykoľvek počas života.

Mentálne postihnutie nie je možné „liečiť“, ale vhodnou výchovou, vzdelávaním a pomocou okolia je možné človeka naučiť mnohým zručnostiam.

Príčiny a vplyv prostredia

• Genetické faktory - porucha v štruktúre alebo funkcii genetického aparátu.
• Prenatálne vplyvy - poškodenie vývinu plodu (fyzikálne, chemické, biologické faktory).
• Komplikácie pri pôrode - napr. nedostatok kyslíka.
• Poškodenie mozgu po narodení - úrazy, meningitída.
• Sociálne príčiny - extrémne nevhodné životné podmienky.

Mentálne postihnutie môže vzniknúť aj v dôsledku nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok, najmä v ranom detstve. V tomto prípade nejde o poškodenie nervového systému, ale o sociálne poškodenie vývinu rozumových schopností.

Pôvodne sa verilo, že IQ je stabilné počas celého života. Neskôr sa ukázalo, že intelektový vývoj ovplyvňuje aj prostredie, najmä rodičovská opatera.

Stupne mentálneho postihnutia

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (1992) ide o stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu s narušením schopností (poznávacie, rečové, motorické, sociálne).

AAIDD (2002) definuje mentálne postihnutie ako neschopnosť charakterizovanú významnými obmedzeniami v intelektovom fungovaní a adaptívnom správaní - pojmová, praktická a sociálna inteligencia.

Rozsah potrebnej podpory

• Občasná podpora - krátkodobá pomoc v náročných situáciách.
• Obmedzená podpora - časovo obmedzená, pravidelnejšia.
• Rozsiahla podpora - každodenná, ale len v niektorých prostrediach.
• Úplná podpora - vysoká intenzita vo všetkých prostrediach, celoživotná.

V minulosti sa používali pojmy, ktoré sa stali dehonestujúcimi a stigmatizujúcimi. V roku 2009 vznikla kampaň „Ukončenie používania slova Retard“, ktorá upozorňuje na škodlivé účinky tohto slova.

Autizmus a podpora dospelých s PAS

Podľa čl. 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ide najmä o informácie v prístupných a zrozumiteľných formátoch, dostupnosť peer to peer poradenstva, dostupnosť prístupného a prispôsobeného bývania, dostupné sociálne a zdravotné programy a komunitné služby, osobnú asistenciu, prístupnosť prostredia a odstránenie inštitucionálnych, architektonických, komunikačných a postojových bariér, inkluzívne vzdelávanie a rovný prístup k zamestnávaniu.

Zabrániť, aby sa osobám s poruchami autistického spektra (PAS) a ďalšími pridruženými postihnutiami priraďovali nízke sociálne roly a boli tak vyraďovaní z ich bežných sociálnych vzťahov a prostredí, aby boli segregovaní, kontrolovaní a tak naďalej stigmatizovaní.

Arteterapia umožňuje uvoľnenie a vyjadrenie emócií, pomáha tak k porozumeniu nielen seba, ale aj iných ľudí, s ktorými sa človek so PAS stretáva, a tiež k prekonávaniu najrôznejších problémov, k budovaniu komunikácie, kreativity, spontaneity a nachádzaniu zmyslu života a kompenzácie určitého handicapu.

Spoločná práca na revitalizácií parku - tzv. gardenterapia prostredníctvom činností a aktivít v záhrade podporuje vitálne funkcie organizmu, kardiovaskulárny systém, stimuluje svalovú aktivitu a motorickú koordináciu osôb s PAS a inými pridruženými postihnutiami.

Aktivizácia osôb s PAS cestou muzikoterapie - hudba uľahčuje cestu k prejaveniu emócií, otvára komunikačné kanály, facilituje sociálnu interakciu a umožňuje relaxáciu.

Aktivizácia osôb s PAS cestou dramatoterapie - ide o terapiu, ktorá využíva divadelné a dramatické postupy pri riešení problémov; cez hranie rolí môžu jedinci so zdravotným postihnutím efektívne rozvíjať svoje sociálne cítenie, tvorivosť, kooperovať a kreovať rôzne interaktívne vzťahy.

Aktivizácia osôb s PAS cestou zooterapie ( canisterapia, felinoterapia, hipoterapia) - využitie kontaktu so zvieraťom ako podporná liečba rôznych psychických ťažkostí, stresu, pocitu úzkosti alebo fóbie formou bezprostredného kontaktu a dotyku.

Zrakové postihnutie a rehabilitácia dospelých

Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých v Levoči je jedinou špecializovanou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne venuje vzdelávaniu a rekvalifikácii dospelých zrakovo postihnutých.

Formou rehabilitácie, vzdelávania a prípravy pre trh práce pripravuje dospelých občanov so zrakovým hendikepom na opätovné zaradenie sa do pracovného pomeru a na plnohodnotný rodinný a spoločenský život.

RSZP môžu navštevovať dospelí zrakovo postihnutí občania najmä vo veku 18 - 60 rokov bez ohľadu na úroveň vzdelania, rozsah a formu zrakového poškodenia.

Sú to občania, ktorí pre svoj zrakový handicap nemôžu vykonávať svoje pôvodné povolanie, ale aj tí, ktorí sa chcú rekvalifikovať na povolanie vhodnejšie pre zrakovo postihnutých.

Oblasti rehabilitácie a vzdelávania

Poskytovanie základnej - sociálnej rehabilitácie zahŕňajúcej predovšetkým nácvik sebaobsluhy, vrátane nácviku vykonávania nevyhnutných domácich prác, rozvoja hmatových diferenčných schopností a predstáv, nácviku priestorovej orientácie a samostatného pohybu, nácviku používania dostupnej tyflotechniky, písania a čítania bodového písma a strojopisu.

Vykonávanie prípravy na pracovné uplatnenie zrakovo postihnutých občanov formou vzdelávacích programov vzdelávania a prípravy pre trh práce v odboroch: masér, informačné technológie pre zrakovo postihnutých, kartonážnik, košikár, keramikár a individuálna príprava.

V rámci komplexného pôsobenia naša činnosť je zameraná nielen na oblasť pedagogickú, vzdelávaciu a získavanie odborných vedomostí v rekvalifikačných vzdelávacích programoch, ale dôležitou súčasťou našej činnosti je aj poradenská, zdravotná a psychologická starostlivosť o ťažko zrakovo postihnutých.

Naši absolventi sa na trhu práce uplatňujú ako zamestnanci rôznych organizácií, ale aj ako samostatní živnostníci, či pracovníci v chránených pracoviskách a chránených dielňach.

Nezávislý život a sociálne začlenenie

Základnú časovú os života osoby zdravotným postihnutím alebo znevýhodnením má tvoriť včasná intervencia, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, zamestnanie, podpora samostatného života a bývania a podpora zmysluplného trávenia voľného času.

Medzi základné princípy nezávislého života osoby so zdravotným postihnutím alebo znevýhodnením patria informácie v prístupných a zrozumiteľných formátoch, dostupnosť peer to peer poradenstva, dostupnosť prístupného a prispôsobeného bývania, dostupné sociálne a zdravotné programy a komunitné služby, osobná asistencia, prístupnosť prostredia a odstránenie inštitucionálnych, architektonických, komunikačných a postojových bariér, inkluzívne vzdelávanie a rovný prístup k zamestnávaniu.

Vzdelávanie, pracovné uplatnenie, dostupné bývanie, osobná asistencia a komunitné služby vytvárajú podmienky na to, aby dospelý človek so zdravotným postihnutím mohol podľa svojich schopností a potrieb viesť čo najsamostatnejší život.

tags: #postihnuty #dosp #ely