Príspevok na sociálne poistenie: druhy poistenia, platitelia, sadzby a nároky

Príspevok na sociálne poistenie je súčasťou povinného verejnoprávneho poistenia, ktoré zabezpečuje príjem v rôznych životných situáciách, napríklad pri chorobe, materstve, úraze, nezamestnanosti, starobe, invalidite alebo úmrtí. Sociálne poistenie na Slovensku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Poistné na sociálne poistenie do Sociálnej poisťovne platí zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba a v určitých prípadoch štát za poistencov štátu. Od výšky a obdobia platenia poistného, ako aj od splnenia zákonných podmienok, závisí vznik nároku na jednotlivé sociálne dávky.

Čo je sociálne poistenie

Sociálne poistenie je poistenie, ktoré na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení. Poskytovanie dávok z jednotlivých druhov sociálneho poistenia závisí od konkrétnej životnej situácie.

Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami. V praxi to znamená, že ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať, stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, môžu vám byť poskytnuté sociálne dávky, ktoré pomôžu preklenúť obdobie bez príjmu.

Sociálna ochrana v Slovenskej republike sa delí na štyri časti a je poskytovaná vo forme zdravotnej starostlivosti, sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je zabezpečované poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a financované zdravotnými poisťovňami.

Štátnu sociálnu podporu predstavujú najmä peňažné príspevky na podporu rodiny a sú vyplácané prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna pomoc predstavuje peňažné i vecné dávky poskytované v stave hmotnej núdze občana, ktorá je poskytovaná prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a obcí.

Kto platí príspevky na sociálne poistenie

Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie do Sociálnej poisťovne má zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba a štát za poistencov štátu.

Ak ste zamestnaní, platí vám odvody na toto poistenie zamestnávateľ z vašej hrubej mzdy, v určitých prípadoch tak robí štát, napríklad počas materskej dovolenky, ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je možné platiť si poistenie dobrovoľne.

Druhy sociálneho poistenia

Sociálne poistenie sa delí na niekoľko základných druhov, ktoré majú za účel zabezpečiť občanov v rôznych životných situáciách. Výška dávky a podmienky jej poskytnutia závisia od druhu poistenia, dĺžky poistenia a ďalších podmienok ustanovených zákonom.

Nemocenské poistenie

Nemocenské poistenie má za účel nahradiť príjem v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečiť príjem v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstva i počas materskej.

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie alebo izoláciu uznaný za dočasne práceneschopného.

Ak ste povinne poistený na nemocenské poistenie, môžete mať nárok na nemocenské dávky, ktorými sú nemocenské, materské, ošetrovné, tehotenské a vyrovnávacia dávka.

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Nárok na nemocenské zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nemocenské poistenie si netreba zamieňať so zdravotným poistením. Odvody za zdravotné poistenie sa odvádzajú do zdravotnej poisťovne a slúžia na účely zdravotnej starostlivosti.

Dôchodkové poistenie

Dôchodkové poistenie má za účel zabezpečiť príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

V rámci dôchodkového poistenia existujú starobné poistenie a invalidné poistenie. Starobné poistenie slúži ako zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, pričom ide o starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

Invalidné poistenie slúži pre prípad, že schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesne z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, a tiež pre prípad úmrtia. Súvisí najmä s invalidným dôchodkom, vdovským dôchodkom, vdoveckým dôchodkom a sirotským dôchodkom.

Poberať dôchodok môžete aj pri riadnom zamestnaní.

Úrazové poistenie

Úrazové poistenie zabezpečuje odškodnenie v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Ak je váš zamestnávateľ poistený na úrazové poistenie, z úrazového poistenia máte v prípade pracovného úrazu nárok na niektorú z úrazových dávok, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením a náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Poistenie v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.

Jeho účelom je nahradiť príjem v čase nezamestnanosti, keď si prácu aktívne hľadáte a ste zaevidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Z poistenia v nezamestnanosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti, ak sú splnené podmienky ustanovené zákonom.

Garančné poistenie

Garančné poistenie chráni zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Ak je váš zamestnávateľ garančne poistený, z garančného poistenia máte nárok na garančnú dávku.

Rezervný fond solidarity

Rezervný fond solidarity slúži na zabezpečenie stability systému sociálneho poistenia.

Vymeriavací základ a výpočet poistného

Vymeriavací základ je suma, z ktorej sa vypočítava poistné. Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu.

Výška sadzieb sa líši v závislosti od druhu poistenia a kategórie poistenca. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Vymeriavací základ zamestnanca

Vymeriavací základ zamestnanca je spravidla jeho hrubá mzda. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie bol zrušený od 1. januára 2010, avšak zamestnávateľ má naďalej povinnosť podľa pracovnoprávnych predpisov odmeňovať podľa zákona o minimálnej mzde.

Vymeriavací základ SZČO

Vymeriavací základ SZČO sa vypočítava z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Minimálny vymeriavací základ pre SZČO je určený zákonom. Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú SZČO a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, teda 715,00 eur.

Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby

Dobrovoľne poistená osoba si sama určuje vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach.

Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné. Musí sa však pohybovať v rozmedzí minimálneho a maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

Minimálny vymeriavací základ sa vždy mení k 1. januáru. Vymeriavací základ sa každý rok 1. januára mení a jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Maximálny mesačný vymeriavací základ na účely povinného sociálneho poistenia pre platiteľov poistného a pre všetky druhy poistenia s výnimkou úrazového poistenia je najviac vo výške 7-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na povinné sociálne poistenie.

Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 nie je v poskytnutých informáciách uvedený.

Sadzby poistného

Sadzby poistného sú určené ako percentuálny podiel z vymeriavacieho základu. Podľa druhu pracovného pomeru sa mení výška sadzieb a rozsah platieb do Sociálnej poisťovne.

Na starobné poistenie sa platí 18 % z vymeriavacieho základu, ak poistenec nie je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, alebo 14 % z vymeriavacieho základu, ak je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia v II. pilieri.

Dňa 30. decembra 2023 bol v Zbierke zákonov zverejnený zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.

Konsolidačný zákon zmenil sadzbu na výpočet povinného príspevku na starobné dôchodkové sporenie v II. pilieri, pričom sadzba poistného sa mení z 15 % na 16 %.

Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške. Ak zamestnávateľ zamestnáva osobu so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je polovičná, teda 8 %.

Odvody zamestnávateľa za zamestnanca

Zamestnávateľ za zamestnanca odvedie poistné do Sociálnej poisťovne v nasledujúcej výške z vymeriavacieho základu:

Osobitné kategórie zamestnancov

Poberatelia starobného a predčasného starobného dôchodku

Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Poberatelia invalidného dôchodku

Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek.

Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti ani za zamestnanca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.

Ďalšie prípady

Poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí zamestnávateľ za sudcu a prokurátora, za obvineného vo väzbe a za odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.

Na účely platenia poistného na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia.

Priznanie dôchodku má právne účinky dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Informácie o dôchodku zamestnanca

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.

Tieto informácie Sociálna poisťovňa automaticky sprístupňuje pre zamestnávateľa v systéme elektronických služieb Sociálnej poisťovne.

Príspevky a dávky zo sociálneho poistenia

Druh dávky a jej výška závisí od druhu a trvania poistenia. Rôzne typy zamestnancov môžu mať rôzne povinné druhy poistenia.

Podmienkou výplaty dávky je, že vás zamestnávateľ prihlásil do Sociálnej poisťovne.

Ak chcete požiadať o niektorú z dávok, musíte podať žiadosť a splniť podmienky ustanovené zákonom. Predpokladom výplaty a poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia je ich uplatnenie.

Platenie poistného SZČO

SZČO je povinná platiť sociálne odvody sama, ak jej vznikne povinné sociálne poistenie podľa zákonných podmienok. Výška poistného sa odvíja od vymeriavacieho základu, pričom pri nízkom vymeriavacom základe sa uplatňuje zákonné minimum.

Začínajúci živnostník v prvom roku podnikania neplatí povinné poistné a príspevky na sociálne poistenie. Živnostník je povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1. júla, respektíve od 1. októbra.

V roku 2025 je hranica príjmu pre posúdenie povinnosti úhrady odvodov do Sociálnej poisťovne suma 8 580 eur za rok 2024.

Príklad vzniku povinnosti SZČO

Živnostenské oprávnenie vzniklo 1. januára 2024. Takýto začínajúci živnostník bude prvýkrát podávať daňové priznanie k dani z príjmu v lehote do 31. marca 2025.

Pre rok 2025 je minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne vo výške 715 eur.

Živnostník Martin dosiahol v roku 2024 celkom príjem z podnikania vo výške 10 000 eur. V roku 2024 preukázateľne zaplatil aj odvody do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne vo výške 880 eur.

V daňovom priznaní k dani z príjmu za rok 2024, podanom v roku 2025, vykázal základ dane vo výške 3 000 eur.

Keďže príjem Martina dosiahol v roku 2025 viac ako hranica pre neplatenie odvodov, teda 8 580 eur, vzniká mu povinnosť platenia odvodov do Sociálnej poisťovne od 1. júla 2025 vo výške 33,15 % z jeho vymeriavacieho základu.

Keďže mesačný vymeriavací základ živnostníka Martina je nižší ako minimálny vymeriavací základ pre rok 2025, teda 715 eur, vznikne Martinovi povinnosť platiť odvody vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu.

Zmeny v odvodoch SZČO od roku 2026

Schválené konsolidačné opatrenia prinesú pre živnostníkov významné zmeny od roku 2026, ktoré sa týkajú odvodového zaťaženia.

Pre rok 2026 sa zatiaľ sadzby poistného do Sociálnej poisťovne nemenia. Od roku 2026 sa však menia podmienky odvodových prázdnin, čo ovplyvní SZČO s nízkymi príjmami.

Aj SZČO s nízkymi príjmami budú platiť sociálne odvody. Povinnosť platenia sociálnych odvodov pre SZČO vznikne až od 1. júla 2026.

Posudzovať sa bude príjem za rok 2024, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vzniká povinnosť platenia odvodov, teda suma 1 524 eur.

Po podaní daňového priznania za rok 2025 bude SZČO platiť odvody od 1. júla 2026, respektíve od 1. októbra 2026 v závislosti od lehoty na podanie daňového priznania.

Platby Sociálnej poisťovni budú vznikať a zanikovať na základe podaného daňového priznania a táto povinnosť bude pretrvávať.

Odvody je potrebné uhrádzať na príslušný účet poisťovne najneskôr do ôsmeho dňa v mesiaci, za ktorý sa odvody uhrádzajú. Prvýkrát budú SZČO odvádzať poistné v lehote do 8. februára 2026 za január 2026.

Príklady situácií SZČO v roku 2026

Ak SZČO začala vykonávať svoju činnosť v roku 2025 a nemá súbeh, napríklad so zamestnaním, bude platiť preddavok do zdravotnej poisťovne od prvého dňa šiesteho mesiaca v roku 2026 a sociálne odvody od 1. júla 2026 v sume 131,34 eur.

Ak SZČO začala vykonávať činnosť pred rokom 2025 a má súbeh, napríklad so zamestnaním, výšku preddavku jej vypočíta zdravotná poisťovňa, avšak takáto SZČO bude uhrádzať sociálne odvody od 1. júla 2026 v sume 131,34 eur.

Ak SZČO začala vykonávať svoju činnosť v roku 2025 a má súbeh, napríklad so zamestnaním, postupuje primerane podľa situácií uvedených vyššie.

Zdravotné poistenie SZČO a rozdiel oproti sociálnemu poisteniu

Živnostník v roku 2025 platí preddavky na zdravotné poistenie vo výške 15 % z vymeriavacieho základu, v prípade zdravotného postihnutia 7,50 % z vymeriavacieho základu, a to do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

Povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne vzniká živnostníkovi odo dňa, keď sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou.

Existujú aj výnimky, kedy nemusí živnostník platiť preddavky do zdravotnej poisťovne hneď od začiatku podnikania. K takejto situácii dochádza, ak je súčasne popri podnikaní študentom, na materskej, poberateľom dôchodku alebo je súčasne zamestnancom a živnostníkom.

Rovnaký minimálny vymeriavací základ ako pri sociálnom poistení platí aj pre zdravotné poistenie, pričom v roku 2025 je vo výške 715 eur.

Dobrovoľné sociálne poistenie

Občan sa môže zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií platením dobrovoľného sociálneho poistenia. Dobrovoľné poistenie umožňuje vytvárať obdobie poistenia aj v čase, keď osobe nevzniká povinnosť platiť povinné sociálne poistenie.

Ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať, stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, môžu vám byť poskytnuté sociálne dávky, ktoré pomôžu prekryť obdobie bez príjmu.

Obdobie dobrovoľného poistenia, keď si riadne a včas platíte poistné, sa zhodnocuje ako obdobie poistenia pri posudzovaní nároku na dávky zo Sociálnej poisťovne.

Kto sa môže dobrovoľne poistiť

Ak sa chce fyzická osoba dobrovoľne poistiť, musí dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.

Táto možnosť sa týka aj osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu Európskej únie, štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Dobrovoľne poistenie môže byť vhodné najmä pre:

• nezamestnaných, ktorí sú evidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
• študentov, ktorí dovŕšili vek 16 rokov,
• absolventov škôl, ktorí ešte nemajú zamestnanie,
• ženy, ktoré plánujú materskú dovolenku a nie sú zamestnané,
• dobrovoľne nezamestnaných,
• SZČO, ktorých príjem nepresiahne zákonom stanovenú hranicu pre vznik povinného poistenia,
• osoby, ktorým nevznikla povinnosť platiť povinné sociálne poistenie,
• ženy, ktoré poberajú rodičovský príspevok pri prvom dieťati, ak im zamestnanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky pri prvom dieťati skončilo.

Dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni môže byť aj policajtka alebo policajt, prípadne profesionálna vojačka alebo vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa nemôže dobrovoľne poistiť

Dobrovoľne sa nemôže poistiť osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená, napríklad zamestnanec alebo SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie.

Dobrovoľne sa nemôže poistiť osoba s priznaným starobným alebo predčasným starobným dôchodkom, osoba s invalidným dôchodkom z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

Druhy dobrovoľného poistenia a balíky

Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa. Nie všetky balíky sú však určené pre každého.

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Jeho účelom je nahradiť príjem v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečiť príjem v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstva i počas materskej.

Ide o dávky ako nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské.

Dobrovoľne nemocensky poistení môžete byť len vtedy, ak ste súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistení.

Dobrovoľné dôchodkové poistenie

Jeho účelom je zabezpečiť príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

V rámci dobrovoľného dôchodkového poistenia si osoba môže zabezpečovať obdobie poistenia pre budúce dôchodkové nároky.

Všetci sa môžu dobrovoľne dôchodkovo poistiť okrem osoby s priznaným predčasným starobným dôchodkom.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Jeho účelom je nahradiť príjem v čase nezamestnanosti, keď si poistenec aktívne hľadá prácu a je zaevidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dobrovoľne poistená v nezamestnanosti môže byť aj SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Prehľad typov dobrovoľného poistenia

Platenie dobrovoľného poistného

Výška odvodov závisí od vymeriavacieho základu, sadzby poistenia a vybraného balíka.

Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné, pričom musí dodržať zákonné minimum a maximum.

Ak ako dobrovoľne poistená osoba platíte poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatíte do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.

Dobrovoľné poistenie zaniká napríklad pri nezaplatení poistného dva po sebe nasledujúce mesiace.

Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.

Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.

Poistné na invalidné poistenie neplatí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ktorá je dôchodkovo poistená a už jej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Prerušenie povinného poistenia zamestnanca

Aj zamestnanec môže mať prerušené povinné nemocenské poistenie v období, keď čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu.

Poistenie môže byť prerušené aj vtedy, keď je zamestnanec dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady a neposkytuje sa mu náhrada mzdy.

Prerušenie sa môže týkať aj neospravedlnenej neprítomnosti v práci, výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, výkonu detencie alebo čerpania rodičovskej dovolenky.

Ak bola priznaná dávka materské mužovi, ktorý čerpá rodičovskú dovolenku, poistenie nie je prerušené, ale trvá, pričom ide o vylúčenie povinnosti platiť poistné.

Kedy vzniká nárok na dávku

Pre získanie dávky zo sociálneho zabezpečenia musíte splniť podmienky nároku ustanovené v zákonoch Slovenskej republiky a podať žiadosť na príslušnú inštitúciu.

Najčastejšou formou uplatnenia je podanie písomnej žiadosti na príslušnom úrade, keďže na Slovensku existuje niekoľko úradov a každý z nich poskytuje iný typ dávok sociálneho zabezpečenia.

Žiadosti obsahujú zoznam potrebných dokladov, ktoré musíte predložiť. V prípade ťažkostí vám zamestnanci príslušnej inštitúcie poradia.

Žiadosť o poskytnutie dávky alebo príspevku je vhodné podať čo najskôr po tom, ako nastala príslušná životná situácia. Podávanie žiadostí na dávky sociálneho zabezpečenia je v Slovenskej republike bezplatné.

Po predložení všetkých dokladov potrebných na posúdenie nároku vám bude dávka zvyčajne poskytnutá na zadaný bankový účet.

Ak nesplníte podmienky nároku na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike, táto dávka vám poskytnutá nebude.

Príspevok na sociálne služby a jeho odlíšenie od sociálneho poistenia

Okrem sociálneho poistenia existujú aj finančné príspevky na poskytovanie sociálnych služieb. Nejde o poistné platené zamestnancom, zamestnávateľom alebo SZČO do Sociálnej poisťovne, ale o finančnú podporu určenú na spolufinancovanie sociálnych služieb.

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb.

Príspevok je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v konkrétnom zariadení sociálnych služieb.

Peniaze nečerpajú priamo ľudia odkázaní na pomoc, ale vybrané druhy zariadení sociálnych služieb, spravidla obce a neverejní poskytovatelia.

Finančné príspevky na sociálne služby v roku 2026

Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 170/2025 Z. z. sa ustanovuje výška finančného príspevku v zariadeniach podmienených odkázanosťou na rok 2026.

Na účely podania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na rozpočtový rok 2026 prostredníctvom Informačného systému sociálnych služieb sa uvádzajú stupne odkázanosti II. až VI. podľa súčasnej právnej úpravy.

Nová právna úprava podľa zákona č. 376/2025 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti upravuje stupne odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v rozpätí od I. až po V. stupeň a nadobudne účinnosť od 1. septembra 2025.

Nové výšky finančných príspevkov schválené nariadením vlády Slovenskej republiky č. 170/2025 Z. z. pre stupne I. až V. sú v tabuľke premietnuté do stupňov odkázanosti II. až VI., pretože nariadenie vlády nadobudne účinnosť až 1. januára 2026.

Príspevky pre zariadenia krízovej intervencie

Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie sa poskytuje podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb.

Kto môže získať finančný príspevok na sociálnu službu

Finančný príspevok môže ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať obci, ktorá poskytuje sociálne služby vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb alebo ktorá zriadila alebo založila vybrané druhy zariadení sociálnych služieb.

Ide najmä o nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár.

Finančný príspevok môže byť poskytnutý aj neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb vo vybraných druhoch zariadení, napríklad v zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby, zariadení podporovaného bývania, rehabilitačnom stredisku, domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo nocľahárni.

Žiadosť o finančný príspevok na sociálne služby

Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení sa na príslušný rozpočtový rok poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom Informačného systému sociálnych služieb.

Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom Informačného systému sociálnych služieb Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.

Ak nastane prerušenie prevádzky Informačného systému sociálnych služieb, ktoré bráni podať žiadosť v stanovenej lehote, lehota je zachovaná, ak bude písomná žiadosť doručená elektronicky najneskôr do troch pracovných dní odo dňa obnovenia prevádzky systému.

Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý je povinný v Informačnom systéme sociálnych služieb vyplniť hlásenia o prijímateľoch sociálnej služby a hlásenia o zamestnancoch, by mal pred podaním žiadosti skontrolovať tieto hlásenia podľa skutočných údajov a stavu ku dňu podania žiadosti.

Tým sa predíde chybám, ktoré by mohli vzniknúť z dôvodu neaktualizovania údajov o prijímateľoch sociálnej služby, ktoré majú vplyv na výšku žiadaného finančného príspevku.

S oneskorením podania žiadosti v zákonom stanovenej lehote je spojený následok zániku práva poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok, ak ministerstvo zo závažných dôvodov nerozhodne o odpustení zmeškania termínu.

Vyplácanie finančného príspevku na sociálnu službu

Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby.

Finančný príspevok sa vypláca štvrťročne, nie jednorazovo na celý kalendárny rok, a to podľa počtu kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a podľa počtu pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby.

Obsahom zmluvy sú aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Pri poskytovateľovi ambulantnej sociálnej služby sa táto povinnosť týka neobsadeného miesta z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní.

Kedy nárok na finančný príspevok nevzniká

Nárok na finančný príspevok pre obec a neverejného poskytovateľa na miesto v zariadení nevzniká, ak žiadateľ po podaní písomnej žiadosti zruší na základe zápisu do registra miesto uvedené v žiadosti na príslušný rozpočtový rok.

Nárok nevzniká ani vtedy, ak je toto miesto obsadené prijímateľom sociálnej služby, ktorý platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby v zariadení, teda samoplatcom.

Nárok nevzniká ani v prípade, ak sa takýto druh podpory vypláca prijímateľovi finančného príspevku na toto miesto v zariadení príslušnou inštitúciou iného štátu.

Cieľom je zabrániť duplicite poberania rovnakej podpory na rovnaký účel z verejných zdrojov, napríklad pri poberaní príspevku na odkázanosť z Rakúska alebo Českej republiky.

V prípade, že finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby nebude z rôznych dôvodov poskytnutý ministerstvom, môže ho na základe písomnej žiadosti poskytnúť aj obec alebo vyšší územný celok.

Komunikácia s inštitúciami

Pre získanie potrebných informácií o jednotlivých dávkach je potrebné kontaktovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne alebo príslušnú zdravotnú poisťovňu.

Ak sa na vás vzťahuje slovenská legislatíva sociálneho zabezpečenia a chcete si uplatniť svoje nároky na jednotlivé dávky alebo príspevky, musíte sa riadiť požiadavkami národnej legislatívy a predložiť požadované doklady a dokumenty.

Doklady a dokumenty sa líšia od dávky k dávke. Ak neoslovíte príslušný úrad, pracovníci vám poradia, na ktorý úrad sa v konkrétnej veci obrátiť.

• Pre informácie o dávkach štátnej sociálnej podpory a rodinných dávkach je príslušné Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Pre informácie o dávkach sociálneho poistenia, napríklad o dávke v nezamestnanosti, dôchodkoch, úrazových dávkach, materskom alebo nemocenskom, je príslušná Sociálna poisťovňa a jej pobočky podľa miesta trvalého bydliska.
• Pre informácie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je príslušný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zdravotné poisťovne.

Sociálne zabezpečenie v Európskej únii

V rámci Európskej únie existuje 27 rôznych systémov sociálneho zabezpečenia. Keď ste migrujúci pracovník a pracujete v niektorom z členských štátov, je dôležité určiť, systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu sa na vás vzťahuje.

Voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie prináša mnoho životných situácií, v ktorých je potrebné určiť príslušnú legislatívu sociálneho zabezpečenia, či už pre potreby platenia poistného na sociálne poistenie alebo pre poskytovanie dávok.

Tieto situácie môžu byť vyriešené iba prostredníctvom nadnárodného právneho predpisu, ktorým je koordinačné nariadenie.

Cieľom koordinačných nariadení Európskej únie je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb.

Koordinácia ponecháva národné systémy nedotknuté, z čoho vyplýva, že rozdiely medzi národnými systémami zostávajú.

Princíp jednej legislatívy

Podľa koordinačných pravidiel platí princíp jednej legislatívy, čo znamená, že osoba môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte Európskej únie, v Nórsku, Lichtenštajnsku, na Islande, vo Švajčiarsku alebo vo Veľkej Británii.

Súčasne platí, že pokiaľ pracujete na území určitého členského štátu, vo všeobecnosti podliehate systému sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu.

Vzťahuje sa na vás systém len jedného štátu, a to systém členského štátu, v ktorom vykonávate svoju zárobkovú činnosť.

Migrujúci pracovníci majú garantované práva, ale majú aj povinnosti v zmysle vnútroštátnych predpisov, ktoré sa na nich uplatňujú.

Pri uplatňovaní koordinačných pravidiel sa môže stať, že sa dostanete do situácie, v ktorej nebudete mať nárok na určitú dávku v rámci určeného systému sociálneho zabezpečenia, pretože nespĺňate podmienky nároku tohto systému.

Ďalším dôvodom môže byť, že určený systém takú možnosť alebo dávku nepozná.

Najdôležitejšie povinnosti poistenca

1. Určiť, v ktorom štáte je potrebné platiť sociálne a zdravotné poistenie.
2. Zistiť, či vznikla povinnosť platiť poistné a v akej výške.
3. Dodržať lehotu na zaplatenie poistného.
4. Overiť správnosť vymeriavacieho základu a sadzby poistného.
5. Pri vzniku životnej situácie, ktorá zakladá nárok na dávku, podať žiadosť na príslušnú inštitúciu.
6. Predložiť všetky požadované doklady a dokumenty.
7. Pri práci v inom štáte overiť, ktorý systém sociálneho zabezpečenia sa na osobu vzťahuje.

V oblasti sociálneho zabezpečenia je najdôležitejšie vedieť, v ktorom štáte je potrebné platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Od toho závisia aj nároky na dávky sociálneho zabezpečenia, ako sú napríklad rodinné dávky alebo iné dávky sociálnej ochrany.

tags: #prispevok #na #socialne #poistenie