Ako sa stará spoločnosť o telesne postihnutých

Spoločnosť sa o telesne postihnutých stará prostredníctvom zdravotnej, sociálnej, pedagogickej a pracovnej rehabilitácie, sociálnych služieb, kompenzačných pomôcok, odstraňovania bariér, vzdelávania, pracovného začleňovania a ochrany ich práv. Cieľom nie je iba poskytnúť pomoc v každodennom živote, ale vytvoriť podmienky na čo najvyššiu mieru samostatnosti, dôstojnosti a plnohodnotného zapojenia do spoločnosti.

Dôležitú úlohu v tomto systéme zohrávajú štátne orgány, samosprávy, zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia, rodiny, odborníci, dobrovoľnícke organizácie a združenia, ako je Slovenský zväz telesne postihnutých. Starostlivosť musí vychádzať z individuálnych potrieb človeka, pretože telesné postihnutie môže mať rozličné príčiny, prejavy a dôsledky.

Čo znamená telesné postihnutie

Telesne postihnutý je osoba s chybou pohybového a oporného ústrojenstva alebo poškodením nervového ústrojenstva, ak sa prejavuje porušenou hybnosťou a jedinec v stave choroby alebo zdravotného oslabenia. Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov.

Nedá sa vždy určiť, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničiť. Osoba telesne postihnutá sa vyznačuje osobitosťami vyplývajúcimi predovšetkým z toho, akým druhom z rozsiahleho počtu chorôb jednotlivých telesných systémov je postihnutá.

Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca.

Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu - nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností, úpravy pracovísk a pod.), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca ak je žiak, zo strany rovesníkov a akceptovanie zdravej populácie vo sfére života) a pod. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov.

Rozmanité formy telesného postihnutia

Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín), dolných končatín (alebo obidvoch), postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy) a postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti).

Funkčné následky iného postihnutia buď už vrodených (napr. vrodené chyby horných končatín - amputácia od lakťa alebo ramena) alebo získaných (cievne, či nádorové postihnutie miechy - poúrazové postihnutie).

Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu).

Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie. Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti.

Historický vývoj starostlivosti

Starostlivosť o telesne postihnutých jedincov má na Slovensku bohatú a komplexnú históriu, ktorá prešla rôznymi vývojovými fázami. Od prvotných prejavov solidarity a charity až po moderné systémy a inštitúcie, prístup k telesne postihnutým sa neustále menil a vyvíjal.

Podľa E. Kollárovej (2002) sa telesne postihnutí jedinci v spoločnosti odlišovali nápadnosťou svojho vzhľadu. Od dávnych čias vyvolávali rôzne, často protichodné reakcie okolia.

História zaznamenáva na jednej strane ich utláčanie, zaznávanie a prenasledovanie až po fyzickú likvidáciu a na druhej strane prejavy ľútosti a milosrdnosti, ktoré vyústili do charitatívnej starostlivosti a napokon aj do realizovaných snáh odborne im pomôcť pri vhodnom spoločenskom začleňovaní.

V raných fázach rozvoja ľudskej spoločnosti viedli ťažké životné podmienky k prirodzenej regulácii počtu "chybných" jednotlivcov. Osud telesne postihnutého bol úzko spojený so spoločenským postavením jeho rodiny.

Najhoršia situácia čakala na tých, ktorí pochádzali z chudobných vrstiev. Často sa z nich stávali žobráci, ktorí vystavovaním svojich deformácií chceli vzbudiť pozornosť a súcit, ktorý by vyústil do milodaru.

Rozvoj ústavnej a odbornej starostlivosti

Z hľadiska špeciálnej pedagogiky je dôležitá skutočnosť, že sa do ústavnej starostlivosti o telesne postihnutých zavádzalo vyučovanie. To súviselo v 19. storočí s rozvojom školského vzdelávania vôbec.

Moderné ústavy zavádzali komplexnú starostlivosť, zahrňujúcu liečebnú, výchovno-vzdelávaciu a pracovno-sociálnu starostlivosť. Takýto prístup postupne prekračoval rámec samotnej charity a začal sa zameriavať na vzdelávanie, rehabilitáciu, pracovnú prípravu a spoločenské uplatnenie.

Moderná ústavná starostlivosť o telesne postihnutých v českých krajinách sa rozvíjala až od 20. storočia. Prvý český ústav pre telesne postihnutých bol založený v Prahe v roku 1913, známy ako „Jedličkův ústav pro zmrzačelé“.

V ňom sa už uplatňovala koncepcia komplexnej starostlivosti, ktorá zahŕňala liečbu, školskú výučbu a prípravu na povolanie. Podľa E. Kollárovej (2002), vznik ústavov pre telesne postihnutých na území Slovenska sa datuje do obdobia po 1. svetovej vojne.

Výsledkom prvých rokov činnosti „Spolku pre pečlivosť o zmrzačelých na Slovensku“ sa stalo založenie prvého ústavu pre telesne postihnutých na Slovensku v obci Slávnica v roku 1922. Ústav pre telesne postihnutých v Bratislave vznikol v roku 1937.

Komplexná rehabilitácia

Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca.

Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Komplexná rehabilitácia je ucelený a vzájomne previazaný proces, ktorý je možné rozdeliť do následných oblastí:

• liečebná rehabilitácia
• sociálna rehabilitácia
• pedagogická rehabilitácia
• pracovná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia: je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie.

Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.

Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahleho porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia.

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia: ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie.

S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.

Jedná sa o nácvik sebaobsluhy, vedenie domácnosti, nácvik špeciálnych komunikačných zručností, nácvik používania kompenzačných pomôcok, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, nácvik sociálnej komunikácie, poradenstvo…

Pedagogická rehabilitácia

Pedagogická rehabilitácia: je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím.

Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.

Pracovná rehabilitácia a zamestnávanie

Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.

Presadzovať a podporovať rozvoj integrovaného, hromadného i samostatného zamestnávania občanov s TP. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov.

Vzdelávanie a pracovná rehabilitácia majú smerovať k tomu, aby človek s telesným postihnutím získal potrebné vedomosti, pracovné návyky a podmienky na uplatnenie podľa svojich možností. Pracovné začlenenie zároveň posilňuje samostatnosť, sociálne kontakty a ekonomickú nezávislosť.

Sociálna rehabilitácia v každodennom živote

Jedna z vhod­ných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom.

Cieľové skupiny školené v rámci aktivít sociálnej rehabilitácie sú:

• Telesne a ťažko telesne postihnutí občania (deti, mládež, dospelí) s vrodenou alebo získanou chorobou - najmä poúrazové stavy.

Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb.

Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu.

Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky. V aktivitách je nutné sa zameriavať najmä na nácvik zručností pre zvládanie starostlivosti o vlastnú osobu, sebestačnosti a ďalších činností smerujúcich k sociálnemu začleneniu, sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím, výchovné, vzdelávacie a aktivizačné činnosti, pomoc pri uplatňovaní práv, oprávnených záujmov a pri obstarávaní osobných záležitostí.

Sociálna rehabilitácia, ktorá obsahuje v sebe nácvik sebaobsluhy, vedenie domácnosti, nácvik špeciálnych komunikačných zručností, nácvik používania kompenzačných pomôcok, nácvik sociálnej komunikácie, poradenstvo umožňujúce týmto osobám samostatnosť a pomoc v zdravotných a sociálnych problémoch prispeje k lepšiemu začleneniu detí, mládeže a dospelých do spoločnosti a zvýšením ich nezávislosti sa zlepší aj kvalita ich života a možnosti uplatnenia.

1. nácvik sebaobsluhy a starostlivosti o vlastnú osobu;
2. vedenie domácnosti;
3. nácvik používania kompenzačných pomôcok;
4. nácvik špeciálnych komunikačných zručností;
5. nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu;
6. poradenstvo pri zdravotných a sociálnych problémoch;
7. pomoc pri uplatňovaní práv a oprávnených záujmov;
8. sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím;
9. výchovné, vzdelávacie a aktivizačné činnosti.

Odborníci a koordinovaná pomoc

Model komplexnej rehabilitačnej starostlivosti vyžaduje skúsených odborníkov v rehabilitačnej medicíne - lekárov, fyzioterapeutov, rehabilitačných pracovníkov, psychológov, logopédov, ale aj sociálnych pracovníkov, orientovaných v problematike dlhodobej sociálno - rehabilitačnej starostlivosti.

Aj takto postihnutí spoluobčania sa potrebujú zaradiť do spoločenského života, k čomu je okrem vlastnej vôle nutná aj odborná pomoc (technická, sociálna, pracovná), pomoc všetkých, s ktorými postihnutí prichádzajú do spoločenského styku aj pomoci všetkých spoločenských inštitúcii a organizácii, ktoré vytvárajú podmienky pre to, aby aj spoluobčania s ťažkým postihnutím mohli byť platnými členmi spoločnosti ako z hľadiska ich potrieb, tak z hľadiska potrieb spoločnosti.

Komplexná starostlivosť preto prepája zdravotnícku pomoc s psychologickou podporou, sociálnym poradenstvom, vzdelávaním, pracovnou prípravou a technickými riešeniami. Jej účinnosť závisí aj od spolupráce rodiny, odborníkov, úradov a organizácií.

Formy pomoci a sociálne služby

V súčasnosti je na Slovensku prepracovaný systém špeciálnych škôl, v ktorých sa diferencovane podľa veku, druhu a stupňa postihnutia vzdeláva takmer 30-tisíc zdravotne postihnutých detí a mládež v 417 špeciálnych školách.

Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Osobná asistencia

Osobná asistencia: Pomáha začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia.

Opatrovateľská služba

Opatrovateľská služba: Úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce.

Kompenzačné pomôcky

Kompenzačné pomôcky: Veci alebo zariadenia, ktoré umožňujú ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť.

Predmet činnosti zahŕňa sociálne poradenstvo, sociálne služby /prepravná služba, opatrovateľská služba/, sociálnu prevenciu, sociálnu starostlivosť, sociálno-rehabilitačné služby vo vlastných zariadeniach v zmysle platných právnych predpisov, zriaďovanie požičovne kompenzačných pomôcok, programy sociálnej rehabilitácie a rekondície.

Do tejto oblasti patria aj ortopedické, protetické a kompenzačné pomôcky - hlavne vplývať na výrobcu, distribúciu, dostupnosť a aktualizáciu registra zdravotných pomôcok, odstraňovanie architektonických bariér, starostlivosť o TP deti a mládež, vzdelávacie aktivity, pracovné uplatnenie TP, zriaďovanie Agentúr osobnej asistencie, kultúrno-spoločenské aktivity, rekreácie a šport, informačné systémy, servis a služby, publicistická a propagačná činnosť.

Úloha rodiny a psychologickej podpory

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“

Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť.

Niektorí, viac menej väčšina postihnutých, majú problém v takomto zariadení vysporiadať sa so svojou traumou, s tým čo sa mu vlastne stalo. Málo sa im poskytuje psychická podpora, ako osobám s postihnutím tak aj ich rodinám.

Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Jed­nou z vynikajúcich príležitostí sú spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch, kde postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú. Do­prajú si šport, osvetu, zábavu i kultúrne vyžitia.

Bezbariérovosť a dostupnosť verejného priestoru

Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pra­cujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko te­lesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú barié­rové.

Aj z tohto pohľadu bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím nie sú zabezpečené. Pre človeka na vozíku môže byť prekážkou schod, úzky priechod, neprístupné WC alebo budova bez výťahu.

Pred úrazom mi nerobilo problém vyškriabať sa na 100 m vysoký komín alebo zisť do 30 m hlbokej studne. Teraz je pre mňa problém, keď mam pred sebou jeden schod a tých je v našich dedinách a mestách stále aj tak dosť.

Veľký problém pre vozičkára je, keď potrebuje isť na WC a nemá ho na blízku, alebo je bariérové a je tam málo priestoru… Tu nepomôže žiadne filozofovanie.

Je veľmi potrebné, aby sa konečne súrne a urýchlene takéto verejné priestory celoplošne debarierizovali a v žiadnom prípade sa v debarierizacii výnimky neudeľovali.

Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.

Konkrétne pri vybavovaní občianskeho preukazu ma museli vyniesť na vozíku po strmom schodisku, čo sa zopakovalo aj pri preberaní dokladov.

Najčastejšie problémy po úrazoch a pri imobilite

Je veľký problém, keď sa po úraze po miešnej lézii chrbtice, alebo po amputácii končatín a pod. postihnutý jedinec nemôže dostať do rehabilitačného zariadenia, ktoré zodpovedá jeho postihnutiu.

Ak sa už tam dostane, potom je veľmi zle, keď si zdravotný personál v takýchto rehabilitačných zariadeniach dokáže nechať zaplatiť za prácu, za ktorú mu je už zaplatené.

Dôsledky môjho zdravotného postihnutia pociťujem najmä v nepriaznivých vplyvoch základnej diagnózy na zdravotný stav, týka sa to preťažovania horných končatín s poškodením šliach a kĺbov, častými infekciami močového ústrojenstva, ochabnutím brušného svalstva a deformitou chrbtice, stupňujúce sa bolesti pri preťažovaní horných končatín.

Problémy sa preto netýkajú iba pohybu, ale aj dostupnosti zdravotnej starostlivosti, prevencie ďalších zdravotných komplikácií, psychickej adaptácie, bývania, dopravy, vzdelávania a pracovného uplatnenia.

Úloha Slovenského zväzu telesne postihnutých

Slovenský zväz telesne postihnutých (ďalej SZTP) je celo republikový, dobrovoľný, humanitný a nepolitický subjekt, otvorený pre každého občana, ktorý sa chce podieľať na jeho poslaní.

SZTP združuje občanov s telesným postihnutím a ťažkým telesným postihnutím, rodičov telesne postihnutých detí, rodinných príslušníkov telesne postihnutých občanov, priaznivcov telesne postihnutých bez rozdielu národnosti, štátnej príslušnosti, pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického, či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo k etnickej menšine, majetku, rodu, alebo iného postavenia.

Pomoc pri riešení problémov

Pomáhame osobám s telesným postihnutím pri riešení ich sociálnych, ekonomických, psychických, spoločenských záujmov a potrieb na princípoch humanizmu a demokracie.

Podpora integrácie

Pomáhame vytvárať predpoklady a podieľame sa s kompetentnými orgánmi na príprave osôb s telesným postihom na plnohodnotný a integrovaný život a prácu v spoločnosti zdravých spoluobčanov.

Obhajoba práv a záujmov

Systematicky obhajujeme špecifické záujmy a potreby osôb s telesným postihnutím a iniciatívne presadzujeme ich riešenie na všetkých stupňoch organizačnej štruktúry SZTP voči kompetentným orgánom a inštitúciám.

SZTP sa podieľa na tvorbe a uskutočňovaní celonárodných programov prevencie pre TP občanov s tým, že tieto programy dostane na úroveň rodín a postihnutých jednotlivcov.

Zameriavať sa na dosiahnutie, aby každý TP jednotlivec, resp. rodina s TP členom dostali všestrannú sociálno-rehabilitačnú službu, podporu a pomoc na kompenzáciu dôsledkov telesného postihnutia, za účelom umožniť plnohodnotný život a uplatniť sa v spoločnosti.

Oboznamovať verejnosť s problematikou občanov S TP a možnosťami ich riešenia. Informovať verejnosť o vlastných aktivitách pri riešení problematiky TP.

Poskytovať sociálne služby v zmysle platných právnych predpisov. Úzko spolupracovať s orgánmi štátnej správy a samosprávy, ako aj inými subjektami pri riešení problémov občanov TP.

Spolupracovať so subjektami obdobného charakteru v zahraničí pri získavaní poznatkov v riešení problémov občanov TP. Vypracovať projekty na možnosti riešenia problémov občanov TP.

Predkladať, presadzovať a pripomienkovať návrhy legislatívnych a iných opatrení v záujme občanov s TP. Presadzovať a podporovať rozvoj integrovaného, hromadného i samostatného zamestnávania občanov s TP.

Komunitný život, kultúra a šport

Pomoc spoločnosti nemá byť obmedzená iba na zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť. Dôležité je tiež vytvárať príležitosti na stretávanie, kultúrne aktivity, šport a udržiavanie spoločenských kontaktov.

Pre našich členov organizujeme:

• členské a výročné schôdze;
• zájazdy na výstavy a koncerty, divadelné predstavenia;
• športové podujatia.

Napriek telesnému znevýhodneniu, sa venujeme i športovým aktivitám. V Pezinku môžu občania navštevovať spoločný stolnotenisový klub pre telesne postihnutých športovcov i telesne zdravých priateľov.

Takéto aktivity pomáhajú znižovať izoláciu, podporujú sebadôveru a umožňujú ľuďom s telesným postihnutím participovať na spoločenskom živote spolu s ostatnými.

Výzvy súčasného systému

Zdravotne znevýhodnení žiadatelia o peňažný príspevok upozorňujú na to, že posudzovanie nároku na niektoré druhy príspevkov je príliš prísne a obmedzujúce.

Ďalším problémom je, že peňažné príspevky nedostanú mnohí znevýhodnení pracujúci, ktorí sa dostávajú do takzvanej dávkovej pasce. Keď majú čistý mesačný príjem vyšší ako určitá suma, o príspevky prichádzajú.

Je potrebné presadiť reformu posudkovej činnosti. Hlavnými cieľmi reformy bude zjednotenie a zjednodušenie posudkovej činnosti, zvýšenie férovosti, aktualizácia o najnovšie medicínske poznatky a inovácie v začleňovaní ľudí so zdravotným znevýhodnením na trhu práce a nahradenie medicínskeho modelu bio-psycho-sociálnym modelom.

Výzvou zostáva aj dôsledné odstraňovanie architektonických bariér, dostupnosť rehabilitačných zariadení, dostatok psychologickej podpory, primerané financovanie sociálnych služieb a vytváranie pracovných príležitostí.

Čo je potrebné na skutočné začlenenie

Aj takto postihnutí spoluobčania sa potrebujú zaradiť do spoločenského života, k čomu je okrem vlastnej vôle nutná aj odborná pomoc (technická, sociálna, pracovná), pomoc všetkých, s ktorými postihnutí prichádzajú do spoločenského styku aj pomoci všetkých spoločenských inštitúcii a organizácii, ktoré vytvárajú podmienky pre to, aby aj spoluobčania s ťažkým postihnutím mohli byť platnými členmi spoločnosti ako z hľadiska ich potrieb, tak z hľadiska potrieb spoločnosti.

Hľadanie odpovedí na otázky, ktoré sa týkajú prístupu riešenia problémov zdravotne handicapovaných ľudí, vedie cez poznanie a pochopenie ich potrieb.

Spoločnosť preto musí spájať praktickú pomoc s rešpektom k rozhodovaniu človeka s postihnutím. Starostlivosť má podporovať samostatnosť, nie zvyšovať zbytočnú závislosť, a má odstraňovať prekážky v prostredí, službách aj spoločenských postojoch.

Zmyslom kurzu pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím je poskytnúť účastníkom ucelený súbor praktických informácií o sociálnej inklúzii a nie exklúzii, o sociálnej adaptácii a integrácii osôb telesne a ťažko telesne postihnutých, umožňovaných výchovnou, liečebnou a pracovnou rehabilitáciou, sociálnym, technickým i psychickým kompenzovaním dôsledkov telesného postihnutia.

Na základe získaných poznatkov o problematike osôb s telesným a ťažkým telesným postihnutím názorného objasnenia a praktického overenia, či vyskúšania reálnych možností, spoločenské aktivity ovplyvniť postoj a názory ťažko telesne postihnutých, vzbudiť a podchytiť záujem o sebaobsluhu, trvalejšiu sebavýchovu, sebavzdelávanie o vhodné formy spoločenského zapojenia, o náročné ciele životného uplat­nenia.

tags: #ako #sa #stara #spolocnost #o #telesne